Priatelia, ideme (dúfame ) do posledných karanténnych dní, tak si dáme dnes, slávnostne, v súlde s voľnejším režimom, tradičnejšiu kuchyňu. Nenáročnosť a rýchlosť prípravy ako vždy zostáva, dostupnosť surovín taktiež. Nemusíme predsa pri sporáku stráviť mladosť, a napriek tomu urobíme veeeeľmi tradičné a domácke mňamky…
Reč dnes bude o nesmrteľnej knedli a o šúľancoch. Tieto jedlá sa dajú jesť na x spôsobov, ako si ukážeme v ďalších riadkoch, a urobíme si ich veľmi rýchlo.
Knedľa totiž bude krúpová…
(O jačmenných krúpoch sme písali v jednom z dielov Jedla – je to „retro“, veľmi tradičná potravina, skvelo chutí, tak troch orieškovo, pomáhajú pri detoxe, chráni pečeň, slezinu, žlčník, je šetrná a jemná pri trávení, zlepšuje črevné prostredie a v našich zemepisných šírkach zastupuje a predčí také obilniny ako bulgur či quinoa, keďže ju máme v „zlatom fonde „génov…Má celý rad vitamínov a minerálov, a veľa vlákniny.) Krúpy sú klasická „socíkovská“ potravina, moja babka ich mala v špajzi stále, a nemení takmer „vizuál“…balenie vyzerá skoro rovnako, ako kedysi. Predávajú sa v Potravinách na tých istých miestach v regáloch, a chvalabohu, nemiznú…Sú 3 veľkosti tejto obilniny, najlepšie sa pracuje s najmenšou, tzv. perličkami, dobre sa z nej robí napr.aj kaša.
Knedľu z krúpov
si urobíme takto: prepláchneme krúpy, niekoľkokrát, potom ich necháme v teplej vode zabarené a ideme robiť niečo iné. Postavíme veľkú vodu na varenie , a po čase krúpy preložíme do horúcej a dovaríme. Pôjde to veľmi rýchlo, lebo krúpy sú už po zabarení mäkké. Hrniec dáme vychladnúť, prípadnú vodu zlejeme (no mala by sa pri varení takmer celá vstrebať). Do misy pridáme detskú krupicu a múku, špaldová je, ako vždy, dobrá…Osolíme. Zmiešame, vymiešame , vytvarujeme knedlíky. Nemusia byť úpne tvrdé, stačí, aby držali tvar, lebo krupica pri varení stvrdne a zabezpečí kompaktnosť knedle. Do vriacej vody ich postupne vkladáme tak, aby sa nedotýkali, a po vyplávaní kladieme na taniere. Toto celé vám zaberie najviac pol hodiny. Medzitým si môžete pripraviť špenát, paradajkovú omáčku alebo podusenú kyslú kapustu (mäsožrúti s nejakou klobásou či opečeným párkom či opečenou šunkou, my máme k ruke seitan, alebo tofu, alebo sójové plátky, alebo množstvo iných rastlinných bielkovinových možností…)My dávame na uvarené knedle trocha oleja, aby neboli zhora suché. Knedľa sa dá použiť aj na druhý deň opečená na cibuľke s tvarohom a tatárkou (my sójovou), žeruchou z črepníka a nejakou aktuálnou inou, možno aj kúpenou zeleninou (dobrá je rukola, tiež „pečeňová rastlinka“). Ak si uvaríte napr. mrazenú zeleninu, pridáte horčicu, čierne korenie, bobkový list a navrch sladkú smotanu, máte sviečkovú bez mäsa…Prípadne zapečiete na panvici na raňajky s praženicou.
S touto knedľou získate rýchlo výborné nekalorické, keďže nekysnuté, teda ľahké , zdravé a sýte jedlo. My sme si túto knedľu objavili pre seba nedávno náhodou, lebo nám zostalo viac uvarených krúpov, tak sme ich spracovali.
Zemiakové šúľance
S tvarohom naslano, alebo s dusenou kapustou , alebo so špenátom či nasladko s makom či orechmi sú luxusným jedlom, lebo nikomu sa ich už dnes nechce vyrábať ručne. Urobíte ich doma a ste za hviezdy…Pritom je to zasa až nechutne jednoduché, ako pri pirohoch zo zemiakového cesta…Podstata je v tom, že večer si uvaríme zemiaky a do rána ich necháme vychladnuté postáť.Predobedom len pripravíme hrniec na varenie s vodou, medzitým cesto spracujeme s polohrubou múkou a trochou soli, my nedávame vajce, a šúľance už môžu vyrábať aj deti či iní členovia rodiny. Veľkosť si rozhodnete sami. No rozumný je stred, dobre sa jedia…(xxx) Opatrne vkladáte do hrnca a po čase už len vyberáte a dokladáte ďalšie. Aby sa nezlepili a mali lepšiu „kĺzavosť“, dávame na ne do misy či na tanier postupne buď trocha masla alebo ghí alebo oleja (bio slnečnicový). Jedlo je rýchlo hotové. A zasa, ak zostane, nie je problém opiecť s cibuľkou (slaninou, mäsožrúti), kapusta, kyslá uhorka…
StaroSlovanské placky
Prvý raz mi ich predviedol dávno, dávno Duchoslav v lese, pri ohni, a sympatie sa výrazne posunuli vtedy o míľový krok dopredu…(xxx) U nás na letných školách ich robievajú decká aj dospelí ako výraz súdržnosti, pohody, radosti zo spoločného kruhu, zdieľaného v tie dni u nás…
Budete potrebovať jemno mletú múku, dobré sú špaldová a pšeničná (my zásadne iba špaldovú, kvôli zachovaniu väčšiny živín v zrne obsiahnutých, melieme ju niekedy aj ručne cez kameňový mlyček krátko pred užitím). Niekomu vyhovuje však nahrubšie zomletá, býva to také “autentické”. Zmiešate múku s vodou a soľou, môžete pridať trocha kmínu. Vyformujete guľky, pokojne aj vypracujte, koľko sa dá. Budú placôčky potom vláčnejšie, jemnejšie. Dá sa však aj “neandertálsky” urobiť rýchlo guľku, rozdeliť na viac malých, tie potom v rukách rozťahať na plackovitý tvar a na málo poolejovanej alebo roztopeným ghí (recept inde) natretej panvici opekať. Panvica musí byť fakt horúca..Duchoslav vaľká cesto valčekom. Olejuje si ho alebo mastí ghí, moja mama aj desaťkrát v priebehu robenia placiek. Páči sa mi to, ale nemám ich trpezlivosť…Na našich letných školách sa veľkej pozornosti tešia placky pečené priamo v pahrebe. Na horúcom kameni s trochou prichyteného popola sú neodolateľné. Ak dáte do nich napučané celé špaldové zrná, vyšmirgľujú vám črevá spoľahlivo, ale sú ešte lepšie a chrumkavé (zrná sa pri smažení opečú). To je tiež pôvodný starý spôsob prípravy. Pridávať sa dajú aj sparená žihľava alebo pamajorán – ako v dávnych vekoch. Dá sa jesť denne, namiesto chleba. My si ju natierame maslom, zeleninovými nátierkami alebo aj naším lekvárom či domácim medom. Dá sa aj namáčať do olivového oleja alebo našej obľúbenej zmesi tekvicový olej a sójová omáčka…
Priatelia, teší nás vaša stála priazeň a odozva na tieto riadky a jedlá, a dúfame, že aspoň takto vytvárame spolupatričnosť a niť sudržnosti, takú dôležitú v týchto týždňoch. Tešte sa teda aj naďalej z maličkostí a sledujte našu stránku!
Weleslawa a Duchoslav
