Tento článok sa k nám dostal od učiteľky, Mirky Okuliarovej, ktorá ho dostala mailovou poštou z waldorfských kruhov. Mirka patrí k zakladajúcim členom pedagogickej skupiny školy, o ktorej sa v ňom píše. Ide o experimentálnu školu pod Tatrami, ktorá dnes už jestvuje v celkom inej podobe ako vo svojich počiatkoch, ak vôbec jestvuje, rozhodne sa neprejavuje smerom von a rozhodne v nej nefigurujú osoby, ako napr. Miroslav Žiarislav Švický. Už len podľa neznalosti alebo odignorovania takýchto základných skutočností je zjavné, ako dôveryhodná je zvyšná časť článku, venovaná téme. (Odporúčam do pozornosti pramene,z ktorých čerpal jeho autor M.Púchovský).
Kedže ma v súvislosti článkom oslovilo v posledných dňoch niekoľko ľudí ako „dotknutú“ osobu, uvediem niekoľko pravdivých informácií.
Predovšetkým, z Rodného kruhu som r.2004 nemohla odísť, pretože som v ňom ani nikdy nebola. R. 1999 sme spolu s M.Švickým a D.Charvátom založili v Trnave centrum Diva, kde sme poriadali prednášky, dielne, položili základy pre spoluprácu so školami a škôlkami, učili hrať na pôvodné hudobné nástroje. Centrum malo upresnenie Umelecké stredisko. R.2001 som z Trnavy odišla. Rodný kruh vznikol niekedy po mojom odchode. S M. Švickým som ešte spolupracovala ,spolu s inými,krátky čas v rokoch 2002 a 2003,v Poprade a Kokave n.Rimavicou, hlavne ako manažérka hudobnej skupiny Bytosti a organizovala som kurzy výuky hry na koncovku a bubny. Koncom r.2003 som definitívne skončila spoluprácu aj prerušila kontakty s M.Švickým. (Každý žijeme v inej časti Slovenska).
Autor článku si nedal námahu aby sa skontaktoval so školami, o ktorých píše,konkrétne Waldorfskou školou v Bratislave. Ak by tak urobil, dozvedel by sa, že Ziarislav s touto školou nemá kontakt minimálne 12 rokov,nieto aby s ňou spolupracoval. A zistil by prekvapujúcu vec,že v systematickej práci s deťmi tejto školy už od r.2004 pokračuje OZ Karpatský Pecúch, dnes OZ Karpatské Slnko, teda Weleslawa a Duchoslav , bez prerušenia. Výdatne pomáhali Bohdan Dobroslav Ulašin a Michaela Zuna Potančoková (do r.2007). Formou tematických hodín , škôl v prírode v prostredí myjavských kopaníc(sídlo OZ), ale aj prísne vymedzených letných škôl , nie táborov! Vedenie letných škôl je v slovanskom duchu, náplň predstavujú zručnosti a staré remeslá, staré písmo(hlaholikya),remeslá, prírodna lukostreľba a základy prežitia v prírode. Dôsledne sa dbá na dodržiavanie morálnych hodnôt,princípov skromnosti,vytrvalosti a spolupráce. Školy sa nesú v umeleckom duchu, s deťmi sa nacvičuje divadlo na motívy slovenských rozprávok, alebo slovanskej mytológie či slovanskej fantasy . To všetko sa robí nielen pre deti, ale aj pre skupinu Rodič a dieťa, už 14 rokov. Nie je výnimkou,že deti k nám chodia opakovane v priebehu celej základnej školy a plynulo sa presunú na letné školy pre dospelých. Podotýkam,že OZ Karpatské Slnko spolupracuje podobne,aj keď nie tak intenzívne, (vzdialenosť)aj s Wald.školou v Košiciach, no i materskými centrami ako Lono pri Senci, aj Lesnou škôlkou v Limbachu a Rači,no aj so ZŠ Brezová p.Bradlom.Otvorilo tiež spoluprácu so skupinou pre domáce vzdelávanie detí, na podnet rodičov.
Práca s deťmi v duchu starých tradičných hodnôt je pilierom stanov OZ KS, a označenie pohanské sa v nich nevyskytuje ani raz. OZ naopak vníma pôsobenie Konštantína s Metodom na tomto území, ako aj nástup kresťanstva, ako dejinnú nevyhnutnosť, pri ktorej sa zachovali novou
, a nie vždy šťastnou formou, pôvodné sviatky, dátumy a sčasti aj hodnoty (o písme ani nehovoriac). „Pohanstvo“išlo v tom čase zjavne do svojej úpadkovej fázy, inak by kresťanstvo nemalo šancu uchytiť sa. Vývoj a rovnováha v duchovnom svete dnes posúvaju kresťanstvo na slabšiu pozíciu a k slovu sa zasa cestou miernou aj násilnou dostávajú iné náboženstvá a silnejú prúdy pôvodnej viery.
Pokiaľ ide o prácu Rodného kruhu, ako vieme, sústreďuje sa na kontakt s dospelými ľudmi, aj podujatia a verejné pôsobenie sa nesú v tomto duchu. Deti sa vyskytujú okrajovo, hlavne ako predškolský vek s rodičmi. Je možné, že boli pokusy dva či tri razy uskutočniť „tábory“ pori Kokave, no o systematickosti a cielenej pedagogickej práci v súvislosti s Rodným kruhom hovoriť naozaj nemôžeme. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť,že M.Švický, na rozdiel od mnohých „dotknutých“ v tejto téme, nemá pedagogické vzdelanie.Čo nemusí niekedy znamenať nič,no niekedy aj áno…
Za OZ Karpatské Slnko Weleslawa