Nevieme, ako napísať tieto riadky bez toho, aby to nevyzeralo nafúkane…akože sme najmúdrejší, najprezieravejší a najvtipnejší….takých sa v posledných dňoch vyrojilo dosť. Každý má nejaké posolstvo a každý je múdry ako rádio…
No píšeme sčasti preto, že neprinášame žiadne spasiteľské posolstvo ani žiadne výzvy. Iba sa chceme podeliť. A že možno máme sčasti „mandát“ na to, by sme mohli k tejto téme povedať niečo praktické :naozaj žijeme takmer rovnako, ako pred koronou (tí, čo nás poznajú dlhšie a tí, čo k nám chodi pravidelne, vedia).(Teda sa to dá.. a sme sa naučili v tom chodiť.)
Keď sa nás v týchto dňoch pýtajú rôzni ľudi, ako sa máme, nevieme presne, čo povedať, pretože sa máme viacmenej tak, ako doteraz. Rovnako si musíme pripraviť ručne drevo a(aj doniesť – haluzinu z lesa, alebo z nášho sadu či dubiny), kúriť v piecke, rovnako obstarať všetko pre kozy, sliepky,nakŕmiť čuvače, mopsa, kocúrov. Rovnako riešime kurníky, záhradu,padajúci plot, rovnako riešime články, pripravujeme podujatia (teraz ideme robiť 4. pokračovanie Hviezdopisu online), robíme luky a šípy, píšeme články pre časopis, pomáhame ľuďom radou aj bylinami či vydymovacími zmesami a tinktúrami.
Rovnako nechodíme nikam mimo, lebo obvykle ľudia chodia k nám (čo teraz nie ), nákupy si vybavujeme taktiež vo veľkom a raz za čas a rovnako, ako „pred koronou“ nám s nimi pomáhajú naše spriaznené bytosti , ktoré sa prisťahovali na neďaleké kopanice po absolvovaní Školy nového života u nás…buď jedni, alebo druhí. Keďže my ešte stále nevlastníme auto…Občas sa prejdeme sami do Brezovej, aj s čuvačkmi. Hoci, za posledné dva týždne sme nikde nevystrčili nos.( Podaktorí takéto prežívanie karantény na polosamotách či samotách na svojich videách nazyvajú nabubrelo „survival trip“…)
Máme trocha viac času pre seba. Teda sa tešíme, čo všetko stihneme napísať, vyrobiť, prečítať…Samozrejme, sledujeme, čo sa vo“ veľkom“svete robí, no okrem toho se si naordinovali aj denné čítanie.
Všetko okolo sa rozvíja do zelenej, už aj puky sa chystajú otvoriť, sliepky sú veselé, hrabkajú si na záhrade a dvore, kozičky Kušo, Vasilisa a Šárka sa tešia, že čoskoro opustia svoju polootvorenú maštaľ. Chrumkajú okrem sena, čo sme nachystali ručným kosením lúk vlani a predvlani, aj orezané haluze a poškuľujú po trávičke, čo sa už veľmi životaschopne derie nahor.
Čo nám tiež zostalo nezmenené, je denné varenie a pečenie chleba (to raz za týždeň.) Predpokladám, že práve táto časť karantény môže byť pre mnohých kameňom úrazu. Zajtra napíšeme, ako to za tie roky riešime my . Máme naozaj dlhoročné skúsenosti, za ten čas,čo bývame mimo civilizácie:varíme zo zásob, veľa z potravín.ktoré máte dnes všetci doma, teda z tzv. základných, okrem toho sme napísali a vydali 3 kuchárske knihy, náplňou ktorých je jednoduchá , na naše tradície nadväzujúca kuchyňa, rešpektujúca ročné obdobie a vládnuci orgán . Teda je to aj zdravotné varenie a jedenie…
Tešte sa z maličkostí a sledujte našu stránku. Duchoslav a Weleslawa
