Čaro posledného a zároveň prvého

Napriek pocitu, že sa niečo skončilo, ktorý v nás vyvolávajú a upevńujú .prejavy tzv.reality, ale aj hoci letmý pohľad do kalendára, nie je všetko také, ako vyzerá. Rozhodne aspoň podľa dochovaných tradícií našej kultúre bolo vnímané obdobie tzv. konca roka a začiatku nového najma ako možnosť odhadnúť hranice, spevniť pôdu pod nohami a načrtnúť možnosti, ako ďalej. A to v oblasti hospodárskej aj duchovnej.

Samotná nejasnosť okolo otázky, kedy vlastne nový rok skutočne začína – logicky sa ponúka dátum jarnej rovnodennost, a skutočne tento čas aj v niektorých opakujćich sa obdobiach aj vítali ľudia ako začiatok roka – a teda kedy sa končí starý, dosť premiešava karty. Mnohé obrady totiž zostali na dátumoch, kde dnes akoby nemali opodstatnenie ,napr.“ luciovanie“, iné sa plynulo presunuli k novým, „zhora“ nastoleným termínom. Dodnes panuje nejednoznačný pocit z toho, ako sa vlastne oslavuje podľa tradície posledný kalendárny deň, teda Silvester. V mestách je ešte ako-tak načrtnutý scenár: cez deň nejaké návštevy, pozeranie telky prípadne vychádzka do blízkej prírody, večer telka, bujarý večierok alebo nejaký bar, alebo behanie po meste plnom ohňostrojov, veselia a petárd. Hojnosť alkoholu, aj jedla, samozrejme. Je to umelá a nová tradícia, súvisiaca s životným štýlom v mestách.(Na vidieku je to deň ako každý iný, len večer nastupujú svetlice a petardy, žiaľ…) Nenadvazuje na nič, takmer . Vyplýva to z toho, že pre dnešného , z kontextu prirodzeného života vytrhnutého človeka, veci nemajú plynulý presah, všetko je ostro oddelené od seba, nič s ničím nesuvisí , a aj keď teoreticky pripustí, že áno, nevie onú suvislosť nájsť, keďže ju nevníma.
Hranica oddeľuje, i spája
ˇĽudia všeobecne chápu koniec roka ako zánik – smrť niečoho (sedmička 31.12.skončí, od 1.1. už je osmička). No v tradícii pôvodných kultúr nič nikdy skutočne nekončilo, všetko malo „otvorený koniec“ a presah.
„Zakončovacie“ obrady teda boli namierené na to, čo bude. Počas „kurinovania“ v poslený deň roka sa okrem hospodárskeho užitku v nastavajúcom roku (aby sliepky dobre niesli) aj symbolicky budovalo spoločné obecného hniezdo, keď boli ľudia spojení slamou z jedného zdroja, teda suknice koledníka. Vonkajším výrazom vnímania suvislosti a kruhu (Kolo roka) bolo totiž koledovanie, obchádzanie dokola. (Natíska sa obraz dediny či osady s domami stavanými do kruhu, ako majú dodnes Janomamovia alebo možno iné, doteraz žijúce tzv.primitívne kultúry.) Ešte ani len pohreb nebol iba odprevadením duše a tela do iného sveta, smrť jedného člena rodu bola dôvodom na splodenie iného, a to priamo počas pohrebu. Je to vždy otázka vnímania hraníc, pretože ako je všeobecne známe, hranica nielen oddeľuje, ale aj spája. Skúste sa hlbšie zamyslieť nad týmto zdanlivým protirečením…obrady na pohrebe zabezpečili aj pootvorenie Brány, cez ktorú život odišiel, no i mohol vojsť. Škoda nevyužiť príležitosť s takým vysokým stupňom pravdepodobnosti. Naši predkovia boli veľmi a hlavne praktickí. A vnímali silu, nech už by sa skrývala kdekoľvek , a neváhali ju použiť. (Pri obdarovávaní sa otvárajú dvere k prijimaniu darov, ono klasické dáš – dostaneš. Celé predslnovratové obdobie sa nieslo v znamení hojnosti výmeny darov, často veľmi vzácnych.
Život v zdanlivej smrti
Naučili sme sa takto nejak pociťovať všade prúdiacu energiu-silu-živu aj my. Všetko o nej hovorí, všetko svedčí o tom, že ani v hlbokom zastavení nič neumiera. Les, teraz zdanlivo neživý alebo hlboko spiaci, pod nehybným povrchom skrýva známky nepretržitého života. Zázrak menom imelo napriek najvačším tmám rozkvitne na zimný slnovrat, zelená sa celú zimu vysoko v korunách stromov a jeho vlastnosti nám pomáhajú pracovať s vlhkom, ktoré sa snaží nás zdolať. Plody ruže šípovej krvavo svietia v bielom snehu, živé ako nikdy. Pasieme sa na nich s vtákmi, zbierame aj trnky, ktoré tiež musia prejsť mrazom ako pravá bosorácka drevina. Sú to zázraky života v (zdanlivej)smrti, a je ich veľa.
Ak na myjavskú kopanicu v tomto období zastaveného času zavítate, uvidíte to s nami…Radi sa s vami prejdeme.
Text: Karpatske Slnko Duchoslav a Weleslawa
www.karpatskypecuch.org
Snímka: