Trávové čarovné obrady

Všetko sa na dvore hmýri, ľudia pobehujú, odpratávajú z cesty k bráne zrezané konáre, dávajú preč predmety, čo by hatili zvieratám voľný prechod – od konca jesene cestu nepotrebovali. Otvorená maštaľ s malým výbehom a neustále dopĺňaným senom im stačila. Spokojne prežúvali a sledovali svet znútra. No teraz je to iné. Zem sa otvára a kozy to cítia.
Už niekoľko dní sa slnko opiera do dvora. Vieme si predstaviť, ako kozičkám vonia mladá tráva, puky na stromoch, svetlé lístky. Ako si brúsia svoje tupé zuby na šťavnatú kôru. Trieskajú, najmä capko Kušo, mohutnými rohmi do stien ohrady a do dverí, nástojčivo mečia.
No ešte sa nedá. Ešte musia vydržať na orezaných haluziach, čo im dnu hádžeme, keď robíme poriadky v sade. Lúpu to drevo ostošesť.
A dnes prišiel konečne ich vytúžený deň.

V súlade s vesmírom
Duchoslav uväzuje Vasilise, Kušovi a Šárke na rohy červené stuhy. Otvorí dvere, kozy neveria vlastným zmyslom. Sloboda! A my ledva stíhame uskakovať z cesty. Ženú sa rovno k bráne, Jarka ju otvára, trojica zvierat prefičí okolo nás a už bežíme všetci za nimi. Niekto vzadu píska na píšťalu koncovku, ľudia majú biele košele – sprievod je to zaujímavý…
Kto nazval tútú obradnú chvíľu Vyháňaním zvierat na pašu, asi sa pomýlil. Naše kozy netreba vôbec vyháňať. Máme čo robiť, aby sme ich udržali v rozvíjajúcej sa jari v ohrade. Ešte deň, a by ju vyvalili. A my sme sa dátum 24.4. na Juraja snažili dodržať. S veľkou diplomaciou a vypätím síl sa nám to podarilo…Všetko je , ako má byť.

Kozy idú na čerstvú trávu, ešte donedávna pre ne nebezpečnú, práve vtedy, kedy majú. Svet sa točí podľa svojho vesmírneho poriadku. Pár dní po jarnej rovnodennosti môžeme na východnej strane pozorovať jasnočervenú hviezdu Arkturus, ktorá je súčasťou súhvezdia Pastier a určovala správny čas pre všetkých pastierov. A naopak, po jesennej rovnodennosti zapadá so slnkom. Súhvezdie poznali všetky pastierske kultúry, oficiálne ho zapísal Ptolemaios, ktorý čerpal z tradícii bežných ľudí. Hviezdy sú tak i dnes zásadným sprievodcom merania času a určovania činností. I dnes tak môžeme, vlastným pozorovaním, určiť jarnú rovnodennosť a jesennú rovnodennosť.
No nie vždy sa to darí zachovať. Toto sa stalo niekoľko rokov dozadu. Odvtedy sme zažili skoršie „vyhnania“ – no paša bola suchá, pustá, i keď slnko už pieklo, alebo sme spravili kompromis – dve hodiny ich pri stodole popásli, a potom hajde do maštale! Samé sa brali, vedeli, kedy je dosť. A „čistokrvný“ výhon sme urobili zasa len na Juraja.
Túto jar sme vymysleli priamo na dvore ohradu, s výbehom z maštale, kedy si „baby“ a capko sami upravujú, ako chodia dnu a von. Jarná mladá tráva býva pre všetkých bylinožravcou, niekedy zradnou. Mladá tráva má totiž veľa jednoduchých cukrov a menej horčíka, čo môže viesť k dezorientácii a črevným ťažkostiam.( Divoké soby severu na jar hladujú, pokiaľ tráva nedorastie do určitej výšky, a tak sa chránia pred jarnou nebezpečnou pochúťkou.) Preto im v domácich chovoch musíme pridávať minerálnu soľ. V olúpaných konároch je zas veľa protiparazitných látok, ktoré sú pre kozy nositeľom dobrej nálady, keďže sú sčasti halucinogéne a sedatívne. Nemusíme tak používať chemické odčervenie, a navyše nám tak kozy krásne olúpu drevo na neskorčie spracovanie, čím tvorivo využijeme ich deštruktívnu energiu.

Tajomní bačovia
Rohatý statok si v minulosti užíval veľkú úctu pre svoju silu a odolnosť, nielen ako zdroj potravy, ale predstaval tak priamy most medzi prírodu a ľudmi. O pastieroch a bačoch tak preto často vravíme s úctou, kvôli ich prírodným znalostiam a magickým schopnostiam, ktoré získaly dlhým pobytom o samote v prírode. Boli tak v niečom podobní dnes mediálne známym svätým mužom Indie, sadhuom. Sú tak súčasťou nášho folklóru, tradícii ale aj zdrojom etnografických i botanických vedomostí nadväzujúcich na dávnejšiu tradíciu ako si možno vieme predstaviť. Život v jednoduchých podmienkach ich naučil samostatnosti a nezávislosti, dovolil tak rozvinúť sa v oblasti liečiteľstva, umenia, astrológie. Bačovské rodiny si strážili svoje vedomosti nezávislé na technológii.
. Pastierske umenie je tak klenotom našich dejín i v hudbe, speve , drevorezbe. Ich neodmysliteľnou súčasťou boli pastierske psy, ktoré boli vysoko cenenou ochrankou stád a ich výcvik bol veľmi špecifický. Ako naše tri čuvačky. Bačovia, ale i domáci hospodári, chovajúci hospodárske zvieratá presne a prakticky dodržiavali obrady, ich čas a postupy. Snažili sa nadviazať a udržať vesmírne spojenie s prírodou.
Termín „zaháňania „zvierat z paše je v celej európskej kultúre „na Mitra“. Dá sa nájsť v kalendári…Hľadajte.