OZ Karpatský pecúch

<!-- @page { margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->

Obrad ako cesta k vlastnej duši. VI.

Človek sa pomocou obradov snažil spájať s prírodou ako so súladným celkom, ktorého bol neoddeliteľnou súčasťou. Dokázal správne pracovať so živlami a vedel ich sledovať a vykladať tak, aby pochopil budúcnosť, prítomnosť či minulosť. Podarilo sa mu skrotiť si zvieratá, ktoré boli v priamom spojení s Matkou zemou, a tak sa mohol od nich učiť. Stali sa tak neoddeliteľnou súčasťou na ceste v hľadaní, spojení a realizácie obradov. Boli a sú to naši veľkí pomocníci i učitelia.

Dnes nám domáce zvieratá spríjemňujú život, robia nám spoločnosť. Avšak v skutočnosti ostávajú posledným priamym spojením s prírodou. Keď už pán nejde do lesa a po tráve, jeho pes môže. A pán ide postupne s ním. V dnešnej časti si predstavíme základné zvieratá ako pomocníkov k vlastným obradom. Plnia vlastne úlohu magického živého zrkadla, do ktorého sa stačí pozrieť -

uvidíte celý svet.

Mačky ako plne samostatné bytosti - nebyť vyživovacieho efektu - považovali by človeka za číry výplod svojej fantázie, ako píšu klasici, znalci mačacej duše. Vieme o nich, že sú to magické stvorenia, vraj na zem prinesené z iných dimenzií. Ovládajú silnú mačaciu mágiu, čary, ktorých sa boja aj psy. Vidia stále vašu auru, i energetický obal vašich hostí. Mačacie prskanie je znakom prítomnosti nepriaznivých síl.

Najmä čierne mačky sú cenené v duchovných kruhoch, sú to vlastne mutácie (v prírode je čierna farba, tak, ako biela, neprirodzená). Celkom inak vychytávajú nepriaznivú silu, ktorá sa okolo vás zhromažďuje, než ich strakaté či iné sestry alebo bratia, celkom inak ju spracovávajú – a aj celkom inak sa s nimi pracuje telepaticky. Na nášho čierneho kocúra Garafenu si stačí pomyslieť, a on vám vnútorne hneď odpovie a je schopný vrátiť sa z lesa na vaše pomyselné zavolanie. Čarodejnice s čiernymi mačkami na hrbe či chrbte tiež nie sú výmyslom – je to najobľúbenejšie miesto nášho kocúra, keď ráno v kuchyni zakladáme oheň v piecke. Že je čierna mačka nositeľom nešťastia či smoly, neveríme – najskôr je to, ako mnoho podobných tvrdení, číra ohováračka z kresťanských kruhov, kedže čarodejnice boli mocne chránené týmito najlepšími pohlcovačmi nepriaznivej energie.

Mačky totiž milujú akúkoľvek energiu, hoc je vysielaná z vášho monitoru, či dokážu správne zmeniť vašu bolesť mačacím ÓM - mantrovaním. Komunikácia s nimi je silno intuitívna, dokážu vás kvalitne strážiť v duchovnej rovine. Niekedy vstupujú do vašich snov ako strážcovia.

Dokážu vycítiť a rešpektovať obrad. Nie nadarmo si ich kedysi „bosorbaby “ volili za pomocníkov. Neopúšťajú vaše bydlisko, teda na cesty nechodia, sú však výnimky (naši kocúri neodolajú a prídu sa v noci aspoň pozrieť k obradnému ohňu), sú tak doslova strážcami vašej energie. Sú sami sebe pánmi a niekedy aj vám. Sú to slobodné stvorenia devízou je ich magická sila, ktorú nestratili.

Pes

Pes človeka doslova sprevádza vo fyzickej rovine. Chráni ho a pomáha mu tak ako sa k nemu jeho majiteľ správa. Rovnako ako mačka, i pes vás má prečítaných a vie o vás všetko. Cíti kedy prídete, či kde ste. Vie rovnako vstupovať do vašich snov a primerane vás vie chrániť i tam. V spoločnosti striehne na nebezpečenstvo. Naša veľká Biela si líha medzi nás a ľudí pri prednáškach, či vystúpeniach. (Opäť biela – umelo vytvorená farba srsti.)

Chráni nás i vlastným telom. Pes nerozlišuje polaritu emócie strach je pre neho len agresivita a škodoradosť len radosť. Vníma nálady ľudí okolo vás. Veľkí psi sú strážcovia záhrobia a stretávame sa s nimi na týchto miestach v rôznych podobách. Ich energia roztrhania má svoju silu v sile vlka. Ich veľkou prednosťou je vždy vytrvalosť. Urobia len to ,čo chcete. Rovnako ako mačky dokážu vo veľkej miere, možno vo väčšej, na seba sťahovať svoje choroby. Vedia sa pre vás obetovať. Zabiť psa bol kedysi veľký zločin. Pravdepodobne sa to prirovnávalo k zabitiu posvätného vlka, čím na seba dotyčný privolal osud zabitého vlka =stal sa korisťou.

Koza

Ťažko povedať, či prvý sprevádzal človeka vlk- pes - jedná sa predsalen o šelmu. Niektoré teórie uvádzajú ako prvé skrotené zviera kozu. Áno, koza je i dnes stále magickým a nezávislým zvieraťom , tak, ako mačka. Pes je kdesi uprostred oboch. Koza je silná individualita a mysticička. Preto kresťania tak brojili proti kozám, logicky ich dávali do súvislosti s čarodejmi. A podľa niektorých domácich zdrojov bola koza čarodejovým veľkým pomocníkom. (Minimálne ho živila, keďže často býval bokom od ľudských obydlí – ale všetko so všetkým súvisí...)

Koza totiž na rozdiel od oboch predchádzajúcich strážcov dáva mlieko, teda vie človeka uživiť bez zabíjania. Miluje otvorený priestor a výhľad na nebo, i hviezdy, ktoré v nej rozvíjajú jej duchovnú silu. Získava tak neustále spojenie s prírodou. Preto je veľmi neprirodzené zavierať ju - kamkoľvek. Kto chová kozy, vie, že okrem železobetónu je to aj nemožné a nepraktické. Koza je majster úniku. (naše sa vedia odopnúť zo šrobovacej karabíny a vypnúť elektrický ohradník, kávu s mliekom ale ešte variť nevedia).

Koza rovnako ako mačka ostáva doma, stráži teda vaše zemské sily. Pokiaľ by však mala možnosť, putovala by s vami kamkoľvek, je to pre ňu prirodzené. Kozy sa často obetovali bohom, samé sa však tomu vraj smiali, pretože sa tešili na ďalší život, v predchádzajúcom vraj tiež obetovaváli aj ony kozy. Teraz sa konečne budú môcť vrátiť ako človek.

Rohy koze slúžia ako antény na zachytávanie signálov. Koza je ozaj silný strážca a dokáže odraziť aj vážne útoky. Je veľmi citlivá na akékoľvek zmeny vo vašej domácnosti (ihneď to využije...) Tráviaci oheň kozy spracováva energiu rastlín a stromov, a tak je jej mlieko naozaj liečivé, preto sa v minulosti používalo k obradom.

Mačka, či kocúr vám pomôžu sa dokonale vyčistiť po obradoch. Alebo vás svojím správaním upozornia, že niečo nieje v poriadku. Pes sa dostane i na obrad, nezabúdajte ho vydymiť, či obetovať mu kus koláča. Na obrade plní úlohu strážcu, ktorého neradno podceňovať.

Kozie mlieko ako životodarná látka sa v obradoch používa ako obeta matke zemi. Kozie rohy sú zosobnením vesmírnej sily. Pri obradoch sa používali rôzne zvieratá, každá kultúra má svoje. Záleží na funkcii nie na tvare. Zvieratá mohli tak sprostredkovávať a pomáhať plniť či čítať veštbu. My sme dne spísali iba o tých, ktoré dôverne poznáme my.

Zvieratá dnes chvalabohu neobetujeme, ako kedysi. Netreba však zabúdať, že oni sa obetujú za nás.

V ďalšej časti bude o veštbe v obradoch.

Karpatskí Pecúchovia

www.karpatskypecuch.org