Obrad alebo voľnočasová aktivita?
Rozhodli sme sa konečne toto leto urobiť to, k čomu nás zdravý rozum a poznanie súvislostí nabádali už dlhšie – vykonať obrad letného slnovratu presne v čase, v ktorom prebiehal. Teda v strede týždňa, u nás na lúke pod lesom. (Toto miesto máme vyhradené pre tzv. mužské obrady, teda jarnú rovnodennosť a letný slnovrat.) V ten večer bolo cítiť, že sme urobili správne – sila, ktorá sa prejavila, mala výrazne čistejšiu kvalitu, než na tzv. masovkách Bol to obrad sám osebe, potom pre nás, ale nie pre verejnosť.
Oznámili sme to v ráno toho dňa a stalo sa, čo sme aj predpokladali: ľudia sa mrzuto odmlčali, tí, čo boli k nám na sobotu vychystaní, netajili ľútosť aj sklamanie, hoci sa našli niekoľkí, čo pohotovo „prepli“ a chceli prísť i tak. Nemali to ďaleko. Ibaže týmto ľuďom chýbala skúsenosť zdieľania času s nami, a ich prítomnosť na obrade by nemala tú silu ani účinok, aký by mala mať…Napokon sme precítili a prežili spolu tento bod obratu – obradu vo všehomíre s tými, ktorí obetovali čas a priniesli svoju duchovnú skúsenosť, ktorá vyplynula z činností u nás v priebehu roka.
OBRAD PODĽA MATRIXUǨ
Po tomto rozhodnutí nás čakalo ešte niekoľko zásadných rozhovorov s našimi „žiakmi“ aj blízkymi ľuďmi, ktorí celkom spočiatku nepochopili, o čo nám išlo. No všetci napokon súhlasili s takýmto zvratom, dokonca ho schvaľovali a sa im páčil. Dozvedeli sme sa napríklad, že niektorí aj čakali, že to takto vyriešime.
Mali ten istý pocit, ako my: obrad začal pri množstve ľudí, ktorí prichádzali „zvonka“, teda nás dovtedy osobne nepoznali a ani u nás nikdy neboli, silnieť z hľadska formy, vonkajškovosti, efektu – a odpútavalo to pozornosť od vnímania samotnej podstaty, prečo sa ten obrad koná. Výrazne tomu napomáhala aj príchuť „voľnočasovej aktivity“, ako niekedy ironicky popisujeme jav víkendových výpadov bežne zamestnaného človeka. Niekedy v tom vleku koncotýždňovej eufórie ťažko rozoznáva, či ide o divadlo, opekačku, folkloristicky ladené stretnutie v prírode alebo púhe originálne vyvenčenie rodiny, vrátane psa. Pre nás, ktorí obrad vnímame nepretržite a v súvislostiach ako jeden z kamienkov na náhrdelníku polodrahokamov, je takýto prístup cudzí. A prišlo nám ako znehodnotenie jeho dôležitosti, že ho prispôsobujeme tak, aby zapadol do komerčného harmonogramu pracovného procesu – teda ho dávame na niektorú sobotu, blízko k dátumu vesmírneho javu. Akoby ešte aj obrady počúvali pravidlá matrixu…
KONIEC MASOVIEK
Nie. Obrady tu nie sú pre ľudí – opak je pravdou.
Ľudia vždy tvoria obrady, a sa im prispôsobovali. Posvätnosť okamihu bola pre nich najväčšou hodnotou. Ľudská domýšľavosť, že všetko musí pracovať pre pocit spokojnosti, pohodlnosti a potešenia človeka, je dosť rozšírená. Čoraz menej je ochoty a pripravenosti niečo obetovať, odoprieť si, nedostať. Podľa možnosti mať pôžitok ihneď. Nestretli sme sa s tým prvý raz, a vieme napríklad aj o skupine, ktorá tak ako my zmenila termín slnovratového obradu zo sobotného „voľnočasového“ na skutočný, a tiež si vypočula veľa výhrad a námietok.
Možno jednoducho nadišiel čas, kedy sa pri obradných ohňoch preriedia rady a stretnú sa pri nich iba skutoční vnímaví záujemcovia. Masovky, naopak, budú vypovedať o nepochopení veci a povrchnosti či zníženej sile obradu. O jeho falošnosti a spartakiádnom duchu. Pretože aj v neblaho preslávených časoch Tretej ríše bol tento sviatok obratu Slnka vyhlásený za štátny, a prebiehal s masovou účasťou…A ešte akou masovou! Podľa tohto kritéria by slušných a lojalnych občanov nacistickej Tretej ríše mali tvoriť samé osvietené a pravoverné bytosti na vysokom stupni duchovného vývoja…
JE VEDOMÉ SKUTOČNE VEDOMÉ?
Pritom všetky obrady starej občiny sa konali vždy v skupine ľudí, ktorí spolu žili, rodili, pochovávali, pracovali. Nebolo ich veľa, možno dve – tri desiatky tých, čo boli pripravení skákať cez ohne, plodiť v tú noc deti, tancovať a spievať bujaro, do rána. Možno aj menej, veď u nás na kopanici žije možno práve takýto počet. Takže ani novodobé kmene blízkych ľudí, ktorí síce nežijú pri sebe, ale vnímajú a slávia to isté, nemajú viac účastníkov. A vedeli by ste zrátať na prstoch dvoch rúk, s koľkými ľuďmi naozaj zdieľate podobný, ak nie rovnaký pocit z chodu sveta, takzvaný svetonázor? Bez toho, aby ste museli pri obradoch vysvetľovať, demonštrovať, tlmočiť, presviedčať a po jeho skončení sa nebodaj aj jedovať!? (Lebo aj také konce sme už – nie u nás – videli… ) Celá sila duchovného nasadenia sa stráca, vychádza navnivoč, keď nie ste s tými správnymi ľuďmi v správnom čase na správnom mieste. S tými, pre ktorých je obrad jedným z vrcholov celoročného smerovania k nemu.
Máme ďaleko k elitárstvu a povýšenosti, no máme radi vo veciach jasno. Vítame, keď sa ľudia chcú venovať koreňom nášho duchovna a svojho vývoja dôsledne, a roky im v tom pomáhame. Žiadneho premýšľavého človeka v skutočnosti povrchný, naoko a formou síce silný, ale vnútorným spojením slabučký obrad neuspokojí a neprinesie mu to, kvôli čomu sa rozhodol prežiť si ho. Je to ten rozdiel, ako kývanie rukami na taiči a vykonávaním pohybu so skutočným vedomím obsahu za ním. To nadužívané trendové slovo „vedomé“ je príznačné pre dnešny cas foriem s vyprázdneným obsahom…
Text a foto: KARPATSKÍ PECÚCHOVIA, duchoslav a weleslawa, www.karpatskypecuch.org