Obrad spájania sa s celkom
Doba je taká: na najvyššom mieste dnes v hodnotovom rebríčku stojí sila jednotlivca. Cení sa originalita, výbojnosť, rýchlosť. Je to individualizmus, čo zaujme a prekvapí. Kto má tieto vlastnosti, vyhráva. Bojovnícke cnosti. (Presnejšie – nindžovské…)
Prinášajú so sebou ale aj duševný a duchovný život v utajení, nárazovosť namiesto postupnosti, povrchnosť prežívania, pocity vyhorenia, zdanie oddelenosti a osamotenia. Nie je náhoda, že priveľa takto „zrýchlených“ ľudí sa chodí spomaliť k nám do starej stodoly – dielne, alebo na lukostrelecké popoludnia v lese, alebo sa zapíše na našu Školu nového života pre dospelých. Či chcú, alebo nemajú tento zámer, hneď po vstupe k nám do dvora musia bleskovo prehodnotiť všetky predstavy a očakávania: ocitnú sa v podmienkach 15.storočia. Všetko sa tu spracováva ručne, prítomné sú všetky živly, v strede často horí celý deň oheň, nič nie je asfaltované ani nijak upravované lichotivo pre oko, na dvore sú kozy, čuvače, mačky, sliepky, kačice. Ocitne sa v prostredí, kde je podstatný celok, usporiadaný do logických súčastí, zapadajúcich do seba. Deti sa na toto chytia okamžite, je to svet presne podľa ich nastavenia a vyhovuje im dokonale. Je pre nás vždy zaujímavé sledovať prvé reakcie dospelých „nových“ ľudí, po tom, čo otvoria veľkú drevenú, Duchoslavom vyrobenú, bránu. Iba dokonale sa ovládajúci človek vojde bez záchvevu svalu na tvári, zažili sme už aj klasické zakopnutie a pád pri prvom kroku…
V súlade s duchom miesta
Doľahne to na každého, nasaje celok hneď v prvej sekunde, a býva to dokonale odlišný zážitok od všetkého, čo poznajú. (Komplexný, vrátanie vôní a pachov.) A ten celok ich privedie k tomu, aby sa zapojili, spojili, spočinuli… Aby odložili svoju formu ítečkára, manažéra, učiteľa, riaditeľa, lekára a podobne. Stanú sa súčasťou celku prirodzene, nájdu si svoje miesto a prácu, spolupracujú namiesto súťaženia, podávajú namiesto odnímania, tvoria rukami, a hlava sa vyprázdňuje. Náš „transformačný“ čarovný dvor, s podmienkami zenového kláštora, vcucne každú individualitu a spracuje ju na obraz potrieb celku. Fyzika nepustí, ako hovorievame: pozemok sa snaží sceliť sa do pôvodnej podoby (odjakživa tu býval gazdovský dvor s ovcami a koňmi, naša stodola z nepálenej tehly je jedna z najväčších naokolo, s nápisom výstavby r. 1828 , a navyše na našej kopanici, niekoľko desiatok metrov poniže, stála základná škola pre deti z doliny.) Duch miesta je tu silný, a my ideme podľa jeho vedenia. Nič neznásilňujeme, a meníme iba nepatrne. Nezasahujeme, nebudujeme, a ak, iba dočasné stavby z hliny alebo dreva, celkom v súlade s naším zámerom minimalizmu, ktorý je základom toho, čomu hovoríme životný štýl. Ak sa niekto zdržiava pri nás častejšie alebo dlhodobejšie, ovplyvní ho to celkom zásadne. Bez prebytočných rečí a bez „vaty“ komerčnej ezoteriky. Je to pre silných ľudí, ktorí sa neboja opustiť svoje ja, bez toho, aby ho spustili zo zreteľa. Tzv. status tu dostáva dobre „na frak…“
Lebo v podstate sa nedejú, a predsa dejú, zázraky, neobjavia nič, čo by nemali v sebe, a kto tvrdí opak, zavádza. Všetko je prítomné v tebe, ide o to, aby si to pustil von a pracoval s tým. Bez zmeny seba sa žiadne ďalšie zmeny konať nebudú. ˇZiaden guru ani žiadne rečičky to neurobia za vás.
Deje sa samo
Keď sa človek prirodzene začlení do diania a zmenší svoje ego, je to úľavný pocit. Oddych a spočinutie.Rozpúšťanie očakávaní. Konečne niečo, čo ťa presahuje, a môžeš sa uvoľniť. Odložiť záťaž svojej osobnosti, no nestratiť ju, naopak, rozšíriť o ďalší, dnes už málokedy tušený rozmer. Potreba kmeňovej či rodovej súnaležitosti, stále driemajúca v našich bunkách a v našej pamäti, je príliš silná a veľmi si pýta možnosť prejaviť sa.
A ak ju raz zažiješ na obrade, naštartuje sa obvykle u teba nová cesta. Obrad spájania a spočinutia v celku je to, čo ťa poznačí zásadne. Energia kruhu, keď „sa deje“ samo od seba, a ty sa len vezieš a sleduješ, nič sa neorganizuje, nerozpráva, nespieva, len rytmus, nejaké zvuky, spontánne nápevy, pohyby, všetci sú bdelí a sledujú ostatných, a zároveň sa každý ponára do svojho prežívania. Si čiastočkou a podporným prvkom celku zároveň. Ty si tá niť, z ktorej sa obrad tká, vytvára vzory, zatkávajú zlaté a inak farebné pramienky do výslednej látky, ktorá zažiari aj v hlbokej tme, s odrazom plameňov obradného ohňa.
Toto už nosíš v sebe navždy, zapáli sa božská iskra. A celok ti nedovolí spadnúť a už nikdy nezažiješ pocit úplneho osamotenia.
text: Weleslawa a Duchoslav, www.karpatskeslnko.org, snímka:Borislaw, rovny – naturephoto.sk