OBRADY CESTY DUCHOVUmiestnenie Moreny v Kole rokaxx
Pozrite si dobre, kde je umiestnená. Prichádza v čase jesennej rovnodennosti, keď posledné plody dozrievajú, keď líste na stromoch prechádza do svojho posledného sfarbenia, tráva zosychá, slnečné dni sa krátia. To svojím žezlom ukázala na ne Morena. Úpadok. Spánok. Ubúdanie. Zabudnutie. Stiahnutie sa. Stíšenie. Scvrkávanie sa. Nehybnosť. Znehybnenie.
Prichádzajú jesenné dažde. Bezútešné, no aj tíšiace choré duše. Skvelá kulisa na rozjímanie, spracovávanie temných tém, prácu s minulosťou, podsvetím, spomínanie na mŕtvych, minulých, predkov. Morena nás všetkých zaradí do svojej svorky, neskúma, kto si a čo chceš, prišiel si smútiť, dumať, rýpať sa v minulosti, donekonečna omieľať svoje slabosti…môžeš, teraz je ten čas. Nemusíš výskať a sa usmievať. Všetci to pochopia. Je neskorá jeseň, tma, vlhko, veterno. Morena nás prevedie cez strídžie dni, plné významov a obradov, ktoré sú zásadné pre celý rok a nedajú sa obísť či vynechať. Súvisia s pramatkou celého nášho sveta, k ich pochopeniu sa prehrýzame rok čo rok. A stále zisťujeme nové veci a získavame nové skúsenosti…
Alebo je potom už zima, všetko zafúkané, zasnežené, klzké, zľadovatené. .. A tak sa aj tak nedá nič iné robiť, len sedieť, rozjímať a čakať…Napríklad aj na taký zimný slnovrat ( 21.12.), kedy jej vláda vrcholí najdlhšou nocou. Po ktorej prichádza zvrat.
A vládca Perún vystrieda Morenu.
Za duše predkov
Slovania si stále ctili svojich predkov. Nezabúdalo sa na nich pri žiadnej príležitosti. Boli prítomní v dennom živote. Symbolickým odovzdávaním obetiny ohňu, zemi, vode, vzduchu. Duše predkov zomrelých mali vždy čestné miesto v domoch, hájoch, obradoch. V akejkoľvek podobe sa im vzdávala úcta i vďaka. Dá sa povedať, že Slovania slávili Dušičky celý rok.
Lukostreľba za duše predkov nebola ničím výnimočným. Bol to bežný spôsob, ako za dušu zomrelého vystreliť obradný šíp. Ten preletel medzi svetmi a dokázal tak na okamih spojiť minulosť a prítomnosť. Brána sa otvorí a máte možnosť krátkeho spojenia. Niekedy sa na našich obradoch za duše predkov stávajú zvláštne veci, šípy za duše predkov sa vracajú k strelcom odrazením od terča, niekedy šíp zmizne po zásahu, ktorý všetci vidia a počujú (tzv. duchovné vyvanutie vášho šípu, stáva sa to aj na silových miestach). Znie to naozaj čarovne, ale viacerí sme videli ako lietajú naspäť a odrážajú sa smerujúc k strelcom. Akoby chceli niečo povedať. Stačí, ako sa človek naladí a vie, či bola streľba dobrá, šíp to ukáže. Na obradoch za duše predkov niekedy strieľame aj celú noc cez oheň obradné šípy. Duše predkov sú tak s nami a zažijú to čo spája minulosť a prítomnosť. Vystrelený šíp je tým prostriedkom, človek a luk nástrojom. Obetujte dušiam predkov – povedú vaše kroky.
Vystrelené šípy
Šípy vystrelené z luku môžeme pozorovať voľným okom, rovnako ako padajúce hviezdy, modré nebo, hrejúce slnko a svietiaci mesiac. Lukostreľba ukazuje hmotné činy živené vašou duchovnou silou tvorené fyzickým telom. Tak sa spája duch a telo.
Počas každého silného obradu v čistom lesnom prostredísa k
ohňu prídu pozrieť nielen zvedaví ľudia, zvieratá, lesní
duchovia, ale aj lesné a živlové bytosti, či duchovia predkov
rôznych tvarov a podôb. Práve preto treba každý obrad
zabezpečiť a rátať s nimi.
Miesto i účastníci obradu stojaci v ochrannom kruhu, sú
obradne vydymení, očistení živlami, chránení obrátenými
kožuchmi či bielymi košeľami z prírodnej látky…. Striedanie
prírodných cyklov i síl Matky zeme v určitý čas otvára priestor
pre veci bežne nevidené, nehmotné a nepočuté…
Z nehmotnej do hmotnej roviny
Ochranné svetelné sviatky Lucií pred zimným slnovratom
prináležali ženám, matkám. Čas čistenia a čarovania
mentálnych, skrytých rovín sa od zimného slnovratu plynulo
preklopí do roviny hmotnej a skutočnej. Počas zimného
obdobia sa vďaka snehu či zmrznutej vode stiera hranica,
oddeľujúca mŕtvych od živých. Vodné toky sa vďaka mrazu
rozšíria i na trávu, či domy. A bytosti viazané na vodu sa tak
môžu od nej vzdialiť alebo ju dokonca prekročiť.
V obradnom kole roka je do práve tohto obdobia zaradený čas
masiek, fašiangov.
Duchovia na seba berú podobu v starých ľudových maskách a
ožívajú všetkými tvarmi. Brána spojenia je tak výrazne
otvorená, že ľudia vedome poskytujú svoje prostriedky pre
duchov a sily iných svetov. Nechávajú sa inšpirovať k tvorbe
masiek, ich výroba sa stáva posvätnou činnosťou, ktorú ani
cirkev nevyhladila, hoci ide o priame uctievanie démonov a
duchov. Ožívajú celé spoločenstvá čarovných bytostí, ktoré
vyrážajú do ulíc a domov v čase zimného a predjarného
karnevalu.
Úloha masky
Je to však len slabý pozostatok toho , ako sa s maskami kedysi
pracovalo. Maska, okrem toho, že pomáha predstavivosti a
navodeniu správnej sily v obrade, kde je potrebná pomoc
vyšších síl, plní aj silnú ochrannú úlohu. Chráni samotného
častníka obradu pred nežiadúcimi vplyvmi. Obradník
neostáva len nositeľom masky, ale dovoľuje si s ňou splynúť,
stáva sa tým, čo maska predstavuje. Silu obradného divadla
dodnes zachovali niektoré národy, kde herci v tradičnom
divadle nosia ochranné masky alebo sú silne nalíčení. Má to
praktický význam oddelenia herca od postavy, keď sa maska
zloží. I keď pre masky boli vyhradené fašiangy, ktoré končia
Popolcovou stredou , duchovia prichádzali k obradným ohňom
a tiahli krajinou vždy, keď sa v čarovnom kole roka posúvala
pomyselná hodinová ručička ďalej… Prinášali zmenu, a svojimi
skúškami testovali ľudí, či sú na ňu dostatočne pripravení.
Tak sa stalo aj na Hromnice u nás, keď sa s prítmím v šere
lesa namiesto veseliacich sa ľudí zjavili okolo ohňa masky.
Duch je duch a človek je človek
Duchovia nie sú ľudia, a tento zásadný rozdiel treba v mysli
udržať dostatočne zreteľne. Inak sa nositeľom masiek zle
povodí. „Radana tu nie je, som tu ja, Chriapa. Silný požierač
duší…“ A s ozembuchom a bubnom okolo ohňa, na potvrdenie
chvíle.Všetky bezbrehé, extázam sa oddávajúce dušičky musia
pochopiť základné pravidlo – daj démonom a duchom, čo je ich,
a svoju dušu si ponechaj. Splývanie svetov je krátkodobé
narušenie pravidiel, a preto musí prebehnúť v odľahčenej
nálade, s hudbou a bubnami, rachotom a smiechom, so svetlom
ohňa a teplom – a na jednom mieste a v jednom tele môže byť
naraz iba jeden: keď je tam človek, duch tam nemá čo porábať.
To sa deje aj počas fašiangov, a to sa dialo vždy tam, kde boli
prítomné masky. Vážna nálada a maska neveští nič dobrého –
je to chyba v systéme a podľa toho to aj dopadá. (Ku – Klux –
Klan, napríklad…) Odosobenie sa pri zamaskovaní prináša
okrem ochrany aj nečakané uvoľnenie pre toho, kto masku
nesie: nechá ju konať a on tam nie je. Nezabudnite sa však
vrátiť a ducha s úctou, ale rázne odprevadiť za humná.
Čakajú naňho ďalšie obradné ohne a ďalšie prijatia. O rok sa
zasa vráti, aby pripomenul, že zmena prichádza a on sa vás
pýta, či ste pripravení…