Od konca jesene sú stále aktuálne čistenie sa, obklopovanie sa posvätnými rastlinami, obrady v duchu očisty.
Medzi bežné dostupné živly čistenia sa patria oheň a voda, o ktorých sme písali a ktoré sú pevnou súčasťou väčšiny obradov. So živlom vzduchu sa pracuje trochu ťažšie, keďže sa pohybuje nezávisle na ľudskej činnosti a je náročné ho skrotiť, ovládnuť… vzduch sa často prejavuje formou hlasu, spevu, dychových nástrojov, lastúr, rohov na trúbenie. Zem sa dá využiť v hmotnej forme predmetov, potravín, z nástrojov napríklad ako ozembuch… Málo známy, avšak často využívaný, a v našej duchovnej tradícii predovšetkým, je aj kov- železo -súčasť zeme. A keďže práve železo v obradoch dnes naberá opäť na sile, napíšeme o ňom.
Železo a drahé kamene kedysi
Kultúry doby kamennej mali zem vo veľkej úcte a zo zeme nevykopávali naúpríklad ani drahé kovy. Čínski cisári vyslovene zakazovali, do určitého obdobia, ťažbu kovov a drahých kameňov. Výnimku tvorio obdobie jarných vôd, kedy mohli melioráciou tokov opracovať koryto rieky, a po opadnutí vody človek našiel drahé kamene, kovy… Slovania získavali kov v bažinách, kde zbierali goethit, ktorý tavili do podoby kovu, a ten nasledne spracovávali. Etruskovia používali „modrý kov“ o tisíc rokov skôr ako celý svet, ťažbou a zberom sopečnej produkcie na ostrove Elba a spracovávali na pobreží mestečka Populonia.
V priemyselnom svete železo znamenalo obrovskú revolúciu. V magickom svete je železná ruda v tekutej podobe v hlbké zeme formou zemského aktívneho jadra. Slovanská mágia ohľadom práce s kovovými predmetmi zákazmi a odporúčaniami začína v období priadok a končí po novom roku. V súvislosti s Hromnicami sme písali o sekere v obradoch o tancoch, prekračovaní prisahaní na sekeru, či liečením kovovým dotykom sekery.
Bez kovových predmetov je samotná príprava obradov náročnejšia, avšak nie nemožná. Len príprava dreva, zakladanie ohňa, ochranných predmetov je s nožom oveľa ľahšia a rýchlejšia. Sú však prípady, kedy je použitie kovu nežiadúce a človek všetko robí rukami, zubami, ostrým kamňom, kosťou, či kameňom vrátane ohňa trením driev…
Nôž v obradoch
Má výsostné postavenie a často je jeho použitie obmädzené len na obradné účely. Známe sú krásne zdobené obradné obetné nože, sekere, šable… Tu netreba zabudnúť na pravý význam slova obeť, ktorá musí byť dobrovoľná, inak je to vražda. Taký obetný nôž v sebe nesie istú silu spojenú s krvou, umieraním, a preto sa na iné veci nepoužíval. Často si sám hľadal spôsob, ako sa dostať ku krvi, a tak sa isté nože dedili, ostávali v rukách strážcov. Nôž hral samozrejme aj úlohu pri narodení, kedy ním bolo možné prerezať pupčnú šnúru dieťaťa, a vtej chvíli došlo k zasväteniu kovovému božstvu (u nás Perúnovi) alebo sa použili ostré zuby otca, či pôrodnej babice.
Nožom je možné vyrezávať ochranné znaky – vlnovky, kríže, čiary, zložite symboly do dreva, zeme, kostí, kože… Nôž sa používa i pri postrižinách, kedy si vlastným rozhodnutím, nie z vôle cudzej, odstrihneme na ochranu prameň vlastných vlasov, ktoré môžemem obetovať ohňu a iným živlom. V krajnom pripade ochrany je možné takto odstrihnuté vlasy použiť na vydymenie osoby, ktorá potrebuje silnú očistu.
Obradným nožom sa robili i magické zárezy do živého kmeňa, ktoré žili ako tetovanie na stromoch. Dnes sa kovom obradne ľudia dávajú pokresliť v tetovacích štúdiách, avšak magický prvok je dávno preč.
Kov vo všetkých podobách
Nôž je silný votívnym darom pre mužov a jednoduchá britva patrila k darom dospelosti v rôznych kultúrach na znak toho, že dotyčný si smie upravťiť vlasy, fúzy podľa kmeňového vzoru, ktorý ho odlíšil od detí, otrokov… Nôž dostával i otec, ktorý mal neskôr výsostné právo darovať synovi nôž, z ruky do ruky – s priamym pohľadom. U žien bolo darovanie spojené s očistou a ostával položený, zabalený tak sa sama mohla na rozdiel od muža rozhodnúť o jeho prijatí. Dokonca ostré kovové pracovné predmety mali tiež svoje bezpečnostné opatrenia pri darovaní. Darovaný nôž má silno ochrannú vlastnosť novému majiteľovi pomáha získať schopnosť oddeliť a rozhodnúť sa. Darca mu tak prejavuje veľkú dôveru a nebojí sa obdarovať ho predmetom, ktorý by ho mohol ohroziť… Na obradoch sa snažíme používať nože, pokiaľ možno, od tradičných kováčov, ktorých je na Slovensku stále niekoľko, lebo iba poctivý kováč dokáže nôž naostriť k dokonalosti.
Na nožoch, mečoch nám logicky vyvstanú v obrazoch kvapky krvi, avšak v prírode sa na kovových predmetoch zrážajú kvapky vody… Tak aj tieto dva kovové roky, podľa činskej kozmológie patriace živlu kovu, bude vody dostatok, a z nej vyvstane veľa zeleného rastu v podobe bylín , či zelených vojenských uniforiem …. a tak budeme kovom obklopení v jeho otvorených, aj skrytých podobách.
Stretneme sa pod modrou oblohou, opásaní vlastnou silou.
text a foto: Majo Baran, Duchoslav a Weleslawa