Lukostreľba ako obrad
Luk odzrkadľuje vašu silu, šíp vaše činy
Luk a šíp sprevádzajú človeka už od nepamäti. Niet takmer národa
a kultúry, čo by ho vo svojej dávnej minulosti nepoznala a
nepoužívala. Spojenie luk šíp a človek sa stalo odpradávna
magickým podobne ako spojenie človeka s koňom. V duchovnom jazyku
luk symbolizuje Silu, šíp znamená Čin. Teda ten, kto vládne
lukom, vládne silnými činmi a jeho konanie by sa malo odrážať v
jeho duchovnom stave a naopak, duchovný stav sa premieta do jeho
činov.
Luk ako aj iné zbrane/predtým kopija, po luku meč /bol súčasťou
mnohých obradov/.O luku čítame v Starom zákone, v Mahabharáte,
Ramajáne a iných eposoch v súvislosti s duchovnou stránkou
života, napriek tomu, že luk ako zbraň bol často nástrojom na
riešenie konfliktov ako stvorený.
Ak uchopíme luk do ruky, pocítime jeho čarovnú moc. Horný koniec
luku rozráža mraky a dotýka sa nebies, spodná časť sa opiera o
zem.
Človek ho drží uprostred a teda môže byť dokonalým prostredníkom
medzi nebom a zemou. V niektorých kultúrach je do rukoväte
vložený malý kúsok bielej kosti, symbolizujúci večnú čistotu.
Tetiva spája oba konce luku a je tak tenká ako aj ľudský život- a
obe sily doslova visia na vlásku.
Šíp sa v našich končinách označoval skôr slovom strela, a hrot je
strelka podobne ako je kosa a kosisko a na sekere porisko.
Drevená časť má najlepšie vlastnosti, ak sa vyrobí z takého
dreva, aký je dnešný názov – teda z šípového kra. (Šíp má naozaj
výborné vlastnosti.pozn výrobcu).
Tri perá na šípe symbolizujú tri podstaty. Pre jednoduchosť uve-
dieme tri časy podstatné v živote, obradoch. Minulý, prítomný, a
budúci. Je len jeden správny spôsob založenie šípu do luku, a to
ten, kedy jedno pero (súvisí s Perúnom) odstáva kolmo na luk,
teda strelec je prítomný duchom a je bdelý.
Lukostrelec každym výstrelom obetuje kus svojej sily. Zároveň z
neho odpadávajú šupky jeho ega.Vystrelený šíp je nadčasový, spája všetky tri časy, božské podstaty. V duchovnej lukostreľbe môže
byť šíp lavotočivý a pravotočivý. Podľa toho čo chceme sledovať.
Podstatou i fyzickej lukostreľby je hlavne rovnováha a tak
lukostrelec vyvažuje oba konce,obe miery,sily… Pri duchovnej
lukostreľbe luk odzrkadluje vašu silu a šíp vaše činy. Vaša
streľba je vašou vizitkou. Veľké a malé sa nekonečne dopĺňa a tak
je možné ovplyvniť oboje. Dnes sa môže zdať lukostreľba obyčajnou
kratochvíľou, ale nie je to tak. Kto sa venuje duchovnej ceste a
začne strieľať mal by vedieť, že sa začnú diať zmeny v jeho
živote, v jeho okolí, v ňom samotnom sa stane zmena. Uchopí do
ruky svoje činy a začne konať. Rozkmitá tak nebeské zavažia a už
sa vezie. Kedysi boli luky a ich výroba dokonalé, napriek slabej
tzv.technológii ale duch bol silný a tak lukostrelci dokázali
neuveriteľné veci. Dnes je prevaha hmoty a technológie obrovská.
Potreba jedno-
duchej veci má svoje miesto. Potrebujeme posilniť ducha i telo.
Obradná a duchovná lukostreľba má svoje miesto. Udržala si ho po
celé tisícročia.Vlastný luk je ale vlastná sila. Napríklad
Odysseus musel preukázať svoju totožnosť tým, že napol svoj luk.
Buddha musel zložiť ako príslušník bojovníckej kasty skúšku
napnutia luku, princ Ráma si smel vziať Sítu za manželku až ked
napol luk, Iľja Muromec dostal od volchvov taký luk, že len on
sám ho vedel používať.
Lukostreľba nebola len anglická, mongolská, turecká, indiánska,
japonská bola aj slovanská o ktorej sa vie dosť ale píše málo.
Stačí si pozrieť veľkosť streliek a ich množstvá nájedné na našom
územi a bude nám to jasné, nehovoriac o luko- streleckých hroboch
z obdobia pred príchodom starých Maďarov do Karpát.
Zbraň bohov
Luk ako čarovná zbraň bohov, ktorí ňou mohli metať božské hromové
šípy na zem. Bola daná i ľudom na zemi a oni s ňou dokázali veľké
veci.
Každý človek sa v dnešnej dobe stretol s malým,
ale výrazným pozostatkom lukostreľby. Ak sa dobre rozpamätáme ,
hneď to zistíme. Tento článok je písaný na počítači. A hlavným
ukazovateľom práce na počítači je predsa hrot šípu. Nie hviezda,
nie prst, nie dolár ani nič iné. Prečo? Šíp dokáže totiž veľmi
presne ukázať, ako sa veci majú.
My ľudia však chceme, aby sa mali nejako, tak trochu podľa nás.
Snažime sa riadiť. Ktovie, prečo prví programátori siahli po
takomto symbole – možno boli lukostrelci. Skôr je ale
pravdepodobné, že chceli presne vystihnúť účel onoho ukazovateľa
, ktorý ovládame myšou. V období používania lukov mal pri sebe
každý lukostrelec šípy a keď chcel niečo ukázať jednoducho
vytiahol šíp a kreslil do piesku. Prvé hroty šípov mali tiež
trojuholníkový tvar – čo sú tiež tri princípy. Šípy ukazovali
smer, cestu, osud. Zachovalo sa veľké množstvo príbehov, kde sa
hovorí o tom, ako šíp ukázal cestu.
Pre ľudí bol luk nielen zbraňou na zabíjanie a lov, i keď prvé
myšlienky sa uberali práve takto. Pre človeka to vtedy musela
byť naozaj čarovná zbraň. Tak jednoduchá, tak účinná, smrteľná a
vzácna. Pred každou dôležitou vecou si človek chcel nakloniť
bohov, alebo sa od nich dozvedieť, aký osud ho čaká. Bola to
mágia posiľňujúca a spájajúca obrad s životom. Ak bola streľba
počas obradu úspešná , úspešný mal byť aj lov, boj, cesta,
obchod. Jednoducho čokoľvek, čo sa práve blížilo, bolo možné
preveriť lukom. Pred lukom sa používali oštepy, po luku meče.
Mečom sa pasovalo za rytiera a puška ostáva len na pohreboch ako
pocta. Na obradnú lukostreľbu boli vyberaní lukostrelci, ktorí
cítili a ctili lukostreľbu. Bola to pre nich česť a tak sa aj
pripravovali. Očistili sa a naladili. Obradov je dochovaných
mnoho , spomeniem len pár.
* V Tibete sa strieľa na bielu vlajku a ten, kto zasiahne,
povedie ľudí na ceste lebo veria, že si ho vybrali bohovia.
* V Bhutáne ešte aj dnes v istých kruhoch platí, že dobrý
obchod je treba spečatiť streľbou z luku
Tam sa ukáže, ako kto
koná.
* V Japonsku ešte aj dnes existuje skupina obradnej
lukostreľby, ktorú si prizývajú novomanželia na svadobný obrad.
Lukostrelci prestreľuju z vnútra budovy von cez štít strechy
obradný šíp cez kruhový otvor veľkosti mince.
* Niektoré indiánske kmene strieľajú do oblakov, aby prišiel
dážď.
* Slovania obetovali vystrelené šípy v svätohájhoch a obradne
strieľali do duba. (Našli sa duby a v nich množstvo hrotov na
šípy).
Ak pristupujeme k lukostreľbe ako k obradu, môžme z nej veľa
získať.
Obrad je vo všeobecnosti ustálený sled vecí a dejov, ktoré sa
opakujú. Tak ako aj lukostreľba, uchopenie luku a šípu, založenie
šipu, natiahnutie šípu, vypustenie. A znovu dookola. Zámerne som
vynechal mierenie, ktoré sa pri obradnej lukostreľbe nepoužíva.
Samozrejme, že vidíme cieľ a nechávame luk a šíp aby sa
prejavili, my sa len naladíme. A cieľ? Je dobré , ak je vyrobený
s tým zámerom, na čo ho chceme použiť. Maľované terče, z ktorých
budú šípy trčať, až sa rozpadnú ako mandala na znak
pominuteľnosti , sú výborným cvičením. Pri obradnej lukostreľbe sa čistíme každým výstrelom a posilňujem zároveň napriek
obetovanej sile pri naťahovaní luku. Dôležitý je prístup a čas a
sila luku a vás ukáže, ako sa veci majú. Dôležité je vedieť, že
ohýba sa luk a človek je vzpriamený a nemený, a tak môžme obrad
lukostreľby preniesť do bežného žiovota a stať sa priamym ako luk
, účinným ako šíp a silným ako tetiva. Pomocou luku a seba samých
dokážeme nájsť svoj cieľ.