OžIVENé OBRADY
Prečo človek potrebuje obrad

Táto doba je úžasná. Blahobyt ľudí dosiahol strop, svet je otvorený cez všetky svoje brány, a máme nadosah starobylé i novšie ezoterické i náboženské učenia všetkých čias. Navyše, my konkrétne, žijeme v ešte stále dosť zelenej a stále dosť pokojnej krajine bez vojen, ničivých tajfúnov,tsunami, teroristických útokov… Karma krajiny je celkom v pohode. Dalo by sa dokonca povedať, že si, v porovnaní s ostatným zvyškom sveta, žijeme ako prasatá v žite.
Jasný obzor
No napriek tomu ľuďom stále niečo chýba. Pretože naozaj sa máme síce dobre, no pod povrchom diania a každodenných dejov človek len trocha vnímavý cíti sťahujúcu sa slučku závislosti na tzv.systéme a zatláčanie do pomyselného kúta. Ako sme sa už letmo dotkli tejto témy, držía ho v hrsti cez pôžičky, zamestnanie, sociálnu a zdravotnú mašinériu, sledujú ho kamery na námestiach, vo vlaku, ba aj v lese, odrezávajú ho od Zdroja čiarovanými kódmi na oblohe, asfaltom pod nohami, znečistenými vodami, postrekmi a prídavnými látkmi v potravinách, rozmáhajúcou sa hrozbou robotizácie sveta… to všetko a ešte oveľa viac, čo sa nám ani nechce vypisovať, vzbudzuje a upevňuje v ľuďoch úzkosť a neistotu až do špiku kostí. Bytostnú.
Na jednej strane bezbrehé možnosti a hlásaný individualizmus, na strane druhej osekávanie, obmedzovanie, kontrola. Nechápe a (ani nemôže pochopiť ) prvotnú príčinu a pôvodcu, no vníma to ako hrozbu, proti ktorej nevie adresne bojovať, a ani sa jej celkom vyhnúť.
Človek má rád jasno. Odkiaľ idem, kde som teraz, čo bude nasledovať. Má rád pochopenie súvislostí, rád vidí svoje miesto v rámci celku, zmysluplnosť diania aj kontextu.
Rád vidí svoj obzor nezahmlený a jasný. Ešte lepšie, keď je zorientovný aj v nielen svojej osobnej histórii, ale aj v dejinách svojho národa, rodu, a čím hlbšie smerom nazad v čase, tým lepšie. Vedeli by o tom možno presnejšie hovoriť sociológovia či psychológovia. Hovorí sa tu o tzv. identite jedinca alebo potom aj skupiny či národa.
V reči obrazov
No v našej obraznej reči, v jazyku, ktorý používame najradšej a ktorý nám najľahšie ide, to znie asi takto: ak si sám stvorený zo živlov, potrebuješ živly. V pämati tvojich buniek sú ešte prítomné všetky tie výročné posvätné ohne, voňavý dym, kvety horiace vo vlasoch, skoky cez vysoko šľahajúce plamene, odraz ohňa na tvárach blízkych z tvojho rodu, bosou nohou vchádzaš do pahreby, a nič ti neublíži. Kruh sa upevňuje a sila narastá. Vieš, čo bude, zažil si to mnohokrát, je to tvoja istota, vieš, čo sa deje na pozadí úkonov a vieš, prečo sa to deje…a vieš, že Vesmír odpovedá. Si zrnkom prachu, si súčasťou obrazca, maľovného na plátno Večnosti , si večný…
Ešte máš v kostiach zažité hmlisté rána pri rieke po letnom slnovrate, keď vnímaš naplno zázrak znovuzrodenia slnka po najkratšej noci bez spánku, uprostred kvetov, vôní , spevov, a tiež svoje znovuzrodenie po splynutí s chladnou vodou… Matka ťa práve prijala do náruče a láskyplne ti dovolí pocítiť svoju premenlivosť a večnosť v pohybe. Rozplývaš sa v nej a zažívaš pocity smrti a zrodenia zároveň, je to tvoj pohreb i krst naraz.
Zem je voňavá, chápavá, plodivá, je to tvoja adoptívna matka, ktorá ťa vždy podrží a nenechá ťa zahynúť. Je tvojou istotou. Veľa žiada, a obrady, ktoré od teba prijíma, sú najťažšie, najzdĺhavejšie, najtvrdšie. No dostaneš toho nazad oveľ viac. Jej štedrosť je odmenou za priazeň, ó matka naša Mokoš, buď nám vždy naklonená…
A dych je spojený neodškriepiteľne s duchom. Vzdychom, dymom, slobodou. To všetko nesie s ľahkosťou vzduch. Obrady konáme a zažívame vždy vonku, ešte aj keď prší či mrzne, aj keď fúka, tak to vieme, že bytosti vzduchu sú nablízku a zúčastňujú sa. Obklopujú nás zo všetkých strán, neuchopiteľné a kĺzavé. Uctievame si ich aj lukostreleckými výstrelmi. Keď letí šíp vzduchom, tvoja duša si ho osedlala a letí s ním. Zažíva večnosť v okamihu, prítomnosť Všehomíra.
Práve toto sú obrady a pre toto potrebuješ obrady. Potrebujeme ich všetci, ktorí sme sa ešte nezmenili na roboty. V svojom jazyku, v svojej krajine, pod našou oblohou.
Text a foto: Karpatské Slnko,Duchoslav a Weleslawa,www.karpatskypecuch.org