A je zasa späť. Posledné dva roky máme pocit, akoby ani na chvíľu neodišla…Morena, najsilnejší démon starých čias, ktorý prežil ako jediný a nespochybniteľný až dodnes. Ani v časoch, kedy sme jednou nohou už vo svete virtuality a odľudštených technológií, nik nepochybuje o jej sile a moci. Jej dotyk a prechod cez “ svoj dvor“ sme zavnímali tento rok mnohí. Sprevádza ho žiaľ a smútok.
Objavuje sa s príchodom jesennej rovnodennosti. Je nástupníckou nebytosťou po Mokoši, plodnej , vľúdnej, materskej ochrankyni života a rodiny. S prvými padajúcimi listami odchádzajúceho leta sa v prejavenom svete ukáže jej staršia, neobľúbená sestra.
Prichádza v troch podobách – ako Smrť, Baba Jaga a Zimná kráľovná. Tieto tri tváre tej istej nebytosti sa prelínajú, dopĺňaju a nevylučujú. V rôznych časoch, pri rôznych okolnostiach. Podľa toho sa k nej aj správame. /Veľmi podrobne sa jej, aj ostatným vládnucim bohom a démonom venujeme v našej poslednej knihe Nech Slnko vyjde 2, Bohovia, démoni a nebytosti našich predkov,2019).
Keď odprevadiť, tak aj uvítať
Jedným z najviac zachovaných starých obradov v nezmenenej podobe v našej krajine je obrad Vynesenia Moreny okolo jarnej rovnodennosti, alebo Veľkej noci. Takmer každé dieťa, o dospelých ani nehovoriac, vie, že napokon Morena odpláva dolu vodou, a že ju pohltí predtým živel ohňa. Obrad sa rozširuje stále viac, snáď niet dediny a mesta na Slovensku, kde pravidelne, rok čo rok, nepoznajú obrad vynášania démona zimy a tmy.
Nik ho však nevíta.
Morena ale potrebuje pozvanie. Keď nie je dodržaný zákon rovnováhy, môže to mať neblahé dôsledky. Lebo ona príde, tak či tak. Aj nepozvaná. (No potom to aj tak dopadne.)
Preto ju pri jesenno- rovnodennostnom obrade, ktorý pravidelne býva u nás na lúke pod lesom, jej príchod vždy pripomenieme. A niekedy aj priamo uvítame. S celou slávou a vážnosťou. A odvtedy ju máme celkom blízko, až do zimného slnovratu, kedy jej vláda triumfuje najdlhšou nocou a najkratším dňom z celého roka, a prenecháva ju mužom – presne hromovládnemu Perúnovi.
Počas najtmavšieho obdobia , od skorej po neskorú jeseň a začiatok zimy, nás prevedie strídžimi dňami, ktoré sú plné významov a obradov a sú zásadné pre celý rok. Nedajú sa obísť či vynechať. Súvisia s pramatkou celého nášho sveta a k ich pochopeniu sa prehrýzame rok čo rok…A stále zisťujeme nové súvislosti a dostávame sa hlbšie a hlbšie.
Živá Morena
Zvláštnou udalosťou, na ktorú sa chystáme v mysli už možno týždne vopred, je obrad Vynesenia Moreny. My Morenu ani „neupaľujeme“, ani „netopíme“…Odprevádzame ju s úctou, lebo vieme, že sa vráti.
A naozaj nie je jedno, ako. Takže ju v závere obradu spájame so živlom ohňa a napokon aj vody, jej bytostným prostredím, kolískou aj hrobom. Z vody vychádza a do vody sa aj vracia.. Teda neumiera. Iba splýva so živlom…
Posledných, možno 10 rokov, sa prirodzene vyvinula u nás potreba do obradu zapojiť „živú Morenu“, médium, ktoré preberie na svoje plecia aj bedrá, tiež do svojej mysle, podstatu a „esenciu“ úkazu Morena. Táto bytosť, vždy na základe dobrovoľnej voľby, dostáva množstvo povinností a úkonov, a jej postavenie je absolútne výnimočné – počas trvania obradu aj počas celého roka. Kým žezlo neprevezme iná živá Morena.
Výber prebehne v blízkom okruhu, žien, ale aj dievčat, nikdy nie pod dvadsať rokov. Pre mladé baby je určená rola Kráľovnej jari, tiež každý rok obnovovaná.
Je treba podotknúť, že nikdy to nie je „hra na Morenu“. Ak aj niektorá z vyvolených pristúpila spočiatku k svojej úlohe s ľahkosťou a veselosťou, podľa autentických výpovedí (tiež popísaných v uvedenej knihe) ju to rýchlo prešlo. Morena totiž podrobuje všetkých skúške. A myslí to naozaj – smrteľne – vážne…
(Dokončenie v nasledujúcom čísle)
Text a foto: Karpatské slnko, Weleslawa a Duchoslav, www.karpatskypecuch. org