OZ Karpatský pecúch

Prvé jarné výstrely alebo Skúška správnosti

Tento obradnýlukostreleckýdeň mal byť v znamení vetra, vzduchu a mal nám pri ňom pomáhať oheň. No celé sa to zvrtlo. Pršalo a pršalo a pršalo. Vo vzduchu stála hmla, jazierka a potôčiky v Malých Karpatoch nad Svätým Jurom zurčali a vlnili sa. Skupina tých, čo napriek silnému vodnému živlu v tú nedeľu do lesa prišla, mala v očiach odhodlanie. Každý prišiel pre svoju odpoveď na otázku, ktorú nosil v hlave. Emil držal v rukách celkom nový luk a rozšíril tak rady pecúchovských lukostrelcov, ktorí na sebe budú pracovať s vlastným lukom. Prvý raz prišla na naše podujatie Monika s krásnym elfským lukom a takým istým spôsobom streľby a s perom v dlhých vlasoch, ktorá sa na nás tešila už dva roky a konečne sa jej splnilo prianie stretnúť sa . Úžasná dvojica našich dlhoročných lukostrelcov mama Eva s o synom Bohumilom , ktorí na sebe pracujú a výsledky zreteľne vidieť, statočne premáhala chlad a Tánička sa tešila, že napriek ťažkému týždňu sa aj bez Dobromira rozhodla prísť a zastrieľať si. Žiarila úsmevom aj napriek šedej vode. Voda určovala stav našich duší v to popoludnie. Aj tiel, hoci sme sa snažili zžiť sa s tým: mokré boli luky v rukách, šípy, píšťaly, bubon, po vlasoch cícerkom tiekla voda, naše odevy nasiakli vodou z oblakov…Na obetný obrus s jedlom pršalo, ohník iba tlel. Aj naša čuvačka Biela už iba ležala na kopčeku a odovzdane prijímala na svoj kožuch vodu, čo sa liala z neba. Napriek tomu nik neodchádzal. Nikto nehovoril o daždi, iba si pridali ešte vrstvu, niečo vymenili., Posledná „disciplína“ streľby cez vodné jazierko s postavou v starom strome bola skúškou všetkých., šípy plávali v jazierku, nik netriafal cieľ. Dokola a dokola, stále skúšali zmieriť si vodnú bytosť… Podarilo sa to Voľnomilovi- vyslobodil celú skupinu. Všetci sa tešili z jeho výstrelu, a to je jedna z najúžasnejších chvíľ, ktoré sa u nás na takýchto podujatiach konajú: je jedno, to je tým šťastným:všetci sú on, jeho výstrel je výstrelom celej skupiny