V týchto dňoch sa nachádzame v žiari ohňa. Tento živel vládne v celej prírode, ovplyvňuje naše životy viac, než si chceme pripustiť, a jeho horúčosť nás bude stravovať až do konca leta. No vrcholí práve v mesiaci jún, na letný slnovrat. Oslava letného slnovratu je najväčšou poctou ohňu a Slnku, ktoré ho v prírode a na nebesách zastupuje. Slnko, náš otec, vládca našich životov. Nespochybniteľný a večný.
Kto pozná obradoslovie našich predkov, nemohol sa nestretnúť s tzv. obchádzaním v kruhu. Tri razy obíde kruh ten, čo o niečo žiada, tri razy obchádza stôl nevesta pri svadbe, tri razy obíde kruh ten, čo prijíma meno pri našich ohňových obradoch. Vlastne šesť razy – trikrát v smere slnka, tri razy proti smeru. Na vyrovnanie, na ucelenie, vyváženie. Mágia kruhu a obchádzania je zachovaná aj napr.u Indov.
Obchádzanie „po slnku“ a „proti slnku“ patrí k prastarým prvkom obradov. Zachoval sa niektorých slovanských nárečiach ako „posoloň“a veľmi často sa v otvorených obradoch využíval napríklad pri svadbách. Dokonca viacnásobne ( obchádzanie stola – nevesta i ženích, obsýpanie novomanželov makom a zrnom v kruhu , dokonca chodenie v kruhu okolo dieže na miesenie cesta alebo kopy hnoja, čo malo hospodársky účel…)Pri svadobnom obrade, kde sa „posoloň“ z pochopiteľných dôvodov opakoval, kde sa to len zmestilo, okrem snahy o poistenie si úspechu v manželstve a pri gazdovaní, boli jasné aj úkony, ktoré mali odvrátiť pôsobenie démonických síl od dvojice, prípadne všetkých účastníkov svadobného obradu. Preto družba obchádzal „posoloň“ svadobný sprievod so železnými predmetmi, so svätenou vodou, a aj preto sa zachoval zvyk ísť na sobáš do kostola jednou cestou, no vracať sa inou,a spojením týchtoi dvooch ciest vytvoriť pomyselný ochranný kruh. Ľudia nič nenechávali na náhodu, posvätný kruh to istil.
Po aj proti
Pocta slnku a orientácia na jeho smer bola veľmi rozšírená najmä u nás, a to v každodennom živote a činnostiach, ako bolo oranie, siatie, zber úrody. Všetko „posoloň“. Aj pastieri vyháňali na Juraja ovečky tri razy okolo vybraného stromu, čo napríklad v Čechách volali „na poslun“. Pastierská mágia, ktorá bola vždy silno prešpikovaná úkonmi , odpozorovanými z oblohy alebo prírody, si zachovala najstaršie správy o tom, ako ľudia vnímali svet a seba v ňom.
Je zaujímavé, že sa v obradoch zachoval aj opačný pohyb, „proti slnku“. U nás sa napríklad stáva, že keď pri istej jeho časti, kedy sú ľudia už hlboko ponorení v atmosfére a čare obradu, posielame obísť kruh – dôvody sú rôzne…a poočku sledujeme, s nami aj ostatní, čo sú skúsenejší, ako sa bytosť rozhodne – po slnku , či proti… Z času na čas sa stane, že vykročí na obchôdzku v protismere. Vždy ju niekto usmerní, že treba naopak. No my si píšeme :bosorka, divožienka… Skutočne, v Tibete v predbudhistickom – pohanskom období, čase bönizmu, sa diali obchôdzky proti slnku, u nás sa zaraďuje obídenie proti , teda do noci, ako prejav odvahy, aj nepremyslenosti, porušujúcej zákon.
(No napríklad pravoslávna cirkev v Rusku považovala za správne „proti slnku“ pretože „posoloň“ sa považovalo za staršie, a teda znak pohanstva. )
Najlepšie iba „posoloň“
Kruhová mágia Slnka ako žiarivého darcu života sa u nás prejavovala po celý rok, v obradoch veľkého i malého kruhu , hrách, domácich drobných úkonoch. Slnko v tvare ohnivého kotúča ponúkalo k napodobňovaniu tvaru aj jasu. Teraz, v čase letného slnovratu, v dedinách zo svahov kotúľali mladíci zapálené kolesá, v niektorých krajinách aj počas zimného . Tance v kruhu, aké sa tancujú aj u nás na slnovratoch, napodobňujú tvar a cestu slnka, a tancujú sa „posoloň“ aj “ proti slnku“. Chorovody, tance z Ruska, ale aj iných krajín- na Balkáne napr., majú ten istý charakter.
Je zjavné, že Slnko bolo a aj je natoľko silnou autoritou, natoľko je stredobodom celého diania sveta ľudí, že jedine úkon , napodobňujúci jeho pohyb od východu po jeho večerné zapadnutie, môže priniesť blaho, šťastie, hojnosť. Jedine on zaručí, že sa veci podaria tak, aby bolo dobro zachované.
Choďme teda radšej vždy iba „posoloň“, bytosti.