Význam načasovania
V skutočnosti aj v tejto chvíli podliehame zásade, načrtnutej v nadpise:snažíme sa o najlepšie z možných načasovaní a tento článok píšeme na nov,navyše presne v tom dni, kedy sú Slnko aj Mesiac v konjunkcii, teda v tomto čase sa zdržujú v znamení Kozorožca. Čo považujeme za priaznivé rozloženie sily, keďže my obaja sme narodení tiež v tom istom znamení…(A jeden z nás dokonca práve aj s Mesiacom v Kozorožcovi…)
Nie, nie je to manierizmus, ani prepiate pozorovanie sa. Ba ani nemiestne prikladanie významu veciam a javom, na ktoré bežný smrteľník nemá čas a ani pomyslenie, pretože jeho skutky riadi z celkom iného centra niekto, kto zvysoka kašle na súlad vesmíru a pozemských dejov. Prípadne sa dotyčný riadi sám podľa dní výplaty, splátky hypotéky alebo prosto chvíľkami, kedy je mu dovolené sa na pár minút slobodne nadýchnuť.
Načasovanie je pritom jedna z najdôležitejších podmienok presného, a teda úspešného pohybu v tomto svete, v tejto skutočnosti, o iných ani nehovoriac.Vždy sa hľadá najvhodnejší čas, samozrejme aj miesto, pokiaľ nám na niečom veľmi záleží.
Od načasovania záviselo prežitie
Toto všetko platilo odjakživa, a to vo zvýšenej miere, aj v prípade obradov. Nič dôležitejšieho ako správne vykonaný obrad pre rod nejestvovalo, pretože od toho záviselo jeho prežitie . Ak nebol úspešný, pre skupinu ľudí, spoliehajúcu sa na jeho výsledky, to neveštilo pre najbližšie obdobie nič dobré. Preto vedomí rodu (šamani, žreci) nepretržite zostávali bdelí. Bedlivo sledovali znamenia: oblohu, správanie sa zvierat, počasie, náladu v spoločenstve. Počúvali reč stromov, živlov, radili sa s bytosťami lesa, s predkami, silovými zvieratami. Všetko ich pozorovanie a sústredenie smerovali k jednej jedinej presnej chvíli, znameniami a zároveň vesmírom určenej, kedy nastane tá správna možnosť zosúladenia človeka a síl, čo ho prevyšujú, ale ktoré zároveň dokáže spracovať a použiť. To bol a aj je najlepší čas na vykonanie obradu.
Vo chvíli, keď sa človek ocitne na obrade v tom skutočnom čase,kedy by mal byť vykonaný, dostáva sa mu „zhora“ to, čomu hovoríme požehnanie alebo milosť. Výmena energií, nielen v kruhu medzi účastníkmi obradu, , nielen medzi tým, kto obrad vedie, a ostatnými, ale aj medzi silami všehomíra a jednotlivca, a to v oboch smeroch (!), fičí naplno. Nastáva jedinečná možnosť vyladenia duše aj tela, „oprava“ organizmu, liečenie. Akoby človeka zapli na nabíjačku, aby si dobil a doladil baterky. A on vysiela svoju životnú silu do sveta, do vesmíru. Venuje im plnú pozornosť a lásku. Dochádza tak k vzácnemu a veľmi silnému spojeniu „univerza“ s jednotlivou dušou, čo má pre obe strany úžasné účinky. Ľudia potom ešte dlho spomínajú na to nabitie sa a pocit nevykorenenosti, a upokojujúcej a napĺňajúcej jednoty. Jedine z tohto stavu sa dajú konať deje prospešné pre celé spoločenstvo, krajinu, zem, vemír, galaxie…
Štyri brány
Niektoré chvíle, vhodné na vykonanie obradu sú , chvalabohu, pevne dané a nemenné. Sú to tie najdôležitejšie štyri body v Kole roka, známe pre všetky spoločenstvá a kultúry na celom svete, od vekov až podnes: slnovraty (letný a zimný) a rovnodennosti (jarná a jesenná). Sú to, ako zvykneme pri výuke u nás hovoriť, štyri brány , cez ktoré sa dostaneme, kam potrebujeme,a cez ktoré, naopak, môže vojsť, čo vojsť má. A preto sme sa rozhodli vrátiť k dôslednemu dodržiavaniu obradu v presnom čase. Navyše, „naštelovanie“ celej bytosti v tomto načasovaní je škoda premeškať, lebo je to jedna z najsilnejších a najjednoduchších možností, ako sa prečistiť a na ďalšie obdobie „naprogramovať“.( Hodnota psychohygieny takto vykonávaných obradov je nevyčísliteľná…)
Takže pre nás zostáva jediná možnosť: obrady presne načasované, uprostred živlov, bez ohľadu na počasie. (Je jeho súčasťou…)Lebo prechyľovanie k víkendom či voľnu, kedy ľudia majú čas, je klamanie samých seba, aj tých, ktorých na obrad zvolávate. Ide o pripomenutie si obradu, nie obrad samotný. (Idem konať niečo , čo by sa malo inokedy-keď to má zmysel- vtedy, keď sa mi to hodí…to je ako Vianoce v marci…) A to veru nemá silu, priatelia.