Znova sme sa stretli, prívrženci tajomných a tajných karpatských svätýň a silných miest, snových, nádherných, kde sme ako v raji,alebo aj dýchajúcich trpkosťou zo zabudnutia,stáročia aj tisícročia, zranených ľudskými zásahmi…ako Hrádok na Prašníku. Počasie je tam ťaživé, dramatické a naladenie skľučujúce. Kameňolom ako obrovská čierna diera vcucol celú vznešenosť kedysi bohatého a živého miesta a zanechal ho rozbité a umierajúce. Oživiť ho bolo našim poslaním, a tak plní slnka a jasu z Dračích skál sme mohli splniť túto úlohu. Oheň,bubny, posvätný dym, zvuk píšťal,húkadla , vztýčenie symbolu sily s trepotajúcimi sa perami vtákov ,obeta pre les a hradisko (vajíčko ako život)udržia naladenie , ktoré sme vtisli v tú magickú sobotu…plnú vetra, slnka,vôní a farieb…Nech sa deje!
