OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad

Karpatská lukostrelecká škola na Myjave je postavená na princípe rovnováhy, vyvažovania, balansu. Keďže lukostrelci sa počas práce s lukom plne sústreďujú, využívajúc jednobodové sústredenie – v tomto prípade zamerané nie na terč, ale na svoje vnútro- je nevyhnutné zamerať pri výuke toľko isto času na činnosť celkom inú : tanec.

Tanec poskytuje odlišné možnosti práce s telom, hoci základ je rovnaký- rovnováha. Pri tanci sa ruky hýbu ináč, nohy, pri lukostreľbe obvykle v jednej základnej polohe, sa môžu, ba musia rozkmitať celkom inými pohybmi. Tanec je zameraný na výraz, obsah zdeľuješ množstvom vonkajších prostriedkov – lukostreľba , toto minimalistické umenie, potrebuje úspornosť v práci s telom. Všetko pri nej sa zmenší do toho jedného základného bodu v tele- a naozaj to nie je v oku, ktoré „zameriava“ terč. Ten bod každý zacíti inde- často býva v oblasti slnečného pletenca, dakedy okolo piatej čakry – no sú strelci, čo vôbec nezaregistrujú zmenu. Je nutné cvičiť dovtedy, kým pocit „guličky v tele“ nezavnímate. A vzápätí strieľať.

Tanec umožňuje rozmach a veľkorysú prácu s priestorom . Lukostrelci – naopak - zaberú čo najmenší pľac s čo najväčším výsledným efektom. My často strieľame z jednej nohy,využívajúc malé kamene, rozkývané kmene stromov nad vodou či vyčnievajúci pník v bahnistom teréne. Dvojitá pozornosť napomáha sústredeniu, keďže sa v štrbinke medzi nimi objaví takzvaný nulový bod – vhodný to moment na výstrel.

Tancujúci strelci

Zdanlivo nespojiteľné činnosti - tanec v lukostreľbe či lukostreľba v tanci - sa u nás spájajú veľmi zaujímavo a vždy ináč.

Neoddeľujeme ich umelo: hoci spočiatku vytvoríme také zdanie. Napríklad prebieha nočný obrad pri ohni v lese, obvyklé zakončenie naších letných škôl alebo sústredení. Obrad býva zameraný podľa ročného alebo kalendárneho obdobia na niektorý starý sviatok našich predkov- dožinky, letný slnovrat, hromnice, hadí sviatok a podobne. Po obvyklých magických úkonoch otvorenia obradu nasleduje najčastejšie práve tanec- je to napínavé, pretože najprv tancujú devy a ženy a potom majú pripravený svoj tanec muži. Druhý aspekt napínavosti spočíva v tom, že počas celého týždňa či dvoch sa najmä strieľa a všetko prebieha na rýchlej a tvrdej vibrácii skratky a výcviku. A naraz sa pred užasnutými zrakmi zúčastnených v mihotavom prítmí ohňa a tieňov lesa sa vynoria v ladnom vlnení bytosti z iného sveta- víly. Doslova.

Baby si toto vždy vychutnajú. Rozpustené vlasy, vence pletené s takou pozornosťou a dôrazom na detail, akoby išlo o poslednú vec v ich živote, dlhé šaty a biele haleny. Je to vždy úžasné. Tanec si nacvičia sami, tak, aby ho nik do večera neuzrel. A vlnia sa, podrepy, otočky...V závere hádžu vence do ohňa a všetci naraz vydýchnu...Prelud alebo skutočnosť?

Muži majú celkom iné tance: horiace palice v rukách, ozembuchové dupáky, výskoky...tiež je tam dramatický efekt . Sú to dva protiklady jedného celku. Perún a Veles. Jang a jin.

A splynutie celku nastane, keď sa vedľa seba do radu postavia všetci s lukmi – divožienky v dlhých sukniach, vlniac sa do rytmu veľkého bubna, s lukmi v rukách, podupkávajú a chalani v halenách presakujúc po výstrele spontánne vysoký oheň – len tak, z pocitu pretlaku všade prýštiacej sily a jasu tejto noci.

Luky v tancoch sme zažili na jednej letnej škole, keď si takýto obradný tance, po celý čas nepustiac svoje luky z malých rúk, nacvičili malé dievčatá z waldorfskej školy. Tancovali ho vtedy v našej dubine a my sme iba pozerali – malé bojové víly, pod stromami , a tance nestratili na svojej ladnosti ani kúsok. Takéto lesné víly – bojovníčky používali podľa starých zachovaných príbehov Slovania ako pomocníčky pri bojoch s votrelcami.

Tanec a konkrétne dupák využívame aj priamo pri lukostreleckých rozcvičkách našej školy (a videli sme, že aj iné, zhodou okolností nie slovenské lukostrelecké skupiny tiež.)Sú z toho vyplašení a prekvapení najmä muži – ale iba spočiatku. (Devy a ženy sa vždy potešia, ožijú.)

Nájdu spoločný rytmus medzi strieľaním a tancom, zladia dych s krokom a tlkotom srdca a výsledok je prekvapujúco dobrý. A navyše- je to príjemný a poľudšťujúci pohľad na tancujúceho strelca!

Čarovanie s bubnom a píšťalou

Hudba a lukostreľba je veľkolepý zážitok. Nám sa osvedčilo najmä spojenie veľký bubon a píšťaly.

Energia, sila bubna sa vlieva do lukostrelcov a oni sú postavení náhle pred novú situáciu: počúvať podvedome rytmus bubna a spojiť ho s rytmom svojich krokov, keď prichádzajú k terču, a ostatnými pohybmi, nutnými pri lukostreľbe. Hudba otvára srdcovú čakru, tento ďalší rozmer vnímania prináša v lukostreľbe a najmä v momentoch tesne pred výstrelom oslobodzujúce pocity - a najmä uvoľnenie, nutné na to, aby sa vyčistila hlava a k slovu sa dostala inteligencia tela. Lebo telo vie viac ako hlava, riadi sa bunkovou múdrosťou, tam je všetko hĺbkach zapísané. Nič nie je dôležitejšie pri streľbe z luku ako práve toto. Pustiť veci z hlavy a jednať z celkom inej úrovne. Prináša to najmä neprekonateľné spojenie píšťala – bubon. Ich pôsobenie – píšťala na vrchné úrovne tela a horné dutiny, bubon na spodné čakry – sa v konečnom výsledku stretáva v srdcovej čakre, v strede tela. Preto je toto súznenie také čarovné. A preto tak celostne pôsobí na poslucháčov.

Bubon navyše takmer okamžite uvoľňuje bloky a zasunuté predstavy a pocity, dostáva nás do podstaty.

Je dôležité, aby sa pri bubne lukostrelci striedali. Má to ešte – okrem zmeny – aj ten význam, že vždy niekto iný riadi tajný rytmus a skrytý význam obradu . (Pretože práca s lukom je vždy obradom.)

A tak sa môžu prejaviťvždy iné úrovne skutočnosti a v posvätnom kruhu rozprúdenej energie prirodzene nájsť svoje najlepšie riešenie.

(pokračovanie)

Karpatskypecuch.org, foto: šimonka maokovie