OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad XII.

Ak chcete, aby bol luk vašou súčasťou a slúžil vám najlepšie, ako vie, musíte sa aj vy stať jeho súčasťou – aspoň na krátky okamžik. To značí byť si ho vedomý, precítiť ho. Každý dobrý strelec, či športový, či duchovný, či vo vojenskej službe by si ctí svoj luk ako svoju osobnú zbraň. Chráni ju, stará sa o ňu, dopraje jej toľko pohodlia, koľko vládze. Znie to samozrejme, ale veľa strelcov tak nerobí, lebo nevedia, že by to mali robiť. Okolo starostlivosti luku je toho mnoho, čo k nej patrí- tak, ako okolo vlastnej duše. Tu sa pokúsime ukázať aspoň zlomok toho, čo je potrebné vykonať, ako s lukom zaobchádzať v úcte.

Pozdrav luku

Rytieri majú tiež symbolický pozdrav s mečom pred bojom, deje sa tak vtedy, keď ho dvíhajú k hlave. Pozdravenie sa s vlastným lukom prináša rýchlejšie naladenie. Rovnako ako keď idete piť čaj, či jesť dobré jedlo, podvedome ho ovoniate, aby ste sa spomalili, naladili a nezačali hneď hltať. Nemusíte sa hneď luku klaňať(no môžete), stačí sa len v duchu – na jeden nádych- krátky okamih spojiť s jeho podstatou. Bez naladenie strelci začnú naverímboha hneď páliť šípy do terča a stratia tak veľkú časť sily a sústredenia. Je to, okrem celkom nedôstojného pohľadu na nich, aj trestuhodné znižovanie úrovne toho, čo robia. (Škoda, že sa vtedy nevidia.) Vždy, keď niečo robíte, snažte sa byť si vedomí toho, čo to je ako sa to deje. Byť plne prítomní, tak ako o tom hovoria všetku duchovné náuky sveta. Pozdravenie sa luku je začiatok , a po dobrej lukostreľbe sa s ním treba patrične rozlúčiť. Weleslawa ho zvykne pobozkať a poďakovať mu, že jej dobre slúžil – aj ho pochváliť, a videl sme aj deti, ktoré svoj luk chvália za dobrú streľbu. Je na vás, aký spôsob si zvolíte. V japonských školách sa mu klaňajú, v tureckých ho bozkajú, Indiáni sa s ním zhovárajú.

Šípy

Sú to vaše činy, a tak sa k nim aj správajte. Svedomito ich vypúšťajte z luku a sledujte ich let. Iba tak dotiahnete veci do samého konca a k cieľu. Stratený šíp je stratená spomienka, je to, ako keď zabudnete, kam ste ten milión investovali. Keď sa nájde, je to obrovská úľava. Najmä, ak ste si ho vyrobili sami. (Možnú výnimku predstavujú obetované šípy – či už tá obeta prišla „náhodne“, alebo ste šíp darovali úmyselne. Lesu, bytostiam živlu, spomienke, zámeru…Tak, ako sa nám „podarilo“ stratiť na letný slnovrat v dubovom lese pri obradnej lukostreľbe šíp s čiernym operením a červenou výzdobou – bol to výstrel venovaný bohyni Žive, a už sa šíp, vystrelený k dubu ponad oheň nenašiel. To sú tie čarovné okamihy, keď presne viete, kam dopadol, a nie je tam. Vtedy ani veľmi netreba zarputilo hľadať: vaše prianie bolo vypočuté, spomienka prekonaná, zámer rozbehnutý…) Operenie šípu zaručuje jeho správny let a v živote sa premieta do vašej sily schopnej konať a niesť vaše myšlienky správnym smerom. Niektoré šípy po čase vyzerajú ako pravé šípy škratov Skurut – hai. Neupravené strapaté, tridsať razy zmoknuté operenia, vypĺznuté, pomačkané od necitlivého uchopenia. A šíp tigrovaný od toho, koľko razy vonku prenocoval vonku a našiel sa až po oteplení, keď snehy zliezli. (Nám ich sused zapichuje k bráne, keď na jar začne s prvou obhliadku svojej záhrady…) Šípy treba očisťovať. Jemným brúsnym papierom zotrieť špinu, olepiť nanovo nite, ak sa uvoľňujú. Šípy sú vaša výročná správa, ukazujú, čo všetko a hlavne ako ste to dokázali – a samozrejme čím. V starostlivosti o šípy vám pomôže vlastná skúsenosť jeho výroby. Ak si skúsite vyrobiť aspoň jeden obradný šíp z dreva a peria, ktoré nájdete v lese, budete ho hľadať dlhšie ako šíp, ktorý sa dá objednaťa kúpiť za peniaze.. Naučíte sa tak samostatnosti a vaše činy budú neopakovateľné a nik ich nenapodobí!!!!

Vlastný cieľ

Ak toto nepochopíte, ťažko sa vám bude pracovať nielen s lukom. Mať svoj vlastný terč – cieľ je základ. Viete tak kam a prečo idete a môžete si ho sami umiestniť tam, kam dosiahnete a pri uložení sa spojíte s vaším cieľom- tak bude jasný a bude vás viesť.
Zároveň si sami môžete posunúť hranicu, kam až chcete ísť. To isté platí aj v živote. Základ je vedieť presne, čo chcete. Ak sa rozhodnete, to ostatné je potom hračka.

Miesto luku

Váš luk musí mať svoje čestné miesto. Môže mať aj oltár či vlastnú policu. Nenechávajte ho na zemi, či cez noc vonku alebo v aute len tak pohodený. Cíti to. Pokiaľ naň zabudnete , budete ho musieť hľadať a možno zistíte, ako vám na ňom záleží. Tiež je dobré nosiť ho v puzdre, nemusí byť viditeľný, je dobre, ak okolie nie je zatiahnuté do skutočnosti, že cestuje trebárs v trolejbuse s lukostrelcom. Nech si radšej myslí, že s rybárom (my ľudí v tejto domnienke podporujeme.) To, že vidia, že ste na Ceste, môže byť v niektorom období vášho postupu na nej pre vás záťažou, anonymita je skôr namieste. (Lukostrelci boli i tak tí „neviditeľní“, predvádzali sa iba zúfalci, čo potrebovali peniaze alebo mali vo všeobecnosti nízke či rozkolísané sebavedomie. Vo všeobecnosti platí, že najlepší bojovník je ten, čo je neviditeľný – okrem iného vám to aj šetrí silu.) Niektorí ľudia luk nepustia z ruky, iní ho zavesia na konár nad zem, preložia cez plece. Je to vaša sila, tak si premyslite, ako s ňou narábate. Niektorí ho ani nedávajú z ruky, veď kto by pustil svoju firmu z ruky. Či dokonca na požiadanie vložil len tak do rúk niekomu inému. Samozrejme je možné aj to, ak ide o človeka, ktorému môžete veriť. Príležitostným a obradným očisťovanim dymom či inými živlami len zvýšite silu svojho luku. UzemVaša myseľ bude kľudnejšia a vaše výstrely jasnejšie. Starajte sa o svoj luk, on sa o vás postará a do bodky splní, čo máte v hlave a v duši.

Www.karpatskypecuch.org snímky. z archívu podujatí KP