V čase neskorojesenných chladných,vlhkých dní a hmlistých rán i večerov,kedy sa vietor rozhoduje,ktorým stromom ešte nechá listy a kam už napadané lístie zaveje, slávili naši predkovia Ondrejské dni. Tie zahŕňali hlavne mužskú mágiu a chlapské čary v ženskej polovici roka, ešte pred zimným slnovratom, kedy sa kolo roka preklopí do mužskej polovice. Je to čarovný čas dávno zabudnutých obradov.
Všetko postupne v rovnakom poradí
Každý rok sme svedkami opakujúcich sa udalostí v našom blízkom okolí. Najprv ubudnú včely, sršne, je menej kvetov,potom príde jelenia ruja, následne známe grúlenie divých svín všade navôkol, potom dažde a s prvými skutočnými hmlami v novembri po sviatkoch Dušičiek koncom mesiaca prídu Stridžie dni a – Ondreja a Deda, dnes Mikuláša…Takto sa to opakuje každý rok v malých obmenách. Vietor každoročne vylepšuje svoje veterno listovo i dymové efekty. Počas večerného pasenia kôz za nami prichádza lesná zver celkom blízko, vidiac v nás súčasť lesa, a až po chvíli v rozpakov mení smer svojho pasenia sa. Neraz sme si mysleli, že sa nám stádo kôz k večeru rozrástlo. Ovzdušie rán a večerov je čoraz záhadnejšie, až po prvé sny s tajomnými mužskými bytosťami čarodejníkov , v sprievode bosoriek…
Všetko sa pripravuje
S blížiacimi sa Ondrejskými dňami viac hľadáme „akoby“ stratené veci a viac času trávime pri ohni. Pálenie dymových ohňov je na kopaniciach bežné, síce dnes akože hospodárska funkcia predslnovratového upratovania dvorov, skrýva však podvedomú snahu veľkého, celkového vydymovania okolitej krajiny. My už tradične začíname viac dymiť vo vnútorných priestoroch, na našu veľkú drevenú bránu kreslíme ochranné znaky. Magicky nabielené ovocné sady, stromy ako tajuplné démonické bytosti so svojimi ovápnenými kmeňmi, čerstvo poorané brázdy, čarovná obloha a pustá krajina dokresľujú prostredie, pripravujúce sa na prechody zvierat nesúcich duše predkov , čo nám dodajú silu cez zimné sviatky. Výmenou za naše spomienky a tradičnú obetinu.
Obradmi dušičiek sa len otváralo obdobie masívnejšieho uctievania predkov, až do vynesenia Moreny. Mŕtvych naši predkovia nevynechávali zo žiadnych obradov – patrilo im vždy čestné miesto nielen pri obradnom ohni (dnes majú svoje fotografie nad televízorom, vedľa monitoru a na pozadí obrazovky smartfónu…), ale aj pri prestretých stoloch či hostinách na mohyách a hroboch.
Muži v obradoch
Mužské obrady sú, podobne ako všetky ženské, úzko späté s rodom, a pokiaľ nejde o obdobie fašiangov, muži v nich vždy zastupujú i hrajú mužskú rolu predkov, v silne magicko divadelnom vyjadrovaní. A až v prehnanej výraznej podobe. Ich obrady sú plné ohňa, dymu, hluku, silných kvíliacich zvukov píšťal, gajdice, hrkotania ozembuchov… Samozrejme, aby to bolo pre všetkých formálne zmýšľajúcich účastníkov prijateľné, používajú sa divoké masky. A keďže mužom prináleží istá zručnosť, potrpia si na efektné masky a prevleky. Nejde však len o prázdnu zábavu. Všetko je dobre premyslené a odpozorované z okolitého hmotného i nehmotného sveta. Muži sa tiež silno radia a tvorbu obradu nenechávajú na náhodu. V minulosti malo veľa mužských obradov iniciačnú podobu a muselo viesť k zasväteniu účastníkov. Známe su tradičné mužské spolky, kam ženy nechodili, kde sa buď vášnivo diskutovalo alebo dlho mlčalo. Patrila k nim aj ešte zachované spoločné sedenie a mlčanie v potnej chyži.
Také sú aj Ondrejské dni, symbolizujúce odhodlanie a odvahu postaviť sa veľkej sile. Sú to obchôdzky s maskou medveďa, či práca s železom, liatie horúceho olova do vody (príprava na príchod princípu planéty Saturn pred slnovratom v zime). Muži i mládenci si tieto sviatky veľmi užívajú a v tradične sychravom počasí sa odohrávajú skoro divoké bláznivé obrady,ktoré tradične oslavujeme lukostreľbou a obchôdzkou vo veľkej kožušine s veľkým bielym psom – slovenským čuvačom, ktorý je vzdialeným príbuzným medveďa. Je tak ochrancom stád pre všetkých pastierov a hospodárov v čase, kedy sa medvede ukladajú spať a hladné môžu spôsobiť škodu na majetku. Známe práskanie bičom o polnoci na zaháňanie zlých síl, i rinčanie reťazami, búchanie ozembuchmi dnes nahradili petardy, pretože pôvodnú silu od mužov už nik neočakáva. A predsa sa toto stále deje a opakuje, ako to najlepšie, čo sa vymyslelo a prežilo, a stále to trvá. Aspoň niekde…
Stretneme sa pod čistou oblohou, pri dymiacom ohni.
Weleslawa a Duchoslav