Každodené varenie má svoje úskalia. Je ním napríklad sklon opakovať to, čo všetkým doma chutí, potom sa stáva, že príprava plnohodnotného obeda zaberie človeku dosť času, možno aj 2 hodiny, čo je pri práci typu home office dosť, a tretím úskalím je jeho energetická výdatnosť…teda, jedlo by malo byť sýte, ale nemali by sme z neho neúmerne priberať (čo pri zníženej pohybovosti a celkovému spomaleniu tempa v týchto dňoch hrozí.)
Každý, kto sa priatelí so sporákom a tiež zodpovedá za dopĺňanie potravín do domácej špajze, vypozoroval, že členovia rodiny prirodzene tiahnu v jedle buď k ryži, alebo k zemiakom. Vidíme to aj my, keď varíme pre väčšie skupiny u nás: ryža, alebo zemiaky? (Kedysi to bolo jednoduché:obilie…Dnes, keď sú naše črevá v celkom inom stave ako u našich predkov, narastá počet ľudí, ktorí už od detstva neznášajú obilie a múku z neho…)Takže?
ZEMIAKY ALEBO RYŽA?
Každý národ má svoj vlastný grunt, ktorý bol hutnou základňou pre všetky jedlá, a k nemu sa iba dokladalo. Viedli ich k tomu záujmy praktické, ale zároveň aj sebazáchovné: nechceli prežiť nad hrncami či pri ohnisku mladosť, ale potrebovali zároveň čerpať z surovín, aby ich mali kedykoľvek poruke. Číňania a Japonci ryžu, Tibeťania campu, Balkán svoju polentu, naši zemiaky a tiež halušky . Atď. Samozrejme k tomuto základnému modelu sa dospelo vývojom, neustálym overovaním, a tak keď sa napokon ustálil, zotrvali sme pri ňom. Ráno sa navaril základ, potompodľa okolností ako počasie, povaha prác (žatva, pasenie, sená, vinobranie atď.) a stav komory či zdravotný stav priniesli doladenie jedla. Omáčky, zeleninové či mliečne prílohy, kus mäsa…Aj konečný spôsob úpravy podliehal okolnostiam – či len narýchlo pov ariť, alebo strčiť do pece a zapiecť – viac dreva – alebo rýchlo opražiť na “blahe”, teda na peci…Išlo aj o naše
tráviace enzýmy, ktoré sa vypracovali na priateľské voči strave, ktorú jeme – hovorí sa, že “máme v génoch” trávenie niečoho, a iného zasa nie.
A tzv. vedci na to prišli tiež, napríklad podľa jednej teórie stravovania podľa krvných skupín “nulkári”, teda v tomto prípade my obaja, nemajú enzýmy na spracovanie laktózy…a vývoj tejto skupiny ľudí ich vraj predurčuje k jedeniu mäsa. To im nenecháva v krvi žiadne toxíny, prípadne iba o dosť menej, ako ostatným, “
nenulkárom”. Toto sa nám dosť ťažko posudzuje, lebo napríklad ja mlieko vôbec nepijem, iba ak kyslé kozie, a Duchoslav v pohode a na svoj prospech akékoľvek. Mäso nejeme už dobrých desať rokov, Duchoslav aj viac, a môžem povedať, že mne konkrétne to nielenženeublížilo, ale naopak, mám o dosť viac sily a výdrže ako
predtým.Takže pre niekoho teória platí, pre niekoho nie. (Tak nejak je to potom aj s génmi, lebo kto vie celkom naisto, odkiaľ všelikadiaľ pochádzajú jeho predkovia a na čo máme vo svojom tele priaznivú odozvu a na čo nie? Duchoslava zemiaky betónujú, ja by som vyžila aj iba na zemiakoch. )
Ale zemepisné pásmo, v ktorom žijete, rozdá karty a najneskôr za 5 generácií si váš rod zvykne. Ryža alebo zemiaky…
No mierim tým inde: ide o to, že ste prednaladení na nejaký typ jedla a vaše telo vie, o čo ide. Nezaťažujete ho indickou kuchyňou bez výstrahy niekoľkokrát mesačne, striedajúc ju s talianskou a potom thajskou. Neriešiteľná hádanka, chaos, zmätok.
Koho by to tešilo, veď majte súcit so svojím žalúdkom, preboha.
Keďže Slováci sú prirodzene zemiakoví, a zemiakom sa u nás darí všade, čo sa o ryži napríklad povedať nedá, náš tradičný jedálny lístok je postavený na nich. Preto predpokladáme, že máte doma dostatok krumpľov , a dáme si tri také jednoduché jedlá, až to bolí…a nemusíte pri nich postávať, to je základ..Môžeme si uvariť napríklad veľmi rýchle, sýte,pritom nie ťažké jedlo, ku ktorému nebudete potrebovať tradičné delenie na polievku a „druhé“…
Paprikáš
Okrem zemiakov si dajte k ruke kvalitnú červenú papriku, sušenú, aj možno surovú, bobkový list, celé čierne korenie , veľkú cibuľu, soľ. Dá sa použiť aj údené tofu, vega párky alebo tempeh. No paprikáš je výborný a sýty aj bez nich…Očistené a na plátky nakrájané zemiaky vložte do nízkeho širšieho hrnca na spenenú cibuľu, ktorá sa ohrieva na oleji v hrnci. Posoľte, môžete aj posypať trochou zeleninového bujónu, pridajte čierne korenie, bobkový list a najmä červenú papriku (nešetrite, je to paprikáš!), a dolejte vodou tak,aby boli zemiaky zaliate na jeden prst naviac.Zakryte , na peci posuňte na stredný oheň, na sporáku stiahnite plameň a choďte robiť dačo iné. Z času čas treba skontrolovať, ako to v hrnci vyzerá, vodu dolievate tak cca 2 razy…Zemiaky musia byť varené tesne pod hladinou. V poslednej fáze varenia doložte hrsť mladej žihľavy, alebo zádušník, alebo medvedí cesnak, alebo sušený ligurček, môžete aj všetko, plus párok, alebo kus na kocky nakrájaného údeného tofu, alebo tempeh, dolejte viac vody, povarte cca 5 minút a celkom na záver nasypte sušenú petržlenovú vňať a nadrobno nakrájaný strúčik cesnaku.
Toto jedlo sa dobre je s chlebom, najlepšie doma pečeným, alebo s omeletou, alebo so šalátom, alebo s dusenou červenou repou. (Kto nechce priberať, hoci z paprikáša zaručene nepriberiete, vyberie si bezchlebovú, beztofuovú verziu s červenou repou. Muži chlieb, tofu, tempeh, omeleta…Dá sa doplniť aj navrch lyžicou hustej kyslej smotany alebo krúžkami surovej papriky.)
Granatiersky pochod („granadírmarš“)
Zemiaky, cestoviny, červená paprika, cibuľa,hubové korenie (nevadí, ak nemáte). Príloha:kyslá uhorka, kyslá kapusta.
Moje nenávidené jedlo z detstva zo školskej jedálne (nemastné, neslané,nedovarené, studené…). Dnes naša „topka“. Očistila som jeho povesť a dobré meno cez nespočetné množstvo porcií, zjedených na našich táboroch a preverených cez najprísnejšie detektory na svete:detské a predpubertálne jazýčky…
Uvaríte si zemiaky a cestoviny v slanej vode, každé zvlášť. Veľká hlboká panvica, kvalitný slnečnicový olej, veeeeľa cibule nadrobno nakrájanej. Uvarené zemiaky zlejeme a suché nasypeme na sklovitú cibuľu. Olejom v panvici nešetríme, ale zasa aby v ňom zemiaky neplávali…posypeme dobrou červenou paprikou, výborná je v tomto prípade aj údená(občas ju majú, trebaa vtedy kúpiť viac)pridáme cestoviny, podľa možnosti nie špagety, zľahk premiešame. Dosypeme podľa potreby papriku., chvíľu im necháme, nech sa prepoja, premiešajú, vymenia si kvality…na záver ešte raz opatrne premiešame, ak by ste mali pocit, že je jedlo suché, dolejte troch oleja a posledný raz poprehadzjte, aby na panvici neboli hrče cestovín oddelené od zlepencov zemiakov. (Nič by nemalo byť rozvarené ani rozsypané – zemiaky drži tvar, no sú mäkké, cestoviny to isté.)
My dávame pre hladošov ešte k jedlu tofu na kocky.Ale vôbec nie je treba. Keď uvaríte plný veľký hrniec, okrem obeda sa dá jesť nastudeno do pár (3-4hod)hodín aj na večeru. DObrý e k nemu česrvtý zelený šalát,no aj čokoľvek kyslé.
Veľmi sýte jedlo je Kuľaša či Fučka.
Jedáva sa so zeleninou alebo kyslým mlieko, tvarohom, bryndzou, smotanou.
Kuľaša (Fučka)
Varíme zemiaky v troche osolenej vody, keď už sú mäkké a vody neveľa, prisýpame múku – polohrubú alebo hrubú, ba niekedy je dobrá aj krupica. Závisí od zemiakov. Pri použití špaldovej rátajte s hnedastým zafarbením kaše. Kaša bude javiť sklony pripaľovať sa, no stiahneme oheň alebo ju odtiahneme na okraj pece a tam „fučí“ – tvoria sa na nej bubliny, buble. A čo je podstatné, hustne. Stále ju neskladáme z ohňa, necháme ju hustnúť a odtŕhame vareškou od dna hrnca. Potom ju dáme vychladnúť. Používa sa podobne ako polenta – v kusoch sa opeká na panvici na cibuľke, alebo dáva na chlieb. Alebo na východnom Slovensku ju jedia k strukovinovým kašiam…ťažká to kombinácia. Dobrá je k nej červená repa alebo čokoľvek kyslé.
Nabudúce prinesieme možné spojenia, kombinácie a rýchle recepty.
(Bližšie :Weleslawa: Čarovná kuchárka, 2013)
Tešte s z maličkostí a sledujte našu stránku. Duchoslav a Weleslawa
