OZ Karpatský pecúch

Oživené obrady

Hudba, čo vyvažuje cestu bojovníka

(nástroje v obradoch)

Dvojitý drevený rapkáč svojím kolesom osudu pretrhne posvätné ticho, a plynulo prejde do rytmickej melódie...

Posvätné húkadlo spojené s žrecom čarovnou niťou sa roztáča vzduchom a jeho zvuk čistí nielen priestor, do pohybu dáva aj nehybné...

Pomalé rytmické zvuky bubna stúpajú z hlbín zeme a nekonečný bubeník zeme i srdca hrá svoju pieseň.

Píšťala sa pridáva k bubnu a spája tak nebesá, oblaky so zemou, jej radostný zvuk poháňaný ľudským dychom nemožno zabudnúť...

Obrad si bez týchto nástrojov i zvukov ťažko predstaviť, ostáva dlho v mysliach i srdciach.

Zavýjanie v tme

Ako sme už raz písali, zvuk v obradoch je na začiatku ostrý a akoby chaotický.

To preto, aby po ňom lepšie vyniklo ticho a bola vedome nastolená hranica čistoty obradu. Rapkáč dnes deti i dospelí poznajú len z futbalových zápasov, nevedia si predstaviť, že by s ním bolo možné čistiť priestor. Pri hluku sa dá všetko do pohybu a v následnom tichu sa neschová, váš sluch sa akoby vyčistí, tak môžete odhaliť skryté sily. Podobnú úlohu, no ešte magickejšiu, má jednoduché húkadlo, ktoré samo rozráža vzuch až vznikne zvuk. Tým, že je na špagáte, plní akúsi podobu duchovnej metly, čo vytvára vzdušný vír, ktorý dokážeme počuť. Ľudia sa obvykle strhnú a sú chvíľu v pomykove, keď sa v tme rozsviští húkadlo s posvätnými znakmi – vôbec nepoznajú tento zvuk. A veľmi sa im toto zavýjanie zapáči...

Už sa nám na silne znečistených miestach stalo, že húkadlo onemelo, dokonca aj píšťala bola úplne tichá. Húkadlo je zároveň aj akýsi barometer prostredia, jeho zvuk vie veľa napovedať.

Jeho výroba je pritom jednoduchá, no nie vždy sa podarí vytvoriť silný nástroj. Rapkáč i húkadlo prichádzajú v obradoch na začiatku, ich zvuk nie je na dlhodobé počúvanie. Ich čaro je v ich krátkej výbušnej sile a prieraznosti. Po nich môže nastúpiť bubon. Pripravujú plynulý prechod pre jeho zvuk.

Zem pod nohami s bubnom

O bubnoch si všetci myslia, že ich mali len Indiáni, Afričania alebo šamani zo Sibíra.

Lenže bubon veľmi hojne používali aj naši predkovia. Bez neho sa veľa vecí neudialo, nedohodlo. Bubon bol základným rytmickým nástrojom, predstavujúcim silu a vibráciu zeme. Pracuje so spodnými prameňmi sily, preto ho dokáže precítiť každý, i keď ustúpi do pozadia. Bubon pravuje s najspodnejšími silovžmi centrami nášho tela, preto pomáha aj tým, čo sú neuzemnení navodiť pocit bezpečia, súnaležitosti s Matkou (zemou) .

Správne použitý bubon dokáže zmeniť nielen vaš tep, ale i frekvenciu vášho mozgu. Dokáže vás dostať do obradného stavu, kedy vnímate všetko inak.(Podrobne sa tomu budeme venovaťv zvláštnom článku.)

Bubon používame všade tam, kde je potrebné potvrdiť spojenie s Matkou zemou. Dodáva nám silu a vytrvalosť preniesť sa hoc aj cez oheň. (Niekedy paradoxne pri chôdzi po pahrebe bubny stíchnu, čiže jeho sila je len pomôcka , ako to môže fungovať bez bubna). Bubny používané u Slovanov nemali typický zvuk dnes známych afrických bubnov djembe, bonga. Ich zvuk bol hutný, basový, dobový. Práve preto sa volajú také bubny doby – často sa vyrábali z duba.

Bežne sa používali sa aj známe šamanské rámové bubny hromových zvukov, o ktorých sa mylne tvrdí, že sú indiánske a sibírske, vyrábali sa z dutých odumretých kmeňov stromov.

Píšťala maľuje obrazy neba

K bubnu jednoznačne patrí zvuk píšťaly. U nás je na výber hneď celý tucet píšťal, od maličkých cez stredné až po obrie trúby- trombity.

My najčastejšie používame bezdierové píšťaly - koncovky, ktoré sú nám svojpou jednoduchosťou najbližšie. Ich zvuk doslova maľuje obrazy neba. A tak v spojení s bubnom vytvárajú obraz zeme a nad ňou oblaky. To je obraz, akým Weleslawa vysvetľuje ľuďom princíp hry na bubny a píšťalu. Píšťalu pritom nachádzame v starých povestiach, rozprávkach ako čarovný nástroj. Niekedy ju používame pri liečení ľudí.

Keď sme raz hrali na píšťalách so zdravotným zámerom pre chorého človeka vo vysokých horúčkach, ten v tom sa v tom istom čase plynulo posadil, teplota mu prešla a na druhý deň bol zdravý úplne. To sme však ešte nevedeli, čo všetko sa s ňou dá dosiahnúť. Jej sila môže byť pre človeka podobná a rovnajúca sa vlastnému luku.

Hudba predstavuje ladnú činnosť a mala by vyvažovať cestu bojovníka. Preto aj my sa lukostreľbu snažíme vyvažovať, alebo lepšie povedané spájať s živou hudbou na obradoch. Pri živej obradnej hudbe sa lepšie strieľa, tancuje, chodí po pahrebe, rozjíma. Keď potom nastane tich a sila hudby sa stratí, ten pocit, energia z nej ostáva dlho v hlave. Vedome sa snažíme si lahodnú hudbu ticha podržať v srdci, na rozdiel o kosačiek a motoriek. Tichá vytrvalá poctivá ľudská práca je obradom pre každého. Je zároveň dôstojnou obetou tejto zemi. Človek je zrodený pre pohyb, jeho telo si vie samo vytvárať a odovzdávať energiu nielen fyzickú, ale i duchovnú. Dokážeme nielen ručne pokosiť trávnik, ale aj slovne povzbudiť chorého. Dnes dokážeme doliať benzín do nádrže a naštvať zdravého. Ako povedal Maok:“Keď sa naše deti hrajú a spievajú si alebo kričia, je to hluk. Ale posvätná kosačka hluk nerobí, ona pomáha, to je v poriadku, to nikomu nevadí.“

Ľudská otupensť nás vedie k ľahostajnosti a bezcitnosti ku všetkému živému okolo. Ľudia si vždy našli čas nas obradné vychutnanie si práce, a hoc bola ťažká i úmorná, vedeli, že si po nej vydýchnu, zatancujú i zaspievajú. Nerozmýšľali, že musia vydržať, aby mohli splácať. U nás sa ľudia tešia ak si môžu vyrezať lyžicu, píšťalu... Je to konkrétna obeta a konkrétny výsledok. A je to práca vždy spojená so živou hudbou.

Svetové strany v obradoch dnes:

Juh - Kosačka na jednom konci kopanice hučí na plné pecky, sused masakruje 3cm vysokú trávu...

Východ - Motorová píla reve ešte viac pri rezaní až2cm hrubej dosky na druhej strane...

Sever – cirkulár bežiaci naprázdno ide do vytáčky, majiteľ má telefón...

Západ – motorkár zapadol v lesnom jarku a motorka prešmykuje na mieste...

Život bez týchto zvukov si prajete predstaviť, snažíte sa ich dostať z uší a hlavy.Keď niekto pozerá na túto zem má pocit, že sme sa úplne zbláznili a nebaví nás život, keď si ľudia zvolili ako obradný nástroj píšťalu s výfukom a deklom od kapoty namiesto bubnu.

Treba len dodať, že čelenku nahradí helma a vyšívanú košeľu kombinéza. Nie, tak to sa hádam nestane, počúvajte ten koncert tich, alebo zapískajte na píšťalke , ktorá vyrástla v lese, alebo si zaspievajte.

Prajeme vám príjemný obrad plný čarovných zvukov.

Weleslawa a Duchoslav, Karpatskí pecúchovia