Obliekaním si konopných nohavíc, ľanových košiel, dlhých zdobených šiat, kožených sandálov, krpcov, čepcov a klobúkov na hlavu, stávajú sa z ľudí dôstojné bytosti. V takom ľudovom kroji, čepci, zdobenej sukni je každá žena pekná, dievčatá nádherné, deti uhladené a muži i chlapci zaujímavejší. V bežnom oblečení strácajú svoj „rozmer“, vyzerajú menší, oslabení.. Odev našich predkov ladil s prostredím v ktorom žili a bol výrazom ich vnútra a duchovnej pohody. Vidíme to na obradoch a iných podujatiach, kde tzv. dobový odev zvyšuje duchovnú hodnotu ľudí. Takto odetí ľahšie pristúpia k obradnému ohňu…
Ochrana zaručená – ako vnútri tak, i na povrchu
Bielu prírodnú košeľu ako základný ochranný odev sme si overili rokmi praxe. Vnímame, ako vplýva aj na druhých. Ich nositelia sa stávajú bdelším, v priestore doslova vynikajú. Uprednostňujeme odev, šitý vlastnými rukami, čo sa u nás stalo pravidlom. Šijú si aj dospelí, a treba povedať, že s veľkým nasadením. Pre mnohé deti je to výzva, no ešte sa nenašiel nikto, kto by neuspel. …Niektoré deti majú košelu ufúľanú do pár minút, ine si ju zachovajú dlhšie. Dôkazom tzv. satvickej – božskej čistoty a energie je dievčina Vesna. Celý čas sa pohybuje na letnej škole v jednej bielej košeli a tá je rovnaká po celý čas, teda často aj desať dní. ( Toto leto sme spomínaný úkaz podrobili pokusu, kedy sme ju poprosili, aby umyla veľký kotol, v ktorom sa na otvorenom ohni varili halušky. Takže ťažký kotol, špinavý zvnútra i zvonka od sadzí, od ktorých je každý čierny niekoľko dní, si vzala Vesna na starosť. Čakali sme, že sa vráti ufúľaná. Nie. Kotol sme našli čistý v kuchyni. A Vesna s čistými rukami sedela pri ohni a veselo sa usmievala.) Zhodnotili sme to ako záhadu a spriadame teórie o tom, že má niekoľko rovnakých košieľ a len si ich prezlieka. Ibaže i na putovaní krajinou mala iba tú svoju,vlastnoručne ušitú a zdobenú, ktorá sa nikdy nešpiní, a aj keď v nej spala, ráno vstala čistá a košeľa vyzerala ako vytiahnutá zo skrine…
Účinkuje to i opačne. Akonáhle si niekto oblečie svoj obradný odev, cíti sa lepším a silnejším. Bohumil si toto leto po dlhej dobe ušil novú bohatiersku košelu. Dnes prednáša právo na UK a kedysi, ako malý chlapec, chodil na naše letné školy a podujatia celé roky. Keď prišiel v bežnom oblečení na letnú školu medzi deti, pôsobil zvláštne, až izolovane. No len čo si košelu ušil (rýchlo a zručne, veď je absolventom waldorfskej školy)a obliekol, vyzeral a pôsobil oveľa dôstojnejšie – a sám sa aj tak cítil. Povedal: „Už ako som ju šil, som cítil tú zmenu a je pravda, že som postupne preciťoval ten návrat k sebe.“.
Sila predkov v odevoch
Babky v krojoch na kopaniciach, trhoch, v autobusoch nemôžete prehliadnúť. Sú to “ poslední mohykáni“ svojho druhu, ktorí kroj či jeho časti vnímajú ako svoj pôvodný odev. A ešte ich občas stretnete, aj keď málokedy…Pre nás je to druhý pôvodný odev, pretože sme v ňom, žiaľ, nevyrastali. Je to výzva pre nás, aby sme sa presunuli k svojmu pravdivejšiemu a bezprostrednejšiemu ja. NIekorí absolventi našich letných škôl aj podujatí si ľudový odev obliekajú aj mimo náš priestor, keď sa chcú cítiť silní a istí a pôsobiť tak aj navonok. (Napríkald pri zhromaždení, kde dávajú najavo svoj názor.)
Dnes je nosenie kroja, čepcov, ľudových klobúkov módou, a tak sa mnohé prvky tradičnej materiálnej kultúry opäť vracajú na denné svetlo v podobe môdných doplnkov, zdobených ľudovými vzormi. Niet sa za čo hanbiť, skôr naopak. V Rakúsku je tradičný ľudový odev spoločensky uznávaný na verejných či formálnych podujatiach. Na úradoch tak stretnete ľudí aj v krojoch. Podobne je to aj s japonským kimonom, bez ktorého vás do starších, historicky zachovaných oblastí nevpustia, to platí aj pre istý druh obradných sviatkov. Duch národa tak ostáva živý a hľadá si svoju cestu.
Sila materiálov
Odev ručne šitý, zdobený, naozaj prináša zvláštnu silu. Na výstave čepcov z celého Slovenska sme s našimi „mokošínkami“ v lete mali možnosť vidieť neuveriteľné vzory, pripomínajúce tibetské ázijské obrazce, nad ktorými krútia hlavu i samotní etnografovia. Rozlíšili sme tam však prastarú symboliku dávnych kultúr a obrazy boli “ len“obkreslené z prírody .Vyjadrovali tak nielen krásu, ale aj spojenie s prírodou, celým vesmírom, kde slnečno mesačné symboli videl každý v zákonitej rovnováhe a tak aj ich nositeľky museli byť odrazom tohoto súladu. Úžasné, dômyselné, silné prepojenie!
Hodnoty sa dnes smutne pomenili a tak v tričku s cudzojazyčným nápisom vidíme vyrastať nielen deti. Keď sme na poslednom podujatí zapálili oheň kresadlom a dym ovial všekých ozvalo sa tradičné radostné nadýchnutie. Majdo povedal : „Vždy lepšie isť von k ohňu, citiť sa človekom, ako čakať na infarkt doma pri televízore…“A keď ste pri tom ohni ešte k tomu na silovom, starom mieste dávnych predkov, a v súlade s tým sedíte vo vlastnoručme ušitej košeli alebo vyšitých šatoch, naladenie na súzvuk je dokonalé…
Stretneme sa pod modrou oblohou pri niektorom z obradov.
Karpatské Slnko
www.karpatskypecuch.org