OZ Karpatský pecúch

<!-- @page { margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->

Obrad ako cesta k vlastnej duši

1.časť

ČARO PRVÉHO

Je rok 2010 ,diaľnice ženú milióny ľudí do práce a z práce, lietadlá lietajú po oblohe, internet je tak husto vo vzduchu, a ten je tak nabitý elektrinou, že hrozí rozsvietenie žiarovky vyhodením do vzduchu... Napriek tomu ľudia stále sledujú staré veci, obrady, spomínajú si na všetko, čo sa stratilo. Ich mobil im nedá pocit slobody ako sa píše v reklame, veď ako by mohol, keď sa upísal na 24mesiacov platiť. Jedine ľudská duša, ktorá sa na to divadlo pozerá znudeným pohľadom, dokáže ľudí v momente nabiť množstvom energie, ak sa len na chvíľu posadia do trávy, či sa oprú o strom. Jednou z možností ako sa zjednotiť s vlastnou dušou, tak aby vás bezpečne viedla životom v tomto tele, sú obrady.

Príroda a obrady od vás úpis nečakajú.

V nasledujúcich článkoch sa vám pokúsime postupne opísať základné a jednoduché staré obrady tak, aby ste ich vedeli prijať, pochopiť a použiť vo vlastnom živote ,aby vám priniesli osoh radosť z bežného života. V prvej časti si povieme o čare prvého.

PRVÝ SYN, PRVÝ ZÁKOS...

Obrady v akejkoľvek podobe sprevádzali ľudí na ich duchovnej ceste. Ich potreba vznikala z rôznych dôvodov. Obrad je duchovná činnosť vykonávaná s hlbokým duchovným obsahom s konrétnym cieľom pomôcť, posilniť, ochrániť... Zvyk je iba slepé opakovanie starého obradu bez zachovania jeho obsahu. Použitá nádoba je síce rovnaká, ale obsah je prázdny. Zmysel obradu sa stratil a tak opakovanie neprinesie žiadny výsledok. (Vedeli by vám o tom hovoriť napríklad folkloristi alebo členovia ľudových súborov...)
Určite si pamätáte veľa vecí z vlastného detstva, kedy ste dokázali silno prežiť i precítiť dôležité čarovné chvíle života. V tom detskom prežívaní to bol pre vás významný obrad, ktorý ste si naplno prežili a pamätáte si ho dodnes. Ľudská pamäť je emocionálna záležitosť.City a pocity sú tým vozíčkom, čo vás prevezie do dejov čo dávno uplynuli. Obrady často poukazujú na silu prvého i posledného. Spomenieme len niektoré príklady: prvorodený syn, prvé vysadenie stromov, prvý zákos kosou, prvá úroda, prvé kvety, prvé krájanie koláča... (dnes prvý mobil, prvé DVD, prvý chat, email, počítač, auto).

Kedysi to boli veci silné a čarovné, opierala sa do nich totiž plne naša duša. Stretnutie nepoznaného zanecháva hlbokú stopu. Dnes vám však časom vybledne display, dvd už nejde prehrať a auto už nieje v móde.

Zvyk stráca silu a je bezvýznamný.

OBETOVANIE PRVÉHO

Avšak kedysi malo obetovanie prvých vecí silný význam. Napr. prvé zákosy obilia sa odkladali na dožinkový veniec. Človek tak neprilipol k prvej veci a dokázal si tak uctiť Matku zem upletením krásneho venca. Je to to najmenšie, čo pre ňu mohol spraviť. Poviete si- je to bezvýznamné , a predsa to dávalo našim prekom zmysel a silu do života. Snažili sa obradmi udržiavať vesmírne sily tak ,aby bolo v rovnováhe to čo si vezmú hmotne ,vyvážené pokorou a tým, čo dajú späť. Obrady tak mohli slúžili na vyvažovanie vecí.

(Dnes beriete akože darom mobil a musíte platiť. Alebo grant a jeho vypapierovanie a vydokladovanie vám zožerie miliǒn času a tvorivej energie.)

Prvé sa obetovalo, ostávalo v ňom totiž to čaro celku. Keď totiž z niečoho uberiete , ostáva akoby menší celok a ten si nebude pamätať všetko. Avšak prvá časť áno.

Pri obradoch preto veľkú rolu zohráva čaro prvého. Prvé slovo, zapálenie ohňa, prvej sviečky. Aby ste v kolobehu denného našli to prvé, musíte sa zastaviť, akoby ukončiť a nechať dozrieť malý kolobeh. Vtedy pocítite, že to je to prvé, ktoré treba obetovať, ktoré si treba uctiť. Zastavenie môžete docieliť i náhlim prerušením, napr. silné tlesknutie, úder do bubna, hlasné písknutie, prásknutie bičom, dupnutie nohou... Skrátka čokoľvek, čo preruší, zastaví, spomalí dej okolo vás. Potom príde to prvé, ktoré môže použiť, ochrániť, posilniť. To čo si vyberiete ako prvé ,s tým sa v obrade pracuje. Sila myšlienky na prvé je známa napr. spojením :"Kto prvý vojde týmito dverami..." dopovedanie je na vás, aj to, aký obrad robíte.

S BUBNOM OKOLO KRUHU

Na našich obradoch musíme niekedy tiež čakať, aby sme dokázali určiť ten prvý okamih, od ktorého sa obrad bude odvíjať. Niekedy si pomôžeme a keď je nás tam viac a nie je možnosť sa nejako dohovoriť(lebo pred začatím mlčíme, aby sme sústredili slovo a silu na prvé vety),počkáme intuitívne, a začneme až zapadne slnko, až preletí po nebi vták,či až ustane vietor... Niekedy keď nie je možné nastoliť súlad a pozornosť ľudí, ktorí sú na obrade prvý raz a myslia si , že budeme ohlasovať , čo sa bude diať , ako v divadle, jednoducho sa Weleslawa prejde po kruhu s bubnom, či rapkáčom, húkadlom a každý pochopí, že to je začiatok. Ten zvuk si budú všetci pamätať a v popise obradov sa všetci zhodujú slovami:"najprv hluk prehlušil bubon... všetci pochopili, že toto je začiatok obradu, hoc nevedeli , ako sa začne".

Toto je jednoduché poukázanie na čaro a silu prvého. Preto ho nevynechávajte a všetko čo je prvé, či prvý raz , pozorne sledujte.

Začiatok obradu je dôležitý pre vašu dušu. Ako ju oslovíte, tak sa budete mať. Nezabúdajte, že v každom kolobehu roka sa nájde mnoho prvého, to je čaro celku, jeden bod rozvinie celý nekonečný kruh.

O kruhu si povieme nabudúce.

Karpatskí Pecúchovia