OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad

Luk ako čarovná zbraň bohov, ktorí ňou mohli metať božské hromové šípy na zem. Bola daná i ľudom na zemi a oni s ňou dokázali veľké veci.

Každý človek sa v dnešnej dobe stretol s malým, ale výrazným pozostatkom lukostreľby. Ak sa dobre rozpamätáme , hneď to zistíme. Tento článok je písaný na počítači. A hlavným ukazovateľom práce na počítači je predsa hrot šípu. Nie hviezda, nie prst, nie dolár ani nič iné. Prečo? Šíp dokáže totiž veľmi presne ukázať, ako sa veci majú. My ľudia však chceme, aby sa mali nejako, tak trochu podľa nás. Snažime sa riadiť. Ktovie, prečo prví programátori siahli po takomto symbole – možno boli lukostrelci. Skôr je ale pravdepodobné, že chceli presne vystihnúť účel onoho ukazovateľa , ktorý ovládame myšou. (Kedysi lukom) V období používania lukov mal pri sebe každý lukostrelec šípy a keď chcel niečo ukázať jednoducho vytiahol šíp a kreslil do piesku. Prvé hroty šípov mali tiež trojuholníkový tvar – čo sú tiež tri princípy. Šipy ukazovali smer, cestu, osud. Zachovalo sa veľké množstvo príbehov, kde sa hovorí o tom, ako šíp ukázal cestu.

Pre ľudí bol luk nielen zbraňou na zabíjanie a lov, i keď prvé myšlienky sa uberali práve takto. Pre človeka to vtedy musela byť naozaj čarovná zbraň. Tak jednoduchá, tak účinná, smrteľná a vzácna. Pred každou dôležitou vecou si človek chcel nakloniť bohov, alebo sa od nich dozvedieť aký osud ho čaká. Bola to mágia posiľnujúca a spájajúca obrad s životom. Ak bola streľba počas obradu úspešná , úspešný mal byť aj lov, boj, cesta, obchod. Jednoducho čokoľvek, čo sa práve blížilo, bolo možné preveriť lukom. Pred lukom sa použivali oštepy, po luku meče. Mečom sa pasovalo za rytiera a puška ostáva len na pohreboch ako pocta. Na obradnú lukostreľbu boli vyberaní lukostrelci, ktorí cítili a ctili lukostreľbu. Bola to pre nich česť a tak sa aj pripravovali. Očistili sa a naladili. Obradov je dochovaných mnoho , spomeniem len pár.

• V Tibete sa strieľa na bielu vlajku a ten, kto zasiahne, povedie ľudí na ceste lebo veria, že si ho vybrali bohovia.
• V Bhutáne ešte aj dnes v istých kruhoch platí, že dobrý obchod je treba spečatiť streľbou z luku. Tam sa ukáže, ako kto koná.
• V Japonsku ešte aj dnes existuje skupina obradnej lukostreľby, ktorú si prizývajú novomanželia na svadobný obrad. Lukostrelci prestreľuju z vnútra budovy von cez štít strechy obradný šíp cez kruhový otvor veľkosti mince.
• Niektoré indiánske kmene strieľajú do oblako, aby prišiel dážď.
• Slovania obetovali vystrelené šípy v svätohájhoch a obradne strieľali do duba. (našli sa duby a v nich množstvo hrotov na šípy).

Ak pristupujeme k lukostreľbe ako k obradu, môžme z nej veľa ziskať. Obrad je vo všeobecnosti ustálený sled vecí a dejov, ktoré sa opakujú. Tak ako aj lukostreľba, uchopenie luku a šípu, založenie šipu, natiahnutie šípu, vypustenie. A znovu dookola. Zámerrne som vynechal mierenie, ktoré sa pri obradnej lukostreľbe nepoužva. Samozrejme, že vidíme cieľ a nechávame luk a šíp aby sa prejavyli, my sa len naladíme. A cieľ? Je dobré , ak je vyrobený s tým zámerom, načo ho chceme použiť. Maľované terče, z ktorých budú šípy trčať, až sa rozpadnú ako mandala na znak pominuteľnosti , sú výborným cvičením. Pri obradnej lukostreľbe sa čistíme každým výstrelom a posilňujem zároveň napriek obetovanej sile pri naťahovaní luku. Dôležitý je prístup a čas a sila luku a vás ukáže, ako sa veci majú. Dôležitá je vedieť, že ohýba sa luk a človek je vzpriamený a nemený a tak môžme obrad lukostreľby preniesť do bežného žiovota a stať sa priamym ako luk , účinným ako šíp a silným ako tetiva. Pomocou luku a seba samých dokážeme nájsť svoj cieľ.

Karpatskí Pecúchovia z Brezovej pod Bradlom pecuchovia@orangemail.sk, www.pecuch.vsieti.sk