OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad XIV.

A vtedy Partha uzrel v šíkoch oboch armád otcov a dedov, učiteľov, strýkov, bratov, bratancov, synov i vnukov tesťov a priateľov. Na všetkých príbuzných i priateľov, stojacich proti sebe vzhliadol syn Kuntí a hlbokym súcitom preplnený takto v zármutku prehovoril:

• O Krišna, pri pohľade na svojich príbuzných v bojových vojoch, po zrážke dychtiacich, moje údy malátnejú a v hrdle mi vyschýna.

Celý sa chvejem, vlasy mi dupkom vstávajú: Luk Gandíva mi padá z rúk, celá koža ma páli. Ó, Kešava, nohy sa mi podlamujú, myseľ zahmlieva – pociťujem nepriaznivé znamenia. Okrem toho nevidím, nevidím žiadne blaho v zabíjaní svojich ľudí v boji. Ó, Krišna ja netúžim po víťazstve, ani po vláde, ani po svetských radovánkach. Ó, Góvinda! Načo nám je kráľovstvo, načo bohatstvo a dokonca i samotný život, keď tí, kvôli ktorým túžime po vláda, majetku a šťastí stoja tu v šíkoch proti sebe? Bhagavad Gíta – Spev prvý , Ardžunova bolesť

Tak v Bhagavad Gíte bojovník Ardžuna , stojaci na bojovom voze , opisuje svoju bolesť pred rozhodujúcim bojom v jednom z najstarších eposov. Krišna, jeho božský sprievodca a vozataj , ho potom poučil o všetkom potrebnom a táto časť z eposu Mahabharáta sa volá Bhagavad Gítá – Božský spev. V epose sú hlavnou zbraňou luk a šípy. Zbrane božské i pozemské, sily ľudské i božské sa miešajú. Na poli Kurukešva bojovali dva veľké rody starej Indie, aby nám zanechali veľké ponaučenie o pominuteľnosti a o tom , čo je ilúzia a čo je skutočné. Ardžuna bol najlepším Drónovým žiakom. O jeho štúdiu a výcviku vie v Indii takmer každý- je opísaný v knihách pre deti i dospelých. Na konci výcviku Ardžuna od Drónu po záchrane jeho života pred krokodílmi dostal magickú zbraň brahmástru, obdarenú Brahmovou silou, ktorá je určená len proti nadprirodzeným nepriateľom – inak by mohla zničiť celý svet. Učenie o spájaní lukostreľby s jógovou praxou a mantrami , silnými vlneniami, schopnými zasiahnúť nepriateľa na obrovskú vzdialenosť, či zasiahnutie viacerých nepriateľov , je v Indii známe dodnes. Lukostreľba ako súčasť jógového výcviku sa tradične učí v tradičných školách – kláštoroch -ášrámoch v polovici celkového 5ročného štúdia. Vypúšťanie šípu je povolené len po vyslovení určenej mantry, pre lepšie uvedomenie si sily slova, modlitby a priania. Cieľ tvoria malé predmety, zavesené na nitiach v obradnej bráne , určenej na otvorenie cesty. Šípy preletujú cez bránu a žiak musí zasiahnúť malý cieľ. Buď ho zasiahne, alebo nie. Terč je jednorazový, možnosť iba jedna. Učenie o používaní silných bojových mantier je dodnes živé, predáva sa z majstra na žiaka. A nesmie sa o ňom hovoriť. Použitie takýchto šípov by malo katastrofálne následky.

Lukostreľba je nevyhnutnosťou pre duchovnej ceste

Magické vystrelenie šípov na záver obradu, kedy ľudia sústreďujú svoju silu na hrot strelca, ktorý si vás nájde kdekoľvek, je známe vo všetkých kultúrach od Indiánov,Tibeťanov, Mongolov i Slovanov. Brahmani, lámovia, žreci urobia predpísaný obrad a po nahromadení dostatočnej energie sa vystrelí magický šíp, ktorý si vás nájde kdekoľvek. Preto je v lukostreľbe dôležitá kontrola myšlienok a emócii. Ľudské city a vlnenie sa dajú veľmi ľahko preniesť na hrot šípu a dá tak do pohybu váš celý osud. Preto pozor nato, čo si myslíte a čo máte vnútri! Luk Gandíva dostal Ardžuna od Indru boha hromu a blesku – ako ruský Iľja Muromec od Perúna. A rovnako platilo, že luk mohol použiť len Ardžuna. Bol tak ťažký, že nik iný ho nedokázal ani zodvihnúť nieto ešte natiahnúť. Indické luky sa tradične vyrábali z dreva gundi (alebo ašok, agar, sish,sag). Zo stromu, ktorého drevo je tmavošedé ako kov a má aj podobné vlastnosti. Nemá vlákna a je pružné ako guma, zároveň silné ako železo. Luk je konštruovaný na veľké priestranstvá, teda je veľký aj dva metre a váži viac ako tri kilogramy. Strelec ho drží v jednej pozícii a neskladá ho dolu, lebo je ťažký- prikladá len šípy. Toto je tradičný spôsob použitia luku z bojového vozu. Luk (hindsky danuš ) a šíp je (bán ) spolu tvoria všetko, čo potrebujete na lukostreľbu- danušbán . Keď Ardžuna naprázdno natiahol tetivu a pustil ju, akoby hral na hudobný nástroj. Zvuk sa niesol desiatky kilometrov a všetci vedeli, že je to Gandíva – Ardžunov luk. Bojovníci tak poznali zvuk svojich nepriateľov a vedeli ,čo môžu očakávať. Meno Gandíva sa dá ťažko preložiť, predstavuje vrcholnú energiu a okamih pred vypuknutím búrky a úderom hromu (znovu podobnosť s ruskou mytológiou a Perúnom- bohom hromu a bleskov). Zbraň sa povie hindsky i v sanskrte sastra a asra je zasa magická zbraň bohov. Tulec hindsky a sanskrt – turi alebo tuli- sa nosil výhradne na chrbáte otvorom hore, pretože od bohov prichádzali zbrane zhora dolu. Samozrejme, na vozoch bolo niekoľko viac ako 500 šípov , v tulcoch na boku pri strelcovi. Každý strelec maj svoj magický tulec s čarovnými šípmi na chrbáte. V Indii je možné dodnes študovať tradičnú lukostreľbu v dvoch školách. Jazdecká škola – použitie krátkych lukov má podobný výcvik ako v nomádskych kultúrach. Základy lukostreľby dostanete i v armáde, ale len ako ukážku tradícii. Duchovnú lukostreľbu nadväzujúcu na Mahabharátu je možné študovať v dvoch ašrámoch. Nie sú bežne dostupné a je ťažké sa do nich dostať. Je otvorená len najlepším mníchom, ktorí v nej ostávajú. Toto umenie sa nedostáva nikdy na verejnosť. Je to ochrana pred zneužitím jeho sily. V tomto kláštore sa luky vyrábajú tradičnými postupmi ako kedysi, počnúc ručným zberom dreva i peria na šípy, či kovania hrotov na šípy. Ručná práca je dôležitá pre akékoľvek použitie na duchovnej ceste a v lukostreľbe zvlášť.Ášram má teda tie isté pravidlá, ako naše stredisko Na krížnych cestách.

India a starí Slovania v jednom duchu

Tento článok vznikol v spolupráci so svamim Hitešbhai z indického štátu Gudžrát, ktorý dva mesiace žil u nás, v našom lukostreleckom stredisku a s ktorým sme mali mali možnosť porovnávať dve staré kultúry – indickú a slovanskú. On sám je absolventom tradičnej lukostreleckej školy v Indii, pretože v rámci duchovnej cesty a skutočného duchovného vzdelania – svámí je v rámci indickej duchovnej hierarchie na úrovni kardinála u nás- je v starých kultúrach lukostreľba nevyhnutnosťou. (Rozhovor so svamím v tomto čísle Vitality na inej strane.) Našli sme veľa rovnakých a podobných vecí. Základ tvorí práca s vlastnou silou, mysľou a duchom. Ovládanie tela i ducha, luku a šípu. Pri duchovnom výcviku si treba uvedomiť, že cieľ sme my sami pre seba. Dôležité je nájsť a vyladiť seba samého. A ako hovorí Krišna- v ruskej mytológii Kršeň- keď je život i smrť ilúzia, netreba sa báť boja života ani smrti a rovno sa postaviť nepriateľom i životu či smrti. A plniť poctivo svoje poslanie.

Karpatskí pecúchovia, lukostrelci z kopanice www.karpatskypecuch.org