OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba Osvojenie si luku ako zbrane i ako predmetu duchovného rozjímania trvá niekoľko rokov a nie je ľahké stať sa majstrom. V prírodných národoch sa lukostreľbe venujú už malé deti od útleho roku. Luk používajú každý deň. Okrem praktického používania luku ako zbrane určenej na boj z diaľky a lov zveri sa používal i v duchovných školách (známe najmä japonské zenové školy lukostreľby Kjú dó, či indické duchovné strieľanie duchovných striel, známe najmä z eposu Mahabharáta a Bhagavadgíta) či pri pohanských obradoch (obradná lukostreľba do duba u starých Slovanov, veštecká streľba u Tibeťanov, strieľanie do mrakov privolávanie dažďa u Indiánov…) Pri používaní moderných športových skladaných lukov však tento rozmer lukostreľby odpadá. Avšak pri používaní lukov čo najprírodnejších je práve táto časť rozmeru lukostreľby veľká a ak sa lukostreľbe začnete venovať, získate viac. Naučíte sa, že nie vždy trafíte a ale aj to, že v duševnej pohode a v rozjímani je možné trafiť vždy i po tme. Šíp je ako slovo – ak ho raz vypustíte z úst veľkého luku, už sa nedá vrátiť. Môžete len sledovať, kam dopadne. Pravidelne usporadúvame kurzy na výrobu lukov a kurzy lukostreľby.

Pozri galériu lukostreľby

Snímky z lukostreleckých sústredení Voľného združenia PECÚCH.

U nás na polosamote myjavskej kopanice sa snažíme lukostreľbe venovať každý deň aspoň 100 – 150 šípov denne. Máme tam postavenú malú strelnicu so záchytnou stenouSamozrejme sú dni hojnejšie na streľbu a dni menej hojné. Luky však máme stále pri sebe a berieme ich so sebou na cesty. Aspoň raz do mesiaca sa stretávame večer pri ohni(najčastejšie v čase mesačného splnu alebo novu) kedy sa venujeme nočnej lukostreľbe pri ohni s doprovodom staroslovanských bubnov dobov a píšťaľ koncoviek.

Dejiny lukostreľby- Lukostreľba dejín (tento článok bol uverejnený v časopise Karpatský Pecúch (pozri))

Ťažko napísať niečo jednoduché a rýchle o lukostreľbe. Ide predsa o takú starú a prirodzenú vec, že by sa zdalo aj zbytočné o nej písať v dnešnej dobe, kedy sa mobiluje za sekundu a niekomu sa história mesiac späť zdá zbytočná. Podobnosť s mobilom je čisto náhodná, šíp opustí luk v jednej sekunde ako vami odoslaná správa a cieľ ale zasahuje hneď alebo vôbec. A keďže luk a šíp spolu s ľukostreľbou prežili tisíce dní až dodnes (ktovie ako to bude s mobilom) treba sa najprv pozrieť na takzvaný úsvit dejín. Niet ani takmer národa, ktorý by vo svojom zozname používaných predmetov na vývojovej listine nemal luk, šíp, bubon a píšťalu. Vtedy vraj človek ( sa na neho podobal) vystavený rôznym prírodným živlom, doslova bojujúci o holý život (ešte keď nič neulovil bol doslova nahý) začal sa brániť divej zveri (tá sa ho ešte nebála) a začal ju aj on (ona už jeho dávno) loviť. Možno zasiahla náhoda alebo božská moc, ale človek si všimol pružnosť konára, spojil oba konce čímsi a vznikol luk. Toto sa vraj udialo na Blízkom východe zhruba 8 tisíc rokov pred naším letopočtom, v Európe zhruba 6–4 tisícročí p.n.l. Luk dobyl Egypt Archeologicky je luk známy už strednom paleolite, a to z afrických nálezísk. Človeku ešte dlho trvalo, kým pochopil, že šíp musí mať určité kvality (správne vyváženie, správne operenie zabezpečujúce rovný let) než bude viac slúžiť majiteľovi, ako on jemu. Praktická stránka veci bola taká, že mu luk a šíp umožnil loviť aj plachú zver a vlastne ho priblížili k cieľu. Začal aj rýchlejší spôsob riešenia konfliktov. Luk používali Indiáni, Eskimáci, Turci, Arabi, Vikingovia a všetci ostatní, samozrejme, tiež Slovania . Teda ako prvý sa najskôr vyvíjal priamy luk, z jedného kusu. V Severnej Amerike, keď lovci prestali zaháňať zver k skalným útesom, odkiaľ ju zhadzovali, začal sa luk udomácňovať už 5000 rokov p.n.l. V dejinách ho poznáme od krátkeho indiánskeho (niekedy však spevňovaného parožím a šľachami) cez stredný so spätne zahnutými koncami zvyšujúcimi jeho účinnosť aj ovládateľnosť, používaný Rimanmi. A samozrejme, zo štrnásteho storočia slávny anglický dlhý luk tzv. Long Bow, vyvinutý na boj a zabíjanie na veľkú vzdialenosť (s dostrelom cca 340 metrov – keď vás trafia na koni v plnej rýchlosti na cca 60 metrov, odletíte ako po zásahu z brokovnice, na 100 metrov prestrelil dubové dvere cca 2,5 cm). V Anglicku sú známe záznamy o tom, že každý chlapec sa musí v jeho používaní cvičiť a tak z lukostreľby vzniklo národné umenie. Cena luku nesmela presiahnuť dva a pol dennú mzdu zručného majstra. Známa je aj daň z polien, kedy sa museli odovzdávať tisové polená predpísanej veľkosti a deti odovzdávali lieskové prúty na výrobu šípov pre armádu (dobre vymyslené, mobily by sa tak ťažko zbierali po lesoch). Reflexný luk Egyptskú ríšu začal likvidovať 1700 rokov p. n.l kočovný kmeň Hyksosov (Hyksosovia, tiež známi ako ľud šípov), ktorý navyše používali aj koňa. A spojenie kôn – človek- luk – šíp bolo smrtonosné a naháňalo doslova hrôzu. Toto spojenie aj na niekoľko rokov ochromilo až zničilo Egyptskú ríšu, kedy ju na čas ovládli barbari. Jazdci na koňoch používali vylepšené reflexné luky zhotovené kombináciou kostí, parohov a dreva. Reflexný luk (v uvoľnenej polohe má zrkadlový tvar voči napnutej) bol ideálny na streľbu z koňa, zhotovený z troch častí. Dvoch párových a jednej rúčky, konce boli z tvrdého parožia a neboli ohybné. So stredovou rúčkou ich spájali ramená z viacerých vrstiev rôznych materiálov (tvrdé drevo, rozvarené rohy slúžiace ako laminát, používaný dnes, to všetko spojené šľachami a zapečené s rybím olejom). Výroba takého luku trvala veľmi dlho a uvedenie do chodu, aby sa to správne ohýbalo, ešte dlhší. Netreba pripomínať, že ako všetky iné zbrane aj takýto luk bol hotový majetok (asi ako dnes mobil) a sprevádzal lovca či bojovníka až do hrobu (čo sa mu veľa razy ľahko splnilo). Vystrelené slovo ako šíp Slovania používali síce hlavne dva oštepy, neskôr sekeru, známu slovanskú bradaticu (ktorá možno nie je slovanská), nebol im však luk vôbec cudzí. S úspechom ho používali na lov drobnej a strednej zveri. Neskôr, keď ich začali napádať susedia (bojové kmene z Ázie War Chun – Huni), po čase zistili, že luk je dobrá vec a tradične ju prijali, prispôsobili a vylepšili. Tiež mali vlastné bojové šíky a o používaní luku slúži celí zoznam používaných slov a ako aj nespočetné množstvo streliek(hrotov) nájditeľných po celom území Slovenska. Používali aj otrávené šípy z omanu prudkojedovatého. Smrť nastala v krátkom čase, pokiaľ sa neužil protijed alebo sa miesto nevyrezalo. O slovanskom luku sa píše, že bol veľký ako dospelý muž a najčastejšie z jaseňa. Niekedy ho tiež spevňovali rôznymi pomocnými lištami či sa snažili ho všelijako tvarovať. Z dobovej kresby slovansko- ruských bojarov je vidieť, že luk na nich je stredne dlhý a konce má mierne tvarované dopredu. Samozrejme boli aj luky vyrobené z posvätného stromu Slovanov – z dubu. Vo Fuldských análoch sa však píše aj o používaní svíbu, kedy svíbovými lukmi zahnali franskú jazdu za Dunaj. Svíb sa najčastejšie nájde v povodí riek, kde aj Slovania ako vieme, žili najčastejšie. U nás Slovanov má však dnes aj iný význam ako len bojový. A to priamo duchovný a obradný. Nielen, že sa zachoval v jazyku, ale aj v duchovnom obraze. Luk a Dub Slovania spájali lukostreľbu s uctievaním dubu, kedy pri príležitosti rôznych sviatkov strieľali šípy do duba a tam ich nechávali. O tom svedčia nespočetné nálezy hrotov šípov zavŕtaných v duboch v posvätných hájoch. V Poľsku vylovili obrovský kmeň dubu, ktorý bol doslova posiaty hrotmi. V mytológii boh Perún strieľa perné strely bleskov na Zem, akoby z luku bleskové strely. Luk je v duchovnom jazyku prirovnávaný k sile a šíp je slovo. Preto treba vážiť silu vystreleného slova. Vystrelené slovo ako aj šíp už nejde vrátiť. Vystreľovanie šípov patrilo pri obradoch k pernej stránke. K takejto lukostreľbe sa pristupovalo ako k obete. Každé napnutie luku a každé vystrelenie šípu je svojím spôsobom obeta vlastnej sily, ktorá vyletí s vašim šípom preč, kam ho pošlete. A o lukostreľbe nabudúce.

• buch-

ilustr. :Mikoláš Aleš

Základné slovanské a slová súvisiace s lukom, dokazujúce jeho dávne používanie. (Napríklad slovo mobil sa tam nevyskytuje.) Luk – podľa zakriveného tvaru – všeslovanské slovo, poľsky łuk, polabsky łąk, slovinksy lok, srbsky a chorvátsky luk, macedónsky lak, bulharsky lăk, rusky luk, okrem lužickej srbčiny kde hornoluž. wobłuk a dolnoluž. hobłuk, staroslov. lok?, v litovčine la?kas ´(drevená) obruč, oblúk´, odvodené z indoeur. lenk- óhýbať Z toho istého základu i oblúk pridaním ob- okolo Šíp – všeslovanské slovo, poľsky nárečovo szyp ´šíp´, rusky šíp ´trň, osteň´, srbsky a chorvátsky šíp ´šip, ostrie´,slovinksy šipek, macedónksy šip, bulharsky šip, ´trň, šíp´, bielorusky a ukrajinsky šyp, praslo. šip? s pôvodným významom ´niečo tenké, špicaté, tŕň´, pravdepodobne z indoeurópskeho základu skeipo – ´rezať oddelovať´, z toho základu i naše štep, anglické shiver trieska, lat scipio palica vo význame šíp- strela iba u západných Slovanov

• Ulašin-