Ak si ľudia v dávnych časoch nevedeli niektoré veci vysvetliť, venovali im veľkú pozornosť. Boli to praktickí ľudia a bez podrobného pozorovania, hľadania súvislostí s okolitými dejmi, ktoré priamo súviseli s ich bezprostredným životom (skutočná otázka prežitia zimy, obdobie sucha bez jedla), nezasahovali do udalostí, ktoré nepoznali a nevedeli ich vysvetliť.
V dnešnej dobe sa to deje úplne opačne a zbrklo – bez trpezlivého pozorovania zasahujeme a prežívame to, čo sa nás netýka, aby sme nemuseli riešiť naše životné deje. Ak naši predkovia našli niečo nevysvetliteľné, nadprirodzené a božské, dávalo im to silu, že aj oni sú nadprirodzení, silní a božskí. Toto poznanie viedlo k praktickému dodržiavaniu obradov, mýtov a legiend, ktoré plnili praktickú úlohu ich života. Jednou z legiend je i tradícia májových kráľov božského pôvodu, ktorá sa dochováva na rôznych miestach sveta, a to aj na našom niekdajšom území, v rôznych podobách.
Kráľ lesa
Jedným z príkladov je Kráľ lesa – jeleň. Na hlave nosí obrovskú korunu, ktorá čnie neprakticky vysoko a robí tak jeho nositeľa ľahký terč. Iba najsilnejší má právo stať sa vodcom stáda, pokiaľ ho mladší a silnejší neporazí v boji. Porazený odchádza do ústrania alebo umiera… Dĺžka jeho vlády je daná jeho skutočnou, jasne hmatateľnou silou, ktorú všetci akceptujú. Podobnosť s korunou u ľudských kráľov nie je náhodná. Ak kráľovi spadne koruna z hlavy, býva porazený a nahradí ho ďalší, silnejší kráľ, do ktorého sa prenesie duch rodu, ktorý pozorovaním zbiera skúsenosti a až uvidí slabinu predchádzajúceho kráľa, tak ju odstráni jeho porazením. Tento divoký zákon platí u zvierat. Dnes ho ľudia vedú tzv. civilizovanou formou, ktorú môže sledovať každý, ale zapojiť sa nemôže… Kráľ musel mať logicky nadprirodzené schopnosti – privolával blahodarný dážď zaručujúci úrodu, uzdravoval dotykom, odolával bleskom. Táto forma dočasného nededičného kráľa je známa v rôznych spoločenstvách s rôznymi obmenami, ktorých popis je obrovský.
Na našom území je známa voľba nielen Kráľovien jari, ako sme písali v predchádzajúcom článku, ale aj voľba májových kráľov.
Turíčni králi
Voľba dedinských kráľov mája je známa a vychádza z tradície hľadania doslova najlepšieho „otca rodu“ – ďalších potomkov. Musel byť nielen fyzicky zdatný, ale aj morálne čistý a silný. Dnes sa však prostredníctvom folklóru často stretávam s úpadkovou formou tejto voľby predvádzanou žartovným spôsobom v napoly divadelnej forme – nevedomosť vedie k úpadku. Pôvodne mal taký kráľ nielen výsadu splodiť potomkov s kráľovnou, ale aj povinnosť riešiť magické potreby občiny. Stál pri súdoch, obetovával, sial a žal a nakoniec umieral, keď ho nahrádzal nový, mladší kráľ.
Známe obetovanie májového býka, ktorého krv sa rozlievala za dobrú úrodu do polí a brázd či riek, je tiež jednou formou výmeny plemenného býka za ďalšieho a deje sa tak logicky v máji, kedy je na oblohe súhvezdie býka – tura, v čase, kedy ním prechádza božstvo života – Slnko. Veľkonočné polievanie sa kedysi tiež robilo krvou – ako životnou esenciou – a nápodobu tohto obradu dodnes nájdeme v Indii, kedy sa v tomto čase dejú obrady a ženy (u nás je to naopak) polievajú nielen mužov, ale aj okolie červenou farbou (ktorá nahrádza krv)!
Stínanie kráľa
V prírode je porazený buď zabitý v súboji, poranený, umiera sám, alebo vyhnaný do ústrania, kde tiež bez svorky či stáda umiera sám. U ľudských kráľov nájdeme rôzne formy. Niekde ho dvaja vybraní mládenci oblečú do prírodných šiat z kvetov, lístia, papradia a spravia mu i kvetovú korunu, ktorú v závere po vstupe kráľa do rieky symbolicky odseknú – tá padne do jazera, rieky, kde uvoľní ducha zajatého v ochabujúcom starnúcom tele, aby mohol opäť vstúpiť do mladého junáka. Kráľ sa tak stáva nesmrteľným a ako nové božstvo je rok čo rok prezentovaný nie jedinec, ale symbol nesmrteľného, samoobnoviteľného ducha rodu. (Kedysi skutočnú ľudskú obeť v obradoch nahrádza symbolický akt tanca so šabľami, s býčou maskou či socialistická zábava– majáles). O turičnej Jazde kráľov (Jízda králú na Morave) sme písali v inom článku. Každý rok, nevynímajúc tento, chodievame so skupinou záujemcov na Jízdu a „prekladáme“ do dnešného jazyka reč tamojšieho obradu, ktorý je doteraz akože nevysvetliteľný… (miesta ešte nejaké máme). O to väčší záujem stále vyvoláva.
Iniciačná forma zasvätenia mladých chlapcov do stavu mužov dnes vymizla, nemusia nič dokazovať ani sa prekonávať. Sociálny status sa dá kúpiť, zdieľať…
Skúšky kráľov
U nás na našom dvore a na našich podujatia – celoročných – sú často prekvapení nielen samotní chlapci, ale aj ich rodičia, že ich neduživí mládenci zvládnu nočný pochod, následné bdenie pri ohni, od západu slnka po jeho východ, udržať horúci uhlík v dlani. Nielen fyzické, v dnešnej dobe nadprirodzené skúšky, ktorých splnenie je často odrazom ich vnútorného presvedčenia o svojej sile a schopnostiach. Kráľ musel nielen preplávať rieku stáť na slnku, daždi či u Etruskov dokonca prežiť zásah bleskom. Musel byť pre každého božským vzorom, ktorý si tvrdo zaslúžil, aby ho mohol preukázať. Pre mládencov, čo si skúškou prešli, sú tak ďalšie len potvrdením vlastnej sily, o ktorej ani netušili. Preto nás často vyhľadávajú, aby si nielen prvý raz potvrdili svoje miesto, ale aby ju prenosom, aj po tom, čo prídu domov, preukazovali – už natrvalo – aj inde. Počas svojho celého ďalšieho života.
Stretneme sa pod otvorenou oblohou pri jednom z obradných ohňov!