OZ Karpatský pecúch

Lukostreľbá ako obrad III.časť

Predstavte si luk a šíp. Keď lukostrelec napína luk, oba konce luku, ktoré boli vzdialené, sa začnú k sebe približovať. Malý priestor medzi lukom a tetivou sa začne rozširovať, a tetiva, ktorá odpočívala, sa začne napínať. Keď lukostrelec vypustí šíp, celý proces prebehne znovu, ale pospiatku, to ako sa uvoľní napätie. Toto je prirodzený spôsob: uvoľniť, čo je napäté – naplniť , čo je prázdne – odobrať tam kde je nadbytok. (John Heider, Tao vodcu)

Luk ako jednoduchá zbraň, využívajúca prirodzenú pružnosť dreva, sa radí na štvrté miesto vo vynálezoch ľudstva za jazykom a ohňom a kolesom. V jednoduchosti je krása. Dva princípy spája tretí (horný a dolný koniec a tetiva alebo luk, tetiva, šíp alebo luk, šíp, človek…). Vo výuke akejkoľvek lukostreľby platí nasledovné: pri napínaní luku sa ohýbať smie iba luk, nie človek. A pri duchovnej lukostreľbe to platí dvojnásobne.

Luk je sila, šíp je čin a človek je nástroj. Nesmieme sa preto nechať ohnúť,ani pokriviť, či zlomiť. Duchovný lukostrelec sa snaží konať neosobne, iba tak koná správne a jeho činy zasahujú jeho cieľ. Nezameriava sa pri lukostreľbe na výkon, ale na dej, proces – streľbu. A nechá dušu, ktorá spí pri mobilnom telefóne, keď príde smska a nesnaží sa použiť telepatiu, veď čo sa bude trápiť človek- má mobil. (Nedávno nám naša koza počas oslavy letného slnovratu poslala obrazovú MMS(mohli sme ju aj neprijať…), keď po obrade na oblohe vyčarovala svoj obraz aj so svojou dcérou ako kráča preč. Museli som bubnovanie skrátit a z davu ľudí nájsť schopného vodiča s autom, čo by nás rýchlo zaviezol domov ku kozám (7km).Na mieste kde som kozy ustajnil neboli. Oblial ma studený pot, že sme tak dlho bubnoval. No našiel som ich v našej záhrade. Radostne mečali. Po návrate na oslavu sme strieľali potme na terč. Duše sa tešili, že sme im obetovali toľko výstrelov a všetky šípy lietali presne. Dokonca presnejšie, ako za bieleho dňa. Vzdali sme tak poctu ľudskej duši bez svetla, bez pomníkov. Len luk a šíp a človek , držiaci dar bohov.)Tak ani pri duchovnej lukostreľbe nebude viesť váš šíp vašim smerom. Čim viac mierite o to viac rastie vaše napätie a šíp i luk sú ťažšie a ťažšie až to napätie nevydržíte a pustíte a bác. Ste na zemi. Šíp vás uzemní na veľkú diaľku.

Vlastný zásah Slovo šíp niektorý odvodzujú aj od jeho vlastného zvuku ššššíípp, s prírazom na konci. Pokiaľ máte svoj luk, určite to poznáte. Náraz na konci. Kedy sa myšlienka zhmotní v náraze a hneď vám to vypľuje výsledok. Luk je silný duchovný nástroj, pretože vám hneď ukáže, ako na tom ste psychicky. Nič nenechá na budúce, ani nevracia minulé. Luk je absolútne prítomný. Nečudo, že mu toľko času venovali zenoví mnísi (o zenovej kjúdo lukostreľbe nabudúce). Niekedy, keď stretávame ľudí, čo sa nevedia uzemniť, im dám do ruky silný luk a terč na meter, aby ho cítili. Ten náraz a ten zvuk sa vám vryje do pamäti. Navyše pocítite to napätie pri naťahovaní, kedy vidíte cieľ. Musí byť ticho. Luk aj so šípom ich prebije a oni pochopia, že ich myšlienky sú pomalé oproti kusu dreva. Už niekoľko krát sme počuli nasledovné: „Pri tom rýchlom a silnom luku má človek pocit, že mu vynechal úder srdca, či sa mu zastavil rozum“.

Luk žije Kto toto zažije, prestane mieriť, sledovať ciele. Pochopí, o čo tu ide. Bdelosť, bdelosť a nakoniec bdelosť. Luk vás neopustí – svoju bdelosť a prítomnosť vám hlboko vryje zárezom tetivy do prstov. Duchovný preplesk dostal pri lukostreľbe takmer každý keď mu tetiva vyfarbila modrinu na predlaktí. Malé deti to pochopia hneď, vnímajúc luk ako živú bytosť:„Prečo ma udrel?“. Dospelí sa snažia pomôcť chráničom. Luk ale i tak nájde slabinu vo vašej márnej egoobrane. Postupne by ste pridávali chrániče a pancier, až by ste nemohli strieľať. Ak sa raz ohnete dobre, tak druhý raz aj tretí a už vždy. Jednoduchšie je zmeniť spôsob myslenia a konania a luk ožije.

Ukáže vám cestu Prírodný oživený nástroj je naozaj čarovným predmetom. Vaše magické žezlo. Dokážete s ním všetko. Fyzický nácvik lukostreľby nie je ničím iným ako duchovným tréningom pre skutočný život. Ak obsiahnete jedného dňa luk do vášho srdca, bude s vami všade. Duchovný luk môžete použiť na liečbu, veštbu, skúšku… Naladíte sa ako pri tarotových kartách, kyvadle, virguli. Vytvorte si svoj vlastný cieľ, vašu vlastnú vnútornú mandalu, matricu. Poproste luk a šíp nech vám ukáže cestu, odpoveď na otázku… Mysľou vám prebehne obraz myšlienka, odpoveď. Jeden náš lukostrelec sa rozhodoval nasledovne: na terč prilepil veľké X, každé rameno inou farbou. Jedna farba bolo stretnutie motorkárov a druhé návšteva u nás. Prišiel k nám a radostne strieľal." Veštbu si vytvoril sám – spôsobov je mnoho. Veštecká lukostreľba má mnoho ciest, obrazov i spôsobov. Je na vás, ako sa k nej postavíte. Aby bol však obraz v zrkadle jasný ,nesmiete sa ohnúť ohýba sa luk, vy ste vzpriamený. Vzpriamenosť si luk pamätá, zapamätajte si ju aj vy. Kedykoľvek máte možnosť robte čokoľvek pre vás a vašu dušu. Vzpriameno kráčajte – vystretí ako luk. A ak na vás v živote naložia veľa, vy ste schopní sa pomocou vlastnej tetivy, spájajúcej hlavu a nohy znovu vystrieť a vystreliť svoj šíp. Viete, ako sa žiaci hlásia v škole? Dva prsty tvoriace písmeno V. Nie, nieje to viktória. To sa anglický lukostrelci vysmievali Francúzom, že ešte stále majú dva prsty a neboja sa ich použiť. To je presah lukostreľby do dnešného života, ukázať svoj potenciál. Okrem šípky vo windowse používajme viac ako len dva prsty na myši ,ale hlavne prítomnosť a bdelosť okamžiku. Šíp letí sekundu a nie je možné ho vrátiť. Ako sa rozhodnete, tak budete mať.