Ekomafia

Zostáva nám iba ekomafia


My, čo sme mimo hlavný ekonomický prúd – alebo ako povedal raz Bohdanovi jeho strýko – vás táto spoločnosť nemá rada, lebo od nej nič nepotrebujete a teda je pre vás nezaujímavá – by sme asi mali pracovať výraznejšie k tomu, aby sme čím skôr dosiahli najväčšiu možnú sebestačnosť rovná sa nezávislosť od toho, čo sa deje vo väčšinovej spoločnosti. To značí v skutočnosti a v každodennom živote, že sa z postavenia bábky, ktorá iba reaguje na to, čo „hore“ (dosaď si vo vláde, v nadnárodnom vedení, v globalistickej mafii) kto vymyslí, podľa toho, ktorá oblasť záujmu sa práve dostane do popredia. Reaguje, bez možnosti vidieť do toho, bez možnosti zasahovať do rozhodnutí, bez možnosti ovplyvňovať ich. Na to, aby ste to boli schopní, potrebujete toľko času, aby ste sa vnorili do problematiky a pochopili ju – ak chcete naozaj niečo meniť – že v skutočnosti to pre vás značí, že tomu obetujete svoj voľný čas , vlastne všetok svoj čas…je to prakticky vopred prehratá bitka a márnenie síl. Ľudia vo všeobecnosti majú dve možnosti: splynúť s jestvujúcou spoločnosťou (a fungujú pod označením slušný občan demokratickej spoločnosti) alebo ako sa dá, vyhnúť sa jej a jej chápadlám. A necítiť sa ako vecheť povievajúci vo vetre, nedôstojne tráviaci život vo „výhodách“, ktoré ti ponúka. Jestvuje ešte tretia možnosť, ale obvykle vám nevydrží príliš dlho – potom sa aj tak musíte rozhodnúť. Je to pohrávanie sa striedavo s jednou a striedavo s druhou možnosťou. Alebo ich miešať, pohybujúc sa na veľmi tenkom ľade. (Mne sa to darilo úspešne niekoľko rokov, dosť to bolo vyčerpávajúce. Obsahuje také drobné vzbury ako že vôbec nechodíte voliť, viac – menej nesledujete televíziu a národné hystérie typu seriály- teda žiadne masovky- iba to, čo vám vyplýva z profesie, nakupujete v sekáčoch, podporujete zelenú i inú alternatívu peňažne i inak – ja napríklad článkami, aj priamo na akciách , vyhýbate sa supermarketom atď). Na svete je veľa lži, neúprimnosti a hlúposti. Celý chod dnes známych a prevažujúcich podôb spoločenských útvarov je nimi popretkávané. Všetko funguje sprostredkovane, neprehľadne. Robia z nás debilov, ako by sme to vyjadrili ľudovo. (Naša suseda B. by sa vyjdrila ešte jadrnejšie.) Zažívate to v škole, u lekára, na úradoch, v doprave – kam sa pohnete. Tak toto nie je dôstojné ľudských bytostí, aspoň ja som o tom presvedčená. (Keby som sa v situáciách, keď sa s nimi stretávam, nesmiala a nebavila, asi by ma muselo poraziť. Podľa mňa má mnoho mužov ťažkosti s krvným tlakom a srdcom a aj umiera kvôli tomuto – bezmocnosti a niekedy ťažko vysloviteľnej a pomenovateľnej pavučiny, do ktorej sa denne zamotávajú a dvíha im tlak – no bojovať sa proti nej priamo nedá.)

Požičala som si nedávno od Paľa Zimana do vlaku knižku – volá sa Dávne budoucnosti (o nej samej možno niekedy inokedy.) Autorka – Európanka píše v nej o krajine Ladakh v Himalájach, kde prežila veľa rokov . Skúmala spôsob života a sledovala premenu onej krajiny od 70. rokov takmer podnes. Šťastná krajina, kde ľudia nepotrebovali donedávna žiadne rozhodnutria nikoho, pretože po storočia vybrúsený spôsob obživy a života ich chránil pred všetkým zvonka. Boli sami sebou, šťastní, sebestační, vyrovnaní. Takmer nepoužívali peniaze. Napriek extrémne ťažkým prírodným podmienkam sa stále smiali, žili v dostatku, rodinných väzbách, posvätnosti a pocite nevykorenenosti. Malé spoločenstvo, kde si všetci pomáhali a namiesto umelo vytvorených zákonov panoval jeden najdôležitejší: aby bol v dedine súlad a spory medzi ľuďmi sa nevyhrotili do podoby, že by sa pohádali. To, že žijú spolu, je najpodstanejšie, dôvod hádky je relatívny. Veľa z toho, čo som si prečítala, je živé aj na kopanici. Dostávame sa niekedy do rozhovorov s Robom Bratislavom o tom, čo je to komunita. (Táto téma sužuje mnohých alternatívcov zásadne.) Aj u nás na kopanici žije komunita. Všetci sa snažia nebyť v spore, hoci sa niekedy aj ohovárajú alebo trúsia na adresu druhého štipľavé poznámky. Ak sa náhodou stane, že sa niekto tak nahnevá na druhého, že sa s ním prestane rozprávať, to už je vyhlásenie vojny a nikomu to nepridá na nálade. A ten, s ktorým sa nerozprávajú, je z toho rozladený.

O míňaní peňazí sa u nás vedú debaty. Nie o to, kto koľko utratil, ako je to bežnév domácnostiach, ale reč je o inom: prečo „alternatíva“ míňa peniaze v systéme. Získame ich vlastnými rukami, výrobou alebo podujatiami „mimo systém“ , no utratíme ich v systéme. V obchodoch ako Jednota Coop an Brezovej či Myjave, v Bille (kde kupujeme niektoré bio výrobky ako sójové omáčky, melasu, zeleninu apod./ a či občas dokonca v inom supermarkete (z tých istých dôvodov navštevovanom.) Tak toto nás trápi a zamestnáva dosť. Snažíme sa síce niečo nakupovať vo väčšom u alternatívnych výrobcov a predajcov /zemiaky, pšenicu, múku u bio výrobcov, med a nejaké sušené ovocie z domácich zdrojov, vieme aj o domoch, kde sa dá kúpiť kozie mlieko a syry, niektoré veci a služby získavame výmenou /, ale je to ešte stále málo. Všetko sa točí okolo peňazí, celý spôsob nášho – a teraz nehovorím iba za nás dvoch – života kopíruje v základných líniách spôsob života v systéme. Ešte sme neprešli na skutočnú sebestačnosť – v jedle, odievaní, obúvaní, trávení času.

Vždy sú to iba malé úpravy. Je pravda, že elektrinu máme so solárneho panelu (kúpeného v systéme za peniaze), vodu zo studne, doteraz susedkinej, od leta dúfame našej, kúrime si drevom naším (v sade zrezanými suchými slivkami a orechom) aj briketami (kúpenými v systéme ) alebo odrezkami (dovezenými z píly za peniaze). No podstatné je aj jedlo a oblečenie. Roky nás obliekajú second handy a first handy našich mám (pletené svetre, rukavice, ponožky) a až tento rok sme začali s vyraďovaním oblečenia, ktoré sme nakúpili pred 6 – 7 rokmi a vynosili – rovná sa vydrali. Zostalo nám toho na nosenie ešte dosť. Naším snom je šiť si všetko sami – zatiaľ nám nezostáva na to čas. A to je ďalší paradox života mimo systém. To, na čo sme boli zvyknutí, keď sme žili v meste a boli zaradení (pravidelná výplata, svoj lekára a zubár, ale aj svoj policajt, dane a otravné médiá, votkaní do bezútešnej siete tzv. spoločensko politického diania) je na kopanicu či inde mimo neprenosné. Ešte chvíľu nám zjavne potrvá, kým nájdeme ten správny spôsob, ktorý nám poskytne dosť času a dosť priestoru. Lebo inak je to iba zmeny formy a práca do rána do večera – a o to nám nikdy nešlo. Za to množstvo roboty by sme boli v systéme platení ako top manažéri. Ide tu o prehodnotenie hodnôt – to je tá známa fráza. Príklad Ladakhu ma zaujal a vŕta mi v hlave. Takže podľa mňa nezostáva nám, odídeným z mesta, nič iné iba vytvoriť to, čo práve v týchto končinách vytvárali z času na čas a v rôznych podobách ľudia odjakživa: svojpomocné spoločenstvá , ba až družstvá. Výmena je ich podhubím, nie obchod. A mena je iná než peniaze. (Sčasti to funguje na Zaježke.Vrátane potravinovej banky.V Belgicku jestvuje vraj dokonca niekoľko druhov neštátnych peňažných systémov, ktoré sú funkčné!) My to nazývame dnes ekomafiou. Je nutné, aby sa vytvorila, ináč to celé nemá zmysel. Lebo ak by sa to nepodarilo, potom by to vypálilo celé tak, že tí, čo sú v systéme, sú alternatíva. Pretože síce zarábajú peniaze v komerčnom svete a míňajú ich u nás, v alternatíve. Hanba nám…

Weleslawa/článok je zaradený do veľkého pecúchca, ktorý vyjde k hromniciam 2008/

rzelnik
Pár slov k tejto dôležitej téme

Táto téma je natoľko závažná, že sa mi žiada vyjadriť sa, aj keď si uvedomujem že preberať túto tému v sieťových debatách nestačí.

Jestvuje ešte tretia možnosť, ale obvykle vám nevydrží príliš dlho – potom sa aj tak musíte rozhodnúť. Je to pohrávanie sa striedavo s jednou a striedavo s druhou možnosťou. Alebo ich miešať, pohybujúc sa na veľmi tenkom ľade.

Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že to nevydrží dlho. Závisí to od povahy a osobného smerovania jednotlivca. Aj medzi prebudenými sa nájdu ľudia, ktorí cielene zostávajú v Matrixe a snažia sa ho pretvoriť či rozložiť zvnútra. Ďalej sú tu ľudia, ktorí sa cielene pohybujú na rozhraní Matrixu a slobodného sveta. Nie preto, že by sa nevedeli rozhodnúť, ale preto, že si vybrali úlohu pôsobiť práve na rozhraní – posúvať informácie, pomáhať iným pri úteku a pod. (ja sám sa cítim dobre práve na tomto rozhraní).

Weleslawa, môžeš si na základe vlastných skúseností vytvoriť presvedčenie, že pohyb na rozhraní nevydží dlho alebo že to nikam nevedie. Rovnako si niekto iný môže vytvoriť opačné presvedčenie, že odtrhnúť sa od Matrixu a žiť si po svojom nie je riešenie, a tiež bude rovnako blízko a zároveň ďaleko od pravdy. V skutočnosti nevieme a netušíme, ktorá cesta je správna, a môžu to byť aj všetky naraz.

K Dávnym budúcnostiam: veľmi dôležitý je poznatok, ktorý vyplýva z autorkinho dlhoročného bádania v tejto oblasti, že nakoniec sa ani Ladak nevyhol spriemyselneniu a všetkým veciam, ktoré k nim prišli spolu s výstavbou ciest a otvorením hraníc turistom. Tým istým vývojom teraz prechádzajú ľudia v podobne ešte nedávno slobodnej krajine Bután.

Možno sme teda nakoniec vo výhode v tom, že sme si tým už prešli a máme s tým živú skúsenosť. Môžeme sa však od Ladačanov veľa naučiť o tom, že aj v dnešnej dobe je možné žiť a fungovať nezávisle na pavučinách a okovách modernej spoločnosti.

Aj u nás na kopanici žije komunita. Všetci sa snažia nebyť v spore, hoci sa niekedy aj ohovárajú alebo trúsia na adresu druhého štipľavé poznámky.

Bolo by nebezpečné vyvodzovať nejaké závery z toho, že sa ľudia snažia nebyť v spore, hoci niekedy ohovárajú a majú štipľavé poznámky. To totiž rovnako môže byť príznakom pseudo-komunity (aj keď netvrdím že to tak musí byť vo vašom prípade). Dokázať rozlíšiť pseudo-komunitu od skutočnej komunity nemusí byť jednoduché, no môže to byť oveľa užitočnejšie ako zdanlivý skvelý pocit z toho, ako dobre si spolunažívame.

K míňaniu peňazí: Weleslawa, som rád že si otvorila túto tému. Tu je totiž pes zakopaný. Alternatíva priniesla kopu úžasných nápadov, a mnohé z nich priviedla k životu, aj keď často veľmi na kolene, v polohe viac v oblakoch ako na zemi. Akonáhle však nejaký alternatívny nápad potvrdí dostatočnú životaschopnosť, matrixovský Moloch ho okamžite pohltí, prijme za svoj a začne ho produkovať vo veľkom s neporovnateľnou účinnosťou oproti tomu, keď ten nápad žil svoj alternatívny svojpomocný život, čím vlastne pôvodných tvorcov a malovýrobcov časom úplne odstaví. Preto je napríklad jednoduchšie a pohodlnejšie kúpiť si biopotravinu v hypermarkete ako u miestneho pestovateľa, aj keď je to tak trochu proti samotnej filozofii biopestovania, a aj keď v prvotnom období hypermarkety nejavili o biopotraviny najmenší záujem.

Alternatíva teda nedokáže Matrixu konkurovať v sile a účinnosti v období hromadnej výroby svojich riešení, pretože na to má Matrix svoje veľkovýrobné továrne a armády najatých otrokov. Sila alternatívy je skôr v tom prvotnom, nadšeneckom období, ktoré sa nesie v znamení pokusov a omylov, a teda sú v ňom veľké vstupné náklady a malá šanca na zisk, vďaka čomu je nápad v tomto období pre Molocha nezaujímavý. V tomto zmysle sa Moloch správa ako skutočný príživník, lebo bez opýtania zhltne šľahačku na torte keď už je upečená, ale samotnú prípravu a náklady s ňou spojené prenecháva na iných. Za takýchto podmienok nemožno ani len uvažovať o spravodlivom meraní síl. O spravodlivosti tu ale nie je reč.

V tejto súvislosti je dôležité upozorniť na to, že každé zhltnutie skvelého alternatívneho nápadu spôsobí malú, no dôležitú premenu podstaty samotného Matrixu.

A teraz čo s tým môžeme urobiť:

Vidím tu dve možné riešenia, ale pokojne môžete pridať ďalšie, ak vám prídu na um:

zvýšiť akosť a účinnosť alternatívneho tvorenia, aby mohla výroba pokračovať aj v období životaschopnosti bez toho, aby ju prebral Matrix pod svoje krídla

sústrediť sa na to, v čom sme už teraz dobrí, teda na dodávanie ďalších skvelých nápadov, ktoré si po prekonaní vývojového obdobia vedome a zámerne necháme vziať, takže vlastne prekŕmime Molocha šľahačkou podľa našej receptúry.

Čo si o tom myslíte?

odpovedať

3. január 2010 – 9:01 — dido (bez overenia)
Very good post, thanks a lot.

Very good post, thanks a lot.

odpovedať

13. august 2008 – 15:30 — galgan
matrix a vy

Zdravim vas,

Mne tiez neda nezaregovat na tento prispevok, bo tiez so zaujmom sledujem tuto stranku a to ako sa vam dari a tiez sa neraz prichytim ako sa zamyslam nad vasim sposobom zivota.

V mnohom s vami suhlasim a myslim ze v mnohom vas chapem. Aj moje vnimanie sveta v mnohom poznacilo mozno akesi prebudenie a uvedomenie si sil roznych tajnych spolocnosti resp. tej vasej spominanej ekomafie ci film matrix, ktory poukazal na mnohe paralely so sucasnym dianim v spolocnosti. Tiez byvam casto znechuteny tymto systemom a rozmyslam o uniku z neho tam, kde som zazil asi najsilnejsi pocit slobody a akusi boziu pritomnost a to do hor, do prirody…

Preto aj snad chapem vas unik na kopanice, kde si vytvarate svoj vlastny alternativny system, ktory upravite o zakladne chyby sucasneho matrixu a postavite ho na realnych duchovnych hodnotach.

Myslim, ze ked ste zacali zit na kopanici nechceli ste vytvarat ziaden alternativny system, proste doslo len k revolte voci sucasnemu systemu. Ale vas sposob zivota je naozaj alternativou k sposobu zivota v nasom matrixe.

A tu pride ta moja dilema. Dilema zobrat cervenu ci modru pilulku. Zit aj nadalej v nasom matrixe, ci nasledovat vasu cestu. Pri pohlade zvonka mi pride, ze vytvorenie a udrziavanie vasho systemu berie vela energie a skryva sa za tym pre mna mestana dost nezaujimavy sedliacky sposob zivota. Svojim rozmerom je sucasny matrix efektivnym, pretoze je v nom cela spolocnost a jednotlivci svojou odbornostou v jednotlivych oblastiach vytvaraju efektivnejsi system ako relativne uzavrety system par jednotlivcov. Nizsia narocnost, a tym padom menej prace dava cloveku konieckoncov veciu slobodu, pretoze nemusi venovat tolko casu na to aby zabezpecil zivotne potreby pre seba a rodinu ako v pripade vasho systemu. Tak je to aspon teraz, ked v nasom matrixe vsetko relativne este funguje, aj ked som presvedceny ze nastavenie financneho systemu v ktorom mnozstvo penazi rastie len cez rast uverov bude viest k jeho destabilizacii, prip. krachu. A potom zacnu byt kazde alternativne systemy zaujimavejsie…

Ziadny system vsak nikdy nebude dokonaly. Pretoze ho vytvoril clovek a ten bude vzdy nedokonaly. Vzdy v nom bude prebyvat ego, ktore je povodom vsetkeho zla a cez ktore akysi ten pomyselny diabol negativne ovplyvnuje jeho zivot. Aj napriek tomu ze mi prijde sucasny matrix stale viac egoisticky, stale poskytuje viac a viac pokuseni, nezatracujem ho. Mozno aj prave preto ze kazdou prekonanou prekazkou clovek rastie aj duchovne.

Preto zatial pokial by som sa mal rozhodnut, vyberam si tento matrix. A to hlavne z dovodu ze v nom mam uz silne zazemie rodinu a spravnych kamaratov, ktori svojim zivotnym stylom do velkej miery sa snazia drzat nemoralnym trendom matrixu. Matrix samotny prinasa aj vela pozitiv a spolu s uz spominanym asi stale bude ovplyvnovat moje rozhodnutie zostat v nom aj napriek vyhodam zitia ekologickejsim, nezavislejsim, zdravsim sposobom zivota v podstatne menej egoistickom prostredi.

Kazdopadne je mi sympaticky vas sposob zivota na kopanici a tiez si viem predstavit, ze by som nacas unikol z tohto matrixu so svojou rodinou. Tiez by som bol rad ak by ste napisali vase hlavne dovody, preco nadalej zostavate na kopaniciach. Co je to to, co vas tam drzi, co si mozno myslite, ze si my tu v tomto matrixe neuvedomujeme. Mozno som sa troska rozpisal, no potreboval som to aj z vlastnej potreby, aby som si nejak zanalyzoval rozhodnutie menit sposob zivota… Prajem vam setko dobre…

odpovedať

10. december 2008 – 13:02 — pecuchovia
tak uz asi anstal cas na

tak uz asi anstal cas na odpoved: je nou moja dalsia kniha s neinvencnym nazvom taki divoki 2. z pociatocneho nadsenia uz nebyt a nezit tam a tak ako predtym sa stalo presvedcenie, ktore sa kazdy rok iba prehlbuje.nechceli sme povodne robit alternativu ale uz sa to inac neda. alternativa tu uz je a konkretne na myjave je velmi silna.a my sme jej sucastou a ju aj tvorime aktivne. aj tato knizka chce prispiet k tomu, aby si ludia zijuci na kopanicaich a odídeni z mesta uvedomili silu toho, co tvoria. je to totiz hlbsie nez iba to ze ci budem mat drevo na tuto zimu aj ked je tema rozhocvorov najcastejsie takato. je to neuveritelne no pocasie je hlavnym hrdinom nasho sposobu zivota. absolutne sme na nom zavisli a urcuje nam vsetko. nase zivoty tu maju hlboky zmysel.v meste zivot nie je dolezity. tu je kazdy, vsetko si tu stihas vsimat kazda vec ma svoje miesto.vsetko ma logiku a kazdy podnet dostane svoju odozvu. v hlave nemaas zbytocnosti a zrazu je tam priestor na zaujimavejsie myslienky a presnejsie vnimanie.co ti k tomu este dodat? pilulky su v tomto pripade celkom zbytocne lebo ty si uz nemusis vyberat ci cervena alebo modra. tym ti odpovedam aj an otazku preco este zostavame na kopanici. lebo to je nas sposob bytia. iny nie je. srdecne ta zdravim. za pecuchov weleslawa

upraviť

odpovedať

3. september 2008 – 12:01 — pecuchovia
matrix

je to rozsiahla odpoved ale uz sa chysta.

upraviť

odpovedať

16. február 2008 – 22:36 — Tvor
Myslienka

Na uvod by som chcel povedat, ze je mi vase zmyslanie sympaticke a podporujem ho. Sam som odporcom sucasneho systemu, ale zaroven som svojim sposobom i jeho sucastou. Dovodov je viac. Jednak akosi nemam na vyber, lebo mi aktualna situacia velmi nedava na vyber. Ak chcem pokracovat v tom, co som zacal, nejaku dobu sa budem pohybovat v tejto sfere. Ale aspon – ako bolo spomenute – mozem pretvarat hodnoty i z tejto pozicie. Ja sa necitim byt jeho sucastou. Je to akoby spadnes do divokej vody – niekedy sa uplne neda prekonat prud, ale i tak nemozes povedat, ze si jeho sucastou. Ja stale zaberam. Ale treba ku vstkemu pristupit kriticky. Hoc sa mi vase zmyslanie paci, ma niektore nedostatky. Napriklad efektivita dosiahnutia cielov. Casom sa da vybudovat si take zazemie, ze moze clovek zit nezavisle od systemu, ale to nestaci k tomu, aby efektivne tento alternativny system podporoval. Je mozne byt prikladom ostatnym, to je asi to najlepsie. A aj keby sa to ludom pozdava, treba si uvedomit, ze sucasny system drti iny kvantitou. Akymkolvek sposobom podporuje stabilitu v spolocnosti – daj mi svoju slobodu a ja ti dam „istotu“. Ludia si vacsinou vyberu to, co je lahsie. Aj keby sa vytvaraju alternativne systemy, prezit mozu iba rozvijanim svojich kvalit. Zatial co sa totiz podari vybudovat si kus svojho svetu, masova spolocnost si zatial vybuduje niekolkonasobne vacsi kus tej sedej stavby na zakladoch hocijakych ludi. Kazdy je im dobry, ked moze dat kus svojej slobody ducha. Ja neviem poradit liek na tuto skazu. Vidim istu moznost efektivne naburat system zvnutra, napriklad v politike. Ale aby sa toto podarilo, bolo by treba cloveka takisto pokriveneho – ja by som na to nemal zaludok. Tak kracam a hladam dalej.

Tvorilad