Čaro spoločenstva
Môžete občas podľahnúť pocitu, že jednotlivec, to je najviac. Osobnosť si vystačí a dokáže, ak je naozaj silná, aj nemožné. Že dnešná, vysoko individualisticky nastavená spoločnosť stojí najmä na výrazných ľuďoch, a tak je to správne. No stačí prežiť jeden silný obrad, a je po vašom presvedčení. Zacítite, že čaro Kruhu je neprekonateľné…
Prežili sme taký obrad nedávneho zimného slnovratu. Prvý raz postavený na uvoľnenom prístupe neorganizovania, neočakávania, bez „cudzích“ , teda návštevníkov zvonka, ktorých sme doteraz nikdy nevideli, a toto by malo byť naše prvé stretnutie. Po dlhom čase obrad pre „širšiu a užšiu rodinu“, teda len pre tých, ktorí k nám chodievajú počas roka: lukostrelcov, absolventov našej školy, deti z letných škôl a ich rodičov, naše „mokošínky“ s bubnami (aj deťmi), dlhoročných priaznivcov a priateľov… jeden kmeň. Všetci prišli naladení na zdieľanie Kruhu a vyladení na jeho precítenie, všetci so skúsenosťou z obradov u nás, teda ustrojení tak aj navonok, žiadne vetrovky vo farbách dúhy, ba podaktorí aj s pocitmi človeka, ktorý prvý raz v živote vyšil na svoju košeľu červenou niťou života ochrannú svargu…
Tí,čo ctia vesmírne zákony
Sila chvíle bola veľká: obsahovala v sebe napätie z časového tlaku, keďže deň nato začínali Štedrým večerom Vianoce. O to jasavejší bol pocit ľudí, ktorí sa vyšmykli zo zovretia matrixu a navzdory predsviatočnému zhonu a požiadavkám rodiny i toho, čo sa „patrí“, docestovali aj desiatky i stovky kilometrov na myjavskú kopanicu, aby v dubine pri veľkom ohni, pod hviezdami a bez ohľadu na počasie, oslávili s ostatnými návrat Slnka. Bolo cítiť presne túto spolupatričnosť. Pre ľudí v ten večer bolo najpodstatnejšie práve toto: „Sme tí, čo ctia vesmírne zákony.“
A nemenej dôležité bolo, samozrejme, stretnúť a vnímať priateľov, nastavených na spoločný spodný tón, súznenie, ktoré sa vylaďovalo a dolaďovalo v priebehu obradu, až sa dočkalo aspoň trikrát úžasného spoločného silného a magickeho vytrysknutia „melódie“. Kruh spoločenstva s ohňom nakladeným do výšky utkal jemné, no husté a pevné vlákno mágie, onoho čara, bez ktorého obrad nemá žiadnu silu, o význame ani nehovoriac. Tká sa z takých nití ako sú sústredenie, presné načasovanie, prítomnosť a bdelosť, sila zámeru. To všetko tam bolo, a tak v niektorých chvíľach až prsty brneli a naskakovali zimomriavky.
A sa deje
Ako sme už niekoľkokrát písali na tomto mieste, obrad je zakaždým iný. Nový. Pritom jeho súčasti (očistenie priestoru,nastolenie zámeru, kresanie,vydymenie, vybubnovanie, píšťala, postrižiny, hostina atď.) sú vždy tie isté – no kedy, ako dlho, v akom poradi to celé prebehne, vždy prinesie chvíľa.
V tom je čaro. Tvorí sa na mieste, tvoria ho konkrétni ľudia a vždy iné spoločenstvo. My sa iba poddáme a vezieme na vlne. Obrad je čistá prítomnosť. A sa deje.
Jednotlivec sa pri nej stráca, kruh sa zlieva do jedného celku, vlní sa v tepe sily, ktorá ním prechádza, no zároveň ju tvorí…Očistná skúsenosť zažitia celku, jednoty.
A kruh bez nutnosti presných pokynov presne a neomylne dôjde k bodu, kedy nazreje chvíľa napríklad k rozhrabaniu pahreby, a sa začnú naraz niektorí vyzúvať, pričom bubny ani na chvíľu neustávajú v hre, ba, naopak, stupňujú tempo aj dôraz, a všetko sa deje bez rečnenia, organizovania, vysvetľovania… Lebo čo už navysvetľuješ v takej chvíli, keď ľudia tancujú v žeravej pahrebe?…
Sadnúť si po takomto zážitku sily spoločenstva do obývačky k radiátoru pod umelé svetlo k stromčeku môže byť aj celkom plochý a „hračkársky“ pocit. Ako povedal vlani jeden z našich „žiakov“, otec viacdetnej rodiny: „Po takom slnovratovom obrade mi celé mestské Vianoce prídu nejaké smiešne…“ A tento rok mal pri sebe pri našom obradnom ohni všetky svoje menšie deti.
Karpatské Slnko
www.karpatskypecuch.org
snímka: Borislav