Strach nad krajinou (vaše ohlasy nižšie…

-Pekný článok, úplne suhlasím.Dobrá doba na to,aby sme si vyjasnili,čo je vnašom živote -dôležité.Všetko dobré,Tono M.,Bratislava…

  • Dobre napísane! Jara K., Bratislava…, Pekný úprimný článok,páči sa nám obom, Horislava(a Jaro), Bratislava, …Super článok,súzniem, a zdravím x Žiliny,s láskou.Blanka Veleslava,Žilina….Milí Pecúchovia, ďakujem za vaše múdre slová.Potrebovala som ich.Opatrujte sa,Katka L.,Bratislava
  • ,

Milí priatelia Weleslava a Duchoslav, pekne a múdro ste to napísali. Páči sa nám že nerozdelujete  ľudí na „rúškarov“ a „nerúškarov“, každý sa ako slobodná bytosť rozhoduje teraz sám. Vy ste na tom trochu lepšie, lebo ste mimo tohto šialenstva, lesy a príroda okolo vám poskytujú pokoj a potrebný nadhľad. Nemáte strach a viete, čo je najdôležitejšie.V myšlienkach sme s vami spojení, prajeme všetko dobré a držme sa zdravého rozumu.Emily a František Luknárovci

xxxxxxxxxxx

Pýtajú sa nás naši priatelia aj priaznivci, ako vnímame to, čo sa deje. Už sme sčasti napísali na jar, a odvtedy sa náš postoj nejako zásadne nezmenil. Čo však vnímame, že sa zmenilo, je nálada všeobecne. Krajina sa rozdelila na „rúškarov“ a „nerúškarov“. S rôznym stupňom tolerancie jednej skupiny voči druhej. „Nerúškari“ sú často zástancami rôznych teórií o neexistencii vírusu, a z toho vyplývajúcich ďalších možných vysvetlení, čo sa to vlastne deje…tá škála vysvetlení je naozaj pestrá a niekedy aj šokujúca. Tí druhí sa držia opatrení z marca a trpezlivo alebo aj menej trpezlivo čakajú, kým sa to celé neskončí.
„Nerúškari“ plytvajú vzácnou energiou na potvrdzovanie a dokazovanie správnosti svojich postojov. Možno jej naozaj majú na rozdávanie a mohli by ju využiť aj ináč, možno užitočnejšie. Lebo v konečnom dôsledku sa aj tak stiahnu a stíchnu.
Nie je podstatné, ku ktorej skupine sa radíme my, a či sa vôbec pridávame k niektorej. Vnímame ako slobodné bytosti svoje hranice, ktoré sa nejako zásadne neposunuli, a snažíme sa v nich žiť tak, ako aj doteraz. Čo sa nám nepozdáva, nerobíme , čo považujeme za javy v súlade s naším pohľadom na veci, prijímame.
No náš skutočný život nezávisí od nikoho „zhora“, ba ani „zdola“. Riadime si ho sami. Že sa nejako menia otváracie hodiny alebo že môžeme vychádzať vtedy a vtedy, nás nezasahuje podstatne, veď sme stále vonku na lúkach, v lese, a chodíme nakupovať tak, ako sme aj doteraz, teda cca raz do týždňa. Neprekážalo by nám ani redšie, no nemáme mrazáky pre psiu stravu, tak nás to vyženie raz za 7 až 8 dní…
Zažili sme na rôznych našich pobytoch v kysuckých horách(alebo aj na mlyne v Kvačianskej doline), že sme boli „dolu“, teda v tzv. civilizácii raz za 3 týždne. A o nič zásadné sme neprišli….
Testovanie hodilo ďalšiu rozbušku do už aj tak roztrasenej krajiny. Máme kamarátov, čo sa „boja nejsť sa otestovať“. Čo by sa im mohlo stať? Že finančný postih (vo forme povinnej 10 dňovej neplatenej karantény). Nevieme, či sa máme pri tej odpovedi smiať, alebo plakať. Je možné, že tým, že sa nesťažujeme, že v podstate sme zostali už 2. mesiac bez príjmu a celú jar sme sedeli s riadne utiahnutými opaskami, vyzeráme ako skrytí milonári, čo sa váľajú na vreciach s eurami a môžu si dovoliť vykašľať sa na všetko. Nie,môžeme si dovoliť vykašľať sa na finančné sankcie, pretože nám nemajú čo vziať, iba „naše okovy“, ako by povedal klasik. Na tomto mieste sa chceme zo srdca  a z hĺbky duše poďakovať chápavým ľuďom, ktorí nám pomáhajú...blaží nás aj len otázka, či nepotrebujeme nejakú pomoc, a keď nám pošlú ako podoporu 5 či 20 eur mesačne vo forme členského príspevku, lebo sú to členovia nášho združenia, veľmi nám tým pomáhajú…Nie sme ani podnikatelia, ani umelci, nespadáme do nijakej skupiny, čo naťahuje ruky na „kompenzáciu“. ..Takže len toľko k „záhade našej existencie“. Vieme fungovať aj bartrovo, vyymieňame , jablká, hrušky,mušty, mlieko, lekváre, slivky, sušené hríby, doma pečený chlieb za pomoc pri odvoze alebo nákupe (auto ešte stále nevlastníme…)
A ešte výrazne vnímame strach. Páchne to tu čoraz viac. Z neho vyplýva podráždenosť, paranoia a agresivita. a, stará známa bezohľadnosť a netolerantnosť (nerúškari atakujú rúškarov a naopak…Ps. vyvinula sa nám tu rasa „lepších ľudí“, ktorým sa akože nemôže nič stať—-akoby sloboda spočívala v tom, či si nasadíš rúško alebo nie. To, ako sú ľudia všeobecne oklieštení , a stále viac, o skutočné práva, ako je čistý vzduch, čistá voda, slobodný vzdušný priestor, zdravá pôda, si ani len nevšimnú…hlavné je rúško…Napokon, je to jednoduchšie.)
Nesúdime testovaných, ani neglorifikujeme netestovaných. Každý má svoj dôvod, každý má inak posunutú hranicu, kde sa končí jeho sloboda, a každý si rieši seba a svoje strachy. A následky si nesie takisto sám…Ako každá slobodná a dospelá bytosť . Naozaj sme každý iný. To by bolo dobré pochopiť.