Chlapské vzory v obradoch

Mám 12 rokov a neverím tomu, čo vidím: z tej skaly naozaj niekto spadol z výšky niekoľkých metrov na zem a ostal ležať. Veľká postava ho berie a odnáša preč, ukladá ho na stôl, kde zostáva ležať, zvoláva nás dohodnutým signálom. Hra sa skončila – máme tu zraneného a treba sa o neho postarať…
Nenasledovala žiadna panika ani chaos, v tom čase nebolo ani chýru o mobilných telefónoch ani rýchlych autách. Kamarátovi sme museli spraviť provizórne nosidlá a a zniesť ho niekoľko kilometrov k mestu, tam sme my deti oslovili pána s autom a prosbou o pomoc. Niekto šiel domov a niekto dostal úlohu ísť to povedať rodičom zraneného. ( Vedúci je stále kľudný a nemo sa prizerá celej akcii, akoby sa ho to netýkalo, pritom zodpovednosť za deti bola na ňom. Chopil sa situácie kráľovským spôsobom – iba tak sa menší môžu naučiť, že panika nepomôže a že dôležité je konať. Po rokoch mi povedal, že vedel, že sa na neho pozeráme ako na veľký vzor a tento obrad sa každému vryl do pamäte . Silné vzory treba nasledovať a obrady treba opakovať…

V dnešnej dobe tzv. mobilnej bezpečnosti by to prebiehalo celkom inak ako v tých 90 -tych rokoch. Zranenie nebolo vážne, ale ošetrenie bolo príkladné a keď sme prišli za jeho mamou, nasledovala rýchla otázka: „Dáte si štrúdľu, chlapci?“ …
Vďaka drilu sme vždy všetko zvládli a každá ťažká situácia nás posúvala ďalej, utvrdzovala nás v tom, čo sa učíme, a prečo. Chceli sme byť ako veľkí, mať ich silu, odolnosť a bystrosť. Prichádzali rôzne skúšky, ťažké i ľahké. Niekedy nás skúšali v noci zobudiť tichým oslovením s prosbou, že treba ísť rýchlo do lekárne niekoľko kilometrov cez les pre človeka s vysokou teplotou. Niekto vstal a až keď bol oblečený, mu povedali, že je to skúška, niekto sa nezobudil a ráno sa hanbil. Niekedy sme zámerne dostali menej jedla, či sme ako skupina schopní sa správne rozdeliť. Zažili sme silné obrady premeny chlapcov na chlapov a slnovraty sme slávili ešte pred revolúciou v ústraní lesov. Veľa sa zmenilo, ale obrad prenosu silných vzorov na mladších pomaly, po rokoch práce s deťmi u nás, začínam vidieť v diaľke, v malých, ale cenných náznakoch.
Bdelosť a rozvaha
Na jednej letnej škole som sa zobudil s pocitm, že treba vstať. Vyšiel som teda do veternej noci, verný svojej intuícii. Pätnásťročný Sokol vynášal menších chlapcov v spacákoch k druhému ohňu. V silnom vetre spadol veľký plátený stan a on sa ich teda rozhodol presťahovať. Sám, bez toho, že by si pýtal radu, riešil situáciu ako dospelý muž. Pomohol som mu ich preniesť radšej do hlineného domčeka. Postáli sme nemo pri plápolajúcom ohni a šli si potom kľudne ľahnúť – bdelosť nesklamala. Bez zbytočných slov dostáva na rozlúčku, dnes už ako mladý muž tesne pred dospelosťou, ručne kovaný nôž.
Takých príbehov je veľa, majú spoločného ducha správneho rozhodovania a odvahy konať bez slov – tak sa z menších stávajú väčší a následne sa stávajú predkami, hodnými nasledovania. Toto leto na stretnutí Mužská svorka z nepozornosti spadli čerstvé orechové, štipľavé piliny rovno do očí mladému jedenásťročnému mužovi, ktorý začal nariekať, boľavé oko si nedal ošetriť ani otcovi. Povedali sme mu, že nech si predstaví , že je tam sám a nech si nájde studenú vodu a spraví si obklad, ktorý mu stiahne podráždené cievy oka. Nato sa ovládol a bol schopný sa sám ako chlap ošetriť.
Skoky z výšky, chôdza v tme
Na vodnej priehrade bola priviazaná na 8metrovovom lane hojdačka do vody – každému je jasné, že to chce odvahu, inak skončíš v kameňoch. Najmenší, prváčik Alex, sa však zrazu odvážil a skočil. My väčší, hoci sa nám do toho ani trocha nechcelo, sme sa museli predviesť s rovnakou chladnokrvnosťou ako on… A hrejú nás slová mamy Elenky, ktorá nám až po niekoľkých rokoch zavolala, aby sa podelila so skúsenosťou z ďalšieho vývoja svojho syna. Vojan k nách chodil na letné školy a bol, najmä spočiatku, dosť beznádejný prípad. Rozkolísaný, prchký, aj ustráchaný. Teraz je skautský vedúci vo svojom meste a údajne najmä vďaka nášmu výcviku vysoko svojou chladnokrvnosťou, a najmä vytrvalosťou vysoko prevýšil svojich rovesníkov. Napríklad aj pri práci s tmou a nepohodou.
Úlohou obradu je pomôcť nastoliť rovnováhu tam, kde je potrebná, alebo dokonca úplne chýba. V obradoch tak vytvárame alebo hľadáme to, čo nám v bežnom živote ostáva skryté, či už našou nepozornosťou alebo nedbalosťou či nevhodnými podmienkami. Preto musí byť niekedy obrad silný až extravagantne dôsledný a nemenne sa opakujúci. Iba tak máme možnosť a čas sa na neho napojiť a získať tak silný vzor na riešenie udalostí. Jedným z mnohých silných vzorov je dávno prežitá udalosť videná očami dieťata – je to niečo, čo nás dokáže zmeniť na celý život – spraví to z nás ľudskú bytosť. Na letnom podujatí Mužskej svorky pre otcov a ich synov som videl krásne spojenie dvoch svetov – minulosti a budúcnosti. Začínam vidieť nielen v spomienkach dávnych „mohykánov“ mojej mladosti – silných a večne pripravených na všetky dni, ale vidím aj rásť nových silných predkov, dnes ešte jediacich kaše a chleba s maslom odhodlaných rozdeliť sa o jedlo alebo vytiahnúť horúci uhlík z pahreby, aby ukázali menším,že ich nespáli. Je to vždy úžasná chvíľa, a každý obrad prináša nielen rovnováhu, ale aj silnú novú, nádejnú vlnu.