Čaro prepojenia v kruhu


Staré obrady, klesajúce v dobré zvyky, či dokonca upadajúce v zábavu, sa stávajú čoraz vzácnejším obrazom. Nie je to predsa tak dávno, kedy kolobeh tradícií dodržiavali pôvodní obyvatelia dedín a samôt. Dnes naše internetom unavené oči ťažko hľadajú živý(BIO) obraz zabudnutých remesiel, ktoré boli priamo spojené s hospodárskym ale i magickým kolom roka.
Strácajúce sa jarné remeslá
Napriek snahe vrátiť sa k zabudnutým časom, je stále menej pôvodných majstrov. Čo je horšie, nemajú ani komu by odovzdali svoje vedomosti, a niektoré ich výrobky sú dnes doslova prežitkom. Pritom spôsob života sa v podstate natoľko nezmenil. Veď o pôdu i zvieratá sa treba stále starať. Čo sa teda zmenilo? Je to spôsob myslenia a trávenia času. Urýchľovanie poľnohospodárskej a živočíšnej výroby je dnes dokonca vzorom pre malochovateľov a malopestovateľov. A tak nenájdeme prútím ručne vypletané komposty, ploty, záhradné ohrádky… Pritom po zimnej ťažbe bolo a je vždy čerstvej haluziny, prútia, kolíkov, kôry dostatok. Vypletanie plotov malo, samozrejme, i magický charakter. Pri pletení gazda alebo gazdiná vedome vpletala ochranné zariekanky do plotov, aby ochránili zvieratá pred šelmami a kompost pred splesnením. Olúpaná kôra liečivých drevín sa splietala do vrkôčikov, či sa odkladala ako neskoršia prímes do stravy v prípade hnačkových ochorení zvierat i ľudí. Orezaná haluzina sa spotrebovala do poslednej pilinky, veď čo sa odložilo na jar, dalo sa v peci spáliť v zime. Väčšie kusy ostali na palivo, z krivých konárov sa vyrábali háky, držiaky, sušiaky, stojany na seno, kolíky, z lepších kusov kuchynský riad … Je to obrovské množstvo doplnkových predmetov, ktoré si ľudia jednoduch vyrábali, a nekupovali.
Dávna cesta vedúca k znovuzrodeniu
Ak sa časom záhradné ploty, bránky rozpadli, zarástli alebo zhnili, stále ostávala možnosť ich použiť ako palivo do pece. (Toho roku to čaká aj naše plôtiky a bránky…) Nebolo treba si lámať hlavu, stačilo pozorovať svoj dvor, a človek vedel čo bude potrebovať, aj bez reklamných letákov. Kolobeh rozpadu jednoduchých záhradných stavieb, pomôcok, mal svoje dôstojné miesto v inventári našich predkov. Napriek tom, že vedeli, ako sa veci jedného dňa rozpadnú, snažili sa ich vyhotoviť nielen funkčné ale i krásne. Bolo to akko tiebtrská mandala, vzrpobená s plným nasadením , a potom rozfúkaná… Dlho používaný nástroj mal svojho ducha a nielen cenu kvality či dobrej značky. Je to ako taoistická tradícia, ktorá hovorí : „Čo vzniká, isto zanikne a čo sa sa rozpadlo, uvoľnilo priestor novému“.
Nedocenená výsada Slovákov
Zatiaľ máme stále možnosť zbierať si liečivé rastliny, lesné plody, kamene na drobné stavby, či dokonca palivové drevo… I obyvatelia miest ľahko zájdu do najbližšieho lesa, kde okrem dočerpania životnej sily môžu nájsť základné liečivé rastliny pre svoje zdravie – čo je možnosť na západe nevídaná. Dokážeme si ľahko objednať, a pritom máme všetko doma, stačí pozbierať, spracovať a vyrobiť. Dnes sa ručná výroba posúva pomaly na úroveň magických schopností a zručností. Stále však každú jar pozorujeme, ako sa to v dielni hemží nadšenými ľudmi, ktorí ešte stále vidia hodnotu a energiu v tom, čo vyrástlo slobodne na našej zemi a čo chcú dokázať opracovať do čarovného stavu hotového predmetu – vlastnými rukami. Neviditeľný svet božských remeselných majstrov sa nám stráca pred našimi očami, je čas ho osloviť ako víziu na svitaní, než sa rozplynie v ilúzii dnešnej doby elektroniky…
Stretneme sa pri najbližšej čarovnej výrobe pod čistým nebom.
Karpatské Slnko, Weleslawa a Duchoslav