OZ Karpatský pecúch

Oživené obrady

Bubon ako ženský nástroj sily

Spojenie so svojím duchovným stredom , s miestom, kde sa schovávame, keď všetko končí, odkiaľ prichádza naša sila, keď si myslíme, že už nič nie je, útočiskom i zdrojom nájdeme pri stíšenom myslení , pred zaspávaním, pri rozjímaní, speve a lukostreľbe zlomok sekundy pred výstrelom.
A zobúdza ho spoľahlivo bubon.

Naoko jednoduchá a „neandertálska „ činnosť: tlčieš do bubna a tváriš sa akoby ti uleteli včely. Tak môžu vnímať bubeníka a jeho rozpoloženie po približne polhodinovej bubnovačke tí, čo stoja a pozerajú sa.
(Okrem iného z toho vyplýva aj to, že na bubnovačky a obrady sa nechodí pozerať. „Môžem sa k vám prísť pozrieť na obrad?“ No nemôžeš, môj pekný. Roky odbíjame našich kamarátov a známych, často fotografov a novinárov, ktorí sa nevedia dočkať, ako si nafotia exkluzívne zábery z „pohanských“ obradov. Keď nedržíš v ruke bubon, paličku, píšťalku alebo aspoň kamienok, si cudzí – divák. Fotografovať môžu iba účastníci, čo sú v prúde deja– no tým sa obvykle  ani veľmi nechce...keďže sú v prúde deja.)
Bubon dáva každej činnosti rytmus – v mihu zorganizuje každý chaos. Reči zmĺknu, dych sa prispôsobí – podvedome, lebo duše prítomných sa začnú automaticky vylaďovať podľa tlkotu bubna – ľudia sa pritiahnu bližšie k ohňu. Dobrý bubeník dokáže s bubnom čarovať, pričom nemusí byť nutne bubeníckym virtuózom:zosilňuje, stišuje, preruší. Mení tempo. Musí cítiť naladenie skupiny a pracuje s ním.
Je to šamanská , v každej sekunde tvorivá a hlboko intutívna záležitosť.
Preto sú pre ňu ako stvorené ženy.
To, že dnes bubnujú najmä muži, neveští nič dobrého.

S BUBNOM V KRUHU
Bubon má tvar kruhu – najčastejšie a takmer výhradne. Je to tvar prislúchajúci žene, Mesiacu, večnému kolobehu, o ktorých sme tu už písali.
Je vyjadrením ženskej duchovnej sily, ak dokáže na takýto nástroj hrať. My k tomu baby vedieme, aj Weleslawin srdcový hudobný nástroj je odjakživa práve bubon. (A celkom sa doň zbláznila pred dvanástimi rokmi na letný slnovrat v Paríži, kde sa náhodou ocitla a zažila silu viacerých bubnov na ulici na vlastnej koži – domov prišla vtedy pevne rozhodnutá mať svoj bubon, aj keby už nič iné nikdy nemala...Duchoslav je výrobca bubnov a bubeník – tiež aspoň pätnásť rokov, a jeho prvé stretnutia s bubnom boli v indiánskych típí. )
Ženy bubnu rozumejú a kto raz počuje jeho hlbokú reč, naučí sa
ju čítať, a vie ju tlmočiť ďalej, pochopí posolstvá bubnovania.
Pochopí ticho za hlukom, pochopí dialógy medzi dvoma rôznymi bubnami, a vie tiež, že keď sa ľudia dokážu zladiť pri bubne, ľahko sa zladia aj inde (áno, aj v posteli...)
V haluzickej letnej škole sme sprevádzali na bubne nočnú lukostreľbu cez vysoký a široký oheň. Strieľala aj učiteľka Denisa v pokročilom štádiu tehotenstva z pňa, kam ju museli vyložiť – nedala sa odradiť. Ten obraz bol veľmi silný a až praveký – tam fičala ženská sila na plné obrátky. Bubnovala Weleslawa a trvalo to nepretržite aspoň hodinu. Sama sa divila, že intenzita bubnovania sa iba stupňovala, tak, ako išla Sila v tom kruhu, a že jej neodumrela ruka. No telo presne vie, čo má vtedy robiť, ak si s bubnom a svojím duchovným stredom zladený, a to bol presne ten prípad. Ruka sa oddelila od tela a išla z iných zdrojov. Miesto nebolo dôležité, dej nebol dôležitý. Bubon maľoval obrazy celkom iné a zvuky, ktoré „normálne“ nepočuť.

BUBON PRE ŽENY, PÍŠŤALA CHLAPOM
Baby odrádza pri bubnovaní jedna zásadná prekážka : nedostatok vytrvalosti.
 Bubon jasne preverí túto vašu  vlastnosť. Naozaj vyžaduje , najmä spočiatku, základné fyzické predpoklady, pretože bubnovanie JE telesná činnosť. Mení sa vaše dýchanie, tep, po približne dvadsiatich minútach sa začnete vyzliekať, lebo sa náhle „oteplí“.(Spomínam si na jednu zaježovskú bubnovačku s asi tridsiatimi  bubnami, kam prišli k dreveným prírodným bubnom aj umelohmotné zo žilinského konzervatória, iba pre ten zážitok z rozdielnosti, a potom sa bubny vymieňali z toho istého dôvodu, a kde sme v nevykúrenej miestnosti po polhodine spoločnej hry sedeli všetci v marci napokon v spodných tričkách a stále nám  bolo ešte teplo!)
A čo to robí s rukami? No sme už zažili aj spanie s rukou v pohári so studenou vodou po dlhšej bubnovej akcii...Ale to je zlá vizitka. Tvrdý okraj bubna alebo neodhadnutie okolností.
Je dobre začať postupne a vyskúšať si niekoľko bubnov. Nájsť si tú svoju veľkosť a silu.
A úplne najlepšie je vyrobiť si ho. Dostanete spoločníka a poradcu, a ak ho spojíte s lukom a píšťalou, čo ešte od života potrebujete?
Vytrvalosť je ženská vlastnosť, pôvodne najsilnejšia  zemská, odrážajúca silu našej Matky zeme a jej bohyne Mokoše. Je príznačné, že dnes sa stráca, tak ako ľudia strácajú pocit zeme pod nohami (je tam asfalt) a ulietajú – a ešte sú na to hrdí...Najnepríjemnejsie na tom je, že sa to týka aj žien, a tak sexuálne problémy sú dnes utajeným kusom ľadovca pod hladinou mora – majú ich pritom všetci.
To, že dnes – a už stáročia - sa u nás , lebo inde to tak nie je celkom pravidlom - bubna chytajú najmä muži, prezrádza prinajmenšom prehodenie úloh v živote, vytesňovanie žien mužmi z tejto ženskej  činnosti , a chabú zaťatosť. Ženy sú nepresvedčivé, nepresvedčené, a predovšetkým zjavne nevedia, čo chcú. Majú blok.
Zahrajú si jemne na píšťalke (má tvar, prislúchajúci mužom, všimli ste si?) a myslia si, že oklamú svoju dušu.
Bubnovanie vytrvalosť prebúdza a podporuje, lámete hranicu  zdanlivo nemožného – jednu za druhou . A ešte môžem!

Text: Karpatskypecuch.org, snímka KP, písané pre časopis Vitalita, október 2011