Uf, to už deviata časť?Značí to, že sme doma už viac ako dva mesiace…
Rozhodla som sa, že to spolu potiahneme po číslo 10, a v týchto dvoch častiach ešte doplníme jedlá, ktoré považujeme za zaujímavé, chutné, rýchlo uvarené a jednoduché. Dôležité je tiež, aby sa po nich netvorili zbytočné „faldy“, keďže podaktorí majú v karanténe menej pohybu ako zvyčajne, a aby boli zdravé a zdraviu prospešné. Takže celkom náročný výber, a to sme ešte nezahrnuli dôležitú požiadavku, aspoň pre nás, tu na kopaniciach na Myjave:aby boli bežne dostupné a čo najviac tradičné. Takže tak…
Toto všetko, zdanlivo nesplniteľné, hravo zvláda na Slovensku už dlho udomácnená obilnina, pôvodne vraj z Ázie, pohánka. Málo ľudí si k nej našlo cestu, lebo im nepríde chuťovo atraktívna, no chyba!!! Má navyše ešte jednu sympatickú vlastnosť, a to výrazné zväčšenie objemu po namočení. Teda z jedného balenia navaríte 4x toľko, ako uvádza údaj na sáčku. (Čiže ďalšie plus.)
Ja ako vegetariánka z presvedčenia, no s mäsožrútskou minulosťou, mám v pamäti skvelú chuť takých jedál, ako je napr. jaternica. Takmer všetko je otázka prichutenia, takže mohla vzniknúť legendárna a obľúbená
Zabíjačka bez zabíjania
Jej základ tvorí pohánka , a krúpy…Oboje si po opláchnutí zabaríme, necháme postáť a s trochou soli zvlášť povaríme. Pozor, oboje, krúpy aj pohánka, naozaj výrazne nabehnú…takže ak chcete variť presne, na počet osôb, rátajte cca 1 väčšiu hrsť na každého. Po uvarení na veľkú panvicu nalejte trocha oleja, podľa možnosti bio, a nie olivový, nadrobno nakrájajte väčšiu cibuľu, keď zavonia, nasypte zmiešanú pohánku s krúpami , pomer je asi 1:1, možno o trošička viac pohánky…pridajte obvyklé „mäsové“korenie ako čierne korenie, červená kvalitná paprika, a potom „zabíjačkovú“ majoránku a na záver nadrobno cesnak. Čo ešte môžete pridať: trocha na malé kocky nakrájaného údene tofu alebo na malé kúsky natrhaný kúsok rohlíka alebo chleba alebo opečený sójový granulát. Alebo aj to všetko spolu. Prilejte olej tak, aby sa zmes dobre kĺzala dolu krkom, a neškriabala vás v ňom. Toto jedlo chutí aj vyzerá ako zabíjačková kaša. A je bez zbytočných smrtí, ktorých je na svete aj tak viac než dosť…
Dobrá je k nemu klasika ako kyslá uhorka alebo kyslá kapusta a chlieb či varené zemiaky. Sýty obed, až priveľmi sýty. Ak máte doma chlapov, tak toto je jedlo, ktoré milujú hlavne oni. No a ešte „nenažraté“ kopaničiarske dievčatká, bez ohľadu na vek…
Keďže nám sa NIKDY nepodarí uvariť to presné množstvo, ale vždy sa nám ruka „podrgne“ a máme ešte polovicu hrnca aj krúpov, aj pohánky, museli sme nájsť riešenie. Tým je
Morská klobása
jedlo na večeru, s klobásou má spoločný tvar aj obsah, potrebujete už navyše len (našu obľúbenú) riasu nori. Zmes zo „zabíjačky“ zavinieme do riasy, ktorú predtým na rovnom plytkom tanieri navlhčíme, podstatných je posledných 5 cm, ktoré budeme po zakrútení „zalepovať“. Riasa sa totiž po namokrení scucne a je lepivá, náš kamarát Milan ju podľa japonského samurajského zvyku použil raz na ranu ako náplasť. Klobása je naším príspevkom do slovansko-japonskej bojovníckej kuchyne. Jedzte, s čím chcete, nič nie je predpísané…//// Chutiť vám bude určite.Aj po tomto nám EŠTE zostalo niečo z pohánky, zasa sme mali raz veľké oči…Tak si ešte na ráno, ale kľudne aj na večeru z toho istého hrnca upečieme rýchle
Pohánkové placky
Veľmi obľúbené v Rusku, kde dodnes z pohánky varia často. Tam sa volajú grečnevnik a je to staré jedlo.K uvarenej pohánke pridáme podľa množstva stravníkov vajcia – od 2 do 10ks, rozmiešame v osolenej a ochutenej kaši a nalejeme na rozohriatu panvicu. Ja by som pridala aj nejakú múku, nech je zmes hustejšia. Dá sa piecť aj v trúbe na nízkom pekáči. Hotové jedlo sa krája na štvorce a ešte osmaží z oboch strán na panvici. Dá sa jesť s pickles alebo surovou kapustou, aj kyslou.
Ja som ich urobila včera na panvici, k opečeným pridala červenú repu, a išla sa pozrieť na desať minút na dvor, kde Duchoslav stĺkal nový plot. Povedala som mu, že ho čakajú parádne placky, čo ho potešilo…No keď som sa vrátila, placky na tanieri boli rozbabrané, časť repy zmizla a kocúr Šmudlo ma sledoval z mopsovho pelecha bdelým zrakom, ležiac presne v tej polohe, v akej som ho videla pred odchodm. Zvyšné placky som rozdala medzi čuvačky a kocúra vyložila. A mohla som začať robiť inú večeru…
No i tak sa tešíme zo života, robte tak aj vy, a sledujte ešte stále našu stránku. Je na nej aj termín letného varenia u nás, spojeného s bylinkárňou,a my vás v našom dvore radi uvidíme!
Weleslawa a Duchoslav
