Korona režim pokračuje, a pomaly sme sa všetci prehupli do stavu ako na konci prázdnin: počítame, koľko dní ešte zostáva, čo stihneme v záhrade, na pozemku, a celkovo sme sa tak akosi uvoľnili. My sme sa dokonca odhodlali a išli na nákup, lebo rozhlas na krížnych cestách v piatok poobede hlásil, že príde predajca kríkov a stromčekov.
So Živou spoza kopca sme sa zviezli autom do mestečka, v rukaviciach a zamaskovaní ako bankoví lupiči (špeciálne rúšky, darček od Dagy) vybavili potraviny a drogériu a prišlo aj na ovocné stromčeky. Bol to náš druhý spoločný nákup od začiatku karantény, my sa v podstate z dvora nikam nehýbeme – iba do lesov a k potoku. Taký bol aj náš prvý nákup pred 2 týždňami – cez lesy a popri potoku…
(Ja som mala v ten deň na tvári prvý raz rúšku a musím povedať, že to bol pre mňa hlboko frustrujúci zážitok, a vôbec som netúžila si ho znova zopakovať). Ale k podstate: toto sú naše najdôležitejšie témy. Stromčeky, priesady, doplnenie zásob, počasie, výsevné dni, prízemné mrazy…Náš svet sa veľmi zjednodušil a sprehľadnil, spokojnel. Asi aj váš, lebo nám posielate fotky doma zmajstrovaných skriniek, prerobených a opravených starých stoličiek, pečených chlebov, kváskových žemlí, sušených bylín. Slovensko , alebo aspoň jeho časť, sa vrátilo k podstate…A má čas aj variť.Naša tradičná kuchyňa vždy využívala divorastúce byliny, koľko sa len dalo. Aj my sme do jedálneho lístka začlenili hneď, ako sme sa dostali bývať mimo mesto, tie základné. Púpavu, žihľavu, medvedí cesnak, zádušník, rôzne mladé lístky stromov, o čajovinách ako podbeľ, prvosienka, fialka, pľúcnik ani nehovoriac. Postupne sme podľa období pridávali ďalšie. V lete kostihojové listy, od jari divá pažítka, cesnačka, sedmikráska, skoroceľové listy, divý chren. Tieto rastlinky nielen pridávajú objem, farbu a chuť, ale najmä presne cielia tam, kde to ľudské telo práve potrebuje. Práve na jar idú čistiace a protiparazitárne byliny ( lymfa, črevá, pľúca), obsahujúce navyše veľa kyselín, minerálov a vitamínov, čo po zime našinec ako by našiel, potom za nimi pečeň a slezinu upravujúce, to je práve teraz, a už sa chystajú kvitnúť srdcové .
Sme súčasťou prírody, sme jej deti, tak sa o nás (a nielen o nás)stará. Máme vždy poruke všetko, čo potrebujeme. My si na záhradke pestujeme (presnejšie, nechávame rásť, haha, lebo sa to tam nanosilo samé, a my nevytrhávame…)všetky vyššiespomenuté, a okrem nich aj chren. Divý. A práve z neho je nasledujúce ľahké, rýchle a skvelé jedlo. Chren je zásobárňou C vitamínu, je protiparazitárny, veľa minerálov, používa sa na konzervovanie potravín (balia sa doň napr. umeboši slivky…)
Ako šalát sme si dali čerstvé lipové listy z lipy pri stodole… Chrenové listy ako balíčky
Odtrhneme čerstvé listy, tak 3 až 5 ks na jedného človeka, opláchneme. Vyrežeme opatrne tvrdú „chrbticu“, aby sa vám ale list nerozpadol. Rozvarenú ryžu z rána na panvici spojíme s na kocky nakrájaným tofu , pridáme vege korenie alebo trochu shoyu omáčky, pomiešame na masu. Ako výživné doplnenie primiešame krátko podusenú žihľavu a zádušník. Vychladnutou zmesou naplníme chrenové listy, kto chce, môže si ich aj obaliť niťou, aby sa neotvárali.
Vložíme do hrnca so širokým dnom, trocha podlejeme vodou a rýchlo udusíme. Balíčky sú naozaj o niekoľko minút jedlé. Opatrne vyberieme z hrnca a kladieme na tanier. Podávame so zemiakovým pyré a červenou repou. Tento spôsob úpravy jedla je veľmi starý, na zapadnutých dedinách Balkánu a Maďarska sa varí takto dodnes (a patrí aj k už zabúdaným receptom v Grécku, Portugalsku, ale aj dedinách východného Slovenska).
Listy všeobecne sú jedlé viac, ako si myslíme a ako nás to učili (či neučili.)
Našou obľúbenou pochúťkou jeVysmažený list kostihoja
Recept na toto jedlo je veľmi jednoduchý: natrhaj listy kostihoja, namoč ich do zmesi hrachovej múky – hrašky s korením na grilovanie a osmaž krátko z oboch strán. Podávaj s chlebom alebo zemiakovým pyré s paradajkovým šalátom. Použiť sa dá aj domáce vajce a hladká múka, ak nemáte doma hrašku.
V čom je čaro: listy si ľudia natrhajú sami, a musia to byť nie tenké, ale ani zasa veľmi hrubé a veľké kusy. Kostihoj v obale fyzicky cítiť, je to hmota, teda nesmie byť tvrdá. Naozaj list netreba ani blanšírovať ani variť pred obalením. Vyzerá na tanieri nezvyčajne, výborne, a aj tak chutí. Sú teórie, že ho nesmiete zjesť veľa, pretože môže spôsobiť vnútorné krvácanie. My ho aj tak nedávame na tanier viac ako jeden kus, alebo dva menšie. Podobne ako všetky silné rastliny má svoje obmedzenia (aj morské riasy nori môžete zjesť iba v určenom množstve.) (Tento receptopis je z našej poslednej kuchárskej knihy Čarovná kuchárka a práve teraz ju ešte máme na sklade.)
Kostihoj obsahuje sliznaté látky, vyživuje kostnú dreň a má ešte veľa dobrých vlastností. U nás zatiaľ nie je, no na juhu a juhozápade už je nahodený.(Preto sme ho ani neodfotili…)
Tak dozbierania, priatelia. Tešte sa z maličkostí a sledujte našu stránku aj naďalej.
Weleslawa a Duchoslav
