Staré príbehy

Obrad otvárania starých príbehov

Slnko stálo oproti Mesiacu a ten bol v splne. Lúka pod lesom osvetlená ako za bieleho dňa, hoci ten „deň“ sa ligotal v odtieni striebornej. Dve nebeské telesá zápolili o prevahu.

A pod nimi sa na pozadí vysokej vatry odohrával príbeh Slncového koňa.
Slávnosť zakončenia hojnosti na poslednej pecúchovskej letnej škole koncom mesica august bola zasvätená úrode a zberu plodov – hmotných i duchovných. Celý ten čas pred ňou sa veľký drevený stôl pod orechom na našom dvore nevyprázdnil a hladný či smädný mal vždy možnosť nasýtiť sa a napojiť. Hrozno, jablká, tekvice, kozie mlieko, voda z lesnej studničky, a spoločné hostiny cez obed! Už tradične býva tento pobyt rodičov s deťmi u nás takýto živý, plný a bohatý.

Obnova starých remesiel – s hlinou, železom, drevom, kožou, maľby, ručné šitie aj vyšívanie bielych košelí na slávnosť, lukostreľba v lese, rozjímanie na posvätnom desaťtisíce rokov starom silovom mieste , kúpanie, spoločne zdieľaný čas pri večernej rozprávke, rozhovory.

Aj divadlo pod nočnou oblohou so siluetami pasúcich sa kozičiek bolo o tom, ako sa stratené slnko – Slncový kôň, čo v kráľovstve nevydržal a „skapal“- teda ho odviedol strigôň zlý, navrátilo do našich dní. Lebo krajina v temnote zostať naveky nemôže!
Presvedčivá sila ducha

Vyberali sme spoločne pribeh, kde nebolo divákov a hercov, lebo všetci nimi boli zároveň, z troch možných. (Dobšinského zbierka slovenských rozprávok nás aj so svojím starým jazykom sprevádza na cestách s detskou dušou aj dušou dospelých už roky.) Napokon sa skupina rozhodla pre Slncového koňa. A tak sme si príbeh prekladali do jazyka, pre ktorý bol ukrytý a určený: krajinu opustilo svetlo múdrosti a požehnania. Zostala v tme, bez vedenia a ——, tak sa Kráľ, teda samotný vládca tejto krajiny rozhodol (ukazuje sa, že situácia bola nazaj vážna, a tak mu nič iné ani nezostalo) ísť za hranice svojej krajiny a priniesť stratené nazad.No svetská moc je na takéto činy krátka a nemôže sa jej to podariť – tak sa ujal úlohy Veštec, nositeľ duchovnej sily, ktorá jediná vie, čo a ako. Duchovná sila bola natoľko presvedčivá a jednoznačná, že prevážila aj porazila na tri razy sily Zla a Slncového koňa – Svetlo získala nazad.

No po ceste sa musela pokoriť, overiť a potvrdiť – lebo taký je Zákon. A tak sa do cesty priplietol Laktibrada, malý čarodejník , stojaci na „opačnom brehu“ (lebo sily Zla sa len tak rýchlo nevzdávajú) a úskokom (ako ináč) mu koňa ukradol. Tak musel Veštec ísť do služby a čistiť koňa, aby sa dostal k možnosti získať ho nazad, a čakať… Uniesol dokonca pre svojho dočasného pána Zlatú pannu, aby ju na potvrdenie víťazstva priviedol aj s koňom v závere ku

Kráľovi – lebo ten zjavne potreboval na rovnovážny stav vládnutia k sebe Kráľovnú. Veštec získal napokon všetko:koňa, pannu aj Laktibradovu silu, ukrytú v zlatom vajíčku (prasila z pôvodného Zdroja, zárodku Sveta). Hravo zvládol silou svojich čarovných schopností – vhľadom úskoky, čo im do cesty prišli (otrávená voda, otrávené jedlo, otrávený dych) a priviedol na hranice krajiny Slncového koňa. Odmietol dary, ktoré mu Kráľ núkal, lebo duchovnú moc so svetskou miešať nejde, a vrátil sa do svojho domčeka a ku knihám. Aby zasa, keď bude jeho pomoc potrebná, vedel byť pripravený.

Svetlo sa vždy vráti

Tak sa príbeh o navrátenom Svetle múdrosti a hojnosti odohral v splnovú noc na oslave konca leta pod hviezdnatou oblohou, ktorej vládol veľký biely kotúč ,na tráve a pod stromami.

Hral sa pre potechu a poučenie, s radosťou a nasadením, a bol potvrdením toho, akú silu má stretnutie spoločenstva, ktoré v jednej myšlienke a zámere otvorí starý príbeh, ktorý prežil od nepamäti dodnes.

A keď dievčatá a ženy v dlhých šatoch, pripomínajúce svetlé víly, doniesli po kruhovom tanci k ohňu velikánsky, spolu upletený dožinkový veniec, a Vierka sa rozhodla prejsť skúškou a doniesť od prameňa mesačnú vodu potme, a ani kvapku nevyliať, mohli prísť očistné skoky cez oheň a zasvišťaťať šípy osvetlené len svitom mesiaca.

V tú noc všetci jasotom oslávili správu, že Svetlo a Slnko sa vždy vráti a pochopili spolu, že žiadna

Pridaj komentár