OZ Karpatský pecúch

Úryvok z pripravovanej knihy Oľgy Weleslavy Takí divokí 2, ktorá vyjde v novom roku

Vegetariáni na zabíjačke V Bielych Karpatoch nasnežilo. Túto jeseň je to už tretí pokus o zimu. A sneží stále, pribúda rýchlo snehovej perinky. Terénnym autom sa s Leou šplháme k dedinkám pod Veľkú Javorinu, cez Cetunu a Hrubú stranu na Členkovec a potom dolu kopcom po lúkach na…Lea si ide ku Katke po každotýždenné maslo. U Čehákov na dvore nie je pusto. Na chvíľu sa všetci zasekneme: Lumír v červených montérkach a čiernej trpaslíkovskej čapici na hlave opaľuje na na zemi ležiacej zjavne neživej svinke chlpy. Dosť to teda smrdí, no lepšiu kulisu si na dnešnú zabíjačku nemohol ani vybrať. Na bielom snehu z Edovho /tak sa prasiatko volalo, keď žilo/ rypáčika mláka červenej krvi. No super. Tak od tohto sme si už odvykli. „Fuj“, pokrčí Lea nosom. Arminka zblízka fascinovane pozerá na mŕtve zviera. Na dvore sa v snehu brodia kačice, prešľapujú sliepky. Zaklopeme, a z dverí vykukne Katka. Celá je umazaná ako od čokolády. Smejeme sa. Ukáže sa, že to vôbec nie je čokoláda. Katka robí krvavničky. Na stole veľký lavór s červenohnedou masou, na drevenej dlážke ešte stopy po krvi. Katka ich utiera. „Ešte stále nie je hotové. Nie a nie sa zraziť,“čuduje sa. Naozaj. Maslo, ktoré mixérom múti rozospatá Borka, skleným zrakom pozerajúc na /večne/ pustený televízor nad stolom, je takmer tekuté… „To máme asi za to, že sme picli Eda alebo čo,“ rozpráva Katka a pobehuje po kuchyni. Sedíme traja na pohovke, miestnosť plná zabíjačkového vzrušenia a pachov. „Uvedomuješ si, že sa na teba pozerajú teraz traja vegetariáni?“, pýtam sa Katky pobavene. „No. Ale my mäso musíme“, smeje sa. No čo. To je život, hovoríme si. A čakáme, kedy bude maslo hotové. V telke beží telenovela. „To je nejaký romantický film podľa Rosamundy Pilcherovej“, dostáva nás Katka do obrazu. Ešte že tak.

Lumír na dvore dokončil jednu prácu a šúľa si cigaretu. „Nedáte si zabíjačkovú?“, pýta sa nás , ponúkajúc nás pohárikom. „Akú máš? Slivovicu?“ „Hrušku“. Že sa pýtame. Čehákovci už niekoľko týždňov zásobujú okolie sušenými bio hruškami. Bol dobrý rok. Pozeráme na sliepky, depresívne chodiace po snehu. „Ako je to s jastrabmi?Berú? " pýta sa Duchoslav. "Keď je veľa sliepok, zoberú veľa, keď je málo, tak vezmú málo,“hovorí filozoficky Lumír.