Čo je teraz celkom iné, to je čas. Zmenilo sa v tieto týždne jeho vnímanie a utrpel riadny pomyselný kopanec, tento víťaz nad víťazmi a najväčší šéf a diktátor …
Čas je vzácna komodita, ktorou sa posledné roky platilo ako drahými kovmi:bol absolútne nedostatkový. Čo sa týka času, boli sme ako ľudstvo na tom horšie, než s kyslíkom a čistými vodami. No, alebo aspoň tak isto biedne…Kalendáre a plánovače natrieskané ako filmové hviezdy alebo vrcholoví manažéri. A to bez ohľadu na to, či išlo o predavačku pri pokladni alebo súkromného podnikateľa. Všetci rozplánované víkendy pol roka dopredu, na nejaké spontánne a bezprostredné počiny nebolo ani kúsok miesta. Všetci uháňali, uštvaní, akoby im pod zadkami horelo…
Opreteky s časom.
U nás sa letné pobyty pripravovali už po Troch kráľoch, na Morenu už boli v podstate uzavreté. Všetci potrebovali vedieť všetko dopredu, pomaly aj hodinu príchodu a odchodu. Vyboxovať v tomto časovom mažiari nejakú nenaplánovanú cestu či pobyt, alebo možno len poldňový výletík nadobúdalo príchuť zakázaného dobrodružstva a čistej „partizánčiny“. Ľudia išli ako stroje, v rovnomernom a čoraz zrýchlenejšom tempe, rýchlo , rýchlo, ešte aj vo svojom voľne – aby nám nič neušlo, lebo, preboha, toľko je možností, treba všetko využiť, vyskúšať, ochutnať…chronickí „chodiči“, ako nazývame tento typ návštevníkov, prešli aj naším dvorom. ( „Z každého trocha, toto sme ešte nevideli, obrad sme ešte nevyskúšali, odfajkneme si v pomyslenom diári, že už máme vybavené. Takže ideme ďalej.“) Hm, kebyže ideme…ale BEŽÍME…
Obrad sám od seba
Najlepšie to, v akom stave uštvanosti sa Slovač nachádza, bolo vidno na viacdňových pobytoch, výrobných dielňach v stodole alebo Mokošínoch či pobytoch rodičov s deťmi. Tu prebiehali samovoľné a nenaplánované Obrady spomalenia. Ľudia tíchli, posedávali osamote s pohľadom zabodnutým na stromy, pospávali na slnku, prikladali do ohníka v strede dvora…prípadne sa ochotne ponúkli, že budú nosiť vodu a potom sa „zabudli“ pri studničke v lese na hodinku. Aj viac…A od veľkého dreveného stola pod orechom ich bolo treba popchýnať. Obedy sa preťahovali aj o hodinu, spokojné posedávanie po sýtom jedle, ospalé úsmevy mamín, ofukovanie a „pradenie“ tatkov, rozhovory a družnosť. „Však nás nechaj, kde už si môžeme takto polebediť v kľude a pohode…“
V stodole stružlikali a brúsili až do tmy, a ráno už ktosi sedel pri ohni a pomaly pridával drievka, rozfúkaval pahrebu, zámerne sa nik neponáhľal s dokončovaním, pokiaľ to nebol človek z východného Slovenska alebo Prahy. Bežne si k nám chodia luk „dorábať“ na niekoľkokrát, a je to vedomé rozhodnutie. Popisujú katarzné a očistné stavy , prichádzajúce už po niekoľkých hodinách práce. Monotónnosť, pomalosť a „ukotvenosť“ spojená s konkrétnymi výsledkami je priamym protikladom k bežnému prežívaniu sveta tam vonku, za veľkou drevenou bránou, a je čistou formou meditácie, rozjímania a liekom nad všetky lieky. Nehovoriac o silných duchovných zážitkoch práce s minulosťou a karmou.
Sú jedinci, ktorí si u nás robia už entý luk, a dávkujú si to, hovoriac o stavoch pokoja a blaženosti:“Dávam si to za odmenu…“. ( Celkom početnú skupinu tvoria muži, ktorým tento luxus objednali a predplatili ich chápavé a vnímavé manželky…)
Bod zlomu
Čas tu, u nás, plynie stále, tak, ako predtým, celkom ináč, než vonku. Je viazaný na priestor a jeho pôsobenie a využívanie. Vnímame jeho nepretržitosť, vláčnosť, naťahuje sa ako med, od rána do večera sa prelieva lenivo a husto.Riedkosť a rozbitosť, tak ničivo pôsobiaca na naše duše, sa tu zásadne mení. Ideme v inom rytme, určuje ho Snko, dážď, hviezdy, vietor a dych Zeme. Počuje ho každá bunka, odpovedá naň, prispôsobuje sa mu. Nalaďuje sa naň a lieči sa. Až v tieto dni sme znova a naplno pochopili, o čom ľudia rozprávajú, keď sa u nás ocitnú v tomto prostredí prastarého kruhu a jeho prejavov, až keď sme sa vedome znovu ponorili do pokojných vôd už trocha zabudnutého prežívania času a jeho vnútorných pohybov.
Takto by to malo vyzerať na prospech a výživu duše aj tela človeka v ďalšom slede udalostí a aj smerovania spoločnosti. Veríme, že bod zlomu a zvratu uvideli viacerí , už ho majú na zreteli a nepopustia.
Text aj snímka:Karpatské Snko, Duchoslav a Weleslawa, www.karpatskypecuch.org