Oživené obrady
Dámy a páni
Obrady stredu a konca leta bývajú v znamení hojnosti – Mokoš, prastará slovanská bohyňa plodov, rodiny, úrody a pohody, slávi svoj pobyt na vládnucom stolci. Je štedrá a jej veľká náruč všeobjímajúca. Všetky bytosti nájdu v nej spočinutie a ochranu… Je to totiž predovšetkým Matka.
Tak sme pochopili toto posolstvo aj my. Nastolením vhodných podmienok sa nám podaril náš zámer nedeliť na našom malom dvore a v jeho okolí toto leto svet na, podľa nás, umelo a samoúčelne trhaný na dve akoby nezlučiteľné skupiny, ba až rasy… Na ženy a mužov.
Toto delenie je v istej miere prirodzené, len slepý by nevidel rozdiel, definujúci mužov a ženy. Netreba ho však zdôrazňovať , je viditeľný voľným okom a priemerne vnímajúca bytosť ho dokáže odhadnúť a popísať. Máme posledné roky pocit, že sa v dôsledku rôznych dôvodov, ženy stali vyvolenou rasou, a muži ťahajú za kratší koniec. Áno, koleso sa krúti a nesie so sebou javy a deje… no zdravý rozum zostáva …
V službách matriarchátu
Na minuloročnom Mokošíne (písali sme o ňom vo Vitalite) skupine žien a dievčat výdatne pomáhali dvaja muži. Samozrejme Duchoslav, a potom Branko, v poslednom povolaní profesionálny vojak, dnes v penzii. No stále dosť mladý, lebo vojaci odchádzajú z povolania skorom veku… Sám popísal svoj pobyt na Mokošíne :“Dávam sa do služieb matriarchátu.“ Varil, pripravoval babám drevo k obradu, radil. Na záverečnom magickom obrade v Mokošinom lone, keď sa na nás z neba liala voda a uprostred kruhu, celkom nelogicky, blčal nedotknuto oheň, vykresaný čistým spôsobom, sa v kruhu tvári osvetlených plameňmi zjavila biela tvár démona, nehybná a nežmurkajúca. Vysoká postava v dlhých šatách, vencom spleteným z paliny a myšieho chvosta, mlčky stála v kruhu a pozdĺž tváre jej viseli hadie kože. „Mokoš, prišla Mokoš…,“šepkali si ženy a malé dievčatá zízali v miernom šoku. Duchoslav využil právo, ktoré skúsili podľa mytológie aj starí bohovia, a v podobe Mokoš navštívil kruh na obrade… Iba tak mohol na vlčej kožušine udeliť veštby a rady.
Tri generáce mužov stáli „v službách matriarchátu“ na Mokošíne tento rok. Ctislav, ešte žiak základnej školy, Duchoslav a najstarší Alino. Letná kuchyňa, ktorá je u nás vrchnou čakrou dvora, bola obsadená variacimi chlapmi a muži pomáhali výdatne babám aj s vodou , drevom a postavili pre ne obradnú potnú chyžu pod lesom aj s ohňom na rozpálenie kameňov. Zachraňovali ho aj po búrke, ako by sa jednalo o ich obrad a o ich chyžu! Rozhodne im ani na um nezišlo uvažovať o Mokošíne, kde sa zišiel plný dvor žien a dievčat z celého Slovenska, ako o „zlete čarodejníc“, ako sa bežne k niečomu takémuto muži majú sklony vyjadrovať. Spoluprácu a pomoc, aby sa baby mohli venovať tkaniu, bylinám či divadlu, považovali za samozrejmosť.
Posolstvo Mokoš
Teraz, v čase písania, týchto riadkov, stojíme pred podujatím Sme muži. Ubytovacie kapacity sme museli priebežne rozširovať, aj dokupovať plachty na tábor pod lesom. No najúžasnejšie na tom celom je, že zasa prežívame situáciu ako okolo Mokošína, ibaže obrátene – na Sme muži bude pomáhať aj Weleslawa, no prihlásili sa na program tohto magického workshopu aj dve baby.
Chvíľu sme uvažovali, ako to vyriešiť, no napokon sme to nechali bez riešenia. Podujatie sme premenovali na Sme muži, Mária a Danka.
Tešíme sa vždy, keď vidíme možnosť spolupráce, prelínania a rovnovážneho stavu. Odkláňanie sa a vylučovanie plodia strach, a ten prináša nepochpenie a nenávisť.
Pričom všetko vo svete a vesmíre plynie k rovnováhe a súladu. Stane sa tak – skôr, či neskôr. A mlyn nekonečný zomelie všetko, čo sa im postaví do cesty… a použije ako stavebný materiál na vytvorenie nového a živého. To je posolstvo Veľkej matky Mokoš.
Weleslawa a Duchoslav