OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad
Pri lukostreľbe strelci pracujú s vlastnou zbraňou, s vlastnou silou. Získavajú rešpekt od okolia a sebavedomie pre seba. Nezaoberajú sa tým ako ďaleko, vysoko či ako je veľký ich cieľ. Prijímajú jeho výzvu a snažia sa mu priblížiť natoľko, nakoľko to zvládnu.

Pri streľbe , tak ako aj v behu života nemáte čas na myslenie. Rozdiel je hlavne v tom, že pri lukostreľbe to môžete trénovať a predsa sa nekoná  slepý tréning tela a mysle. Pre niektorých ľudí sa to zdá často skutočnejšie a plnšie ako krásny život v matrixe, kde sa pekne beží. Pri streľbe v lese, za zlého počasia sa dá veľa zažiť rovnako ako pred záverečnou v práci. Pre strelca je dôležité sa hýbať ďalej a nestagnovať na jednom mieste. Pohyb určuje ich čas a naopak. Pri streľbe je tetiva tá najnapnutejšia vec na svete a mysel je uvoľnená. Často sa ľudia pri streľbe tak uvoľnia, a zbavia sa starostí, že sa im ťažko vracia naspäť do napätia v ich živote. Minimálne pocítia ten rozdiel, keď sa vrátia domov, či do práce. Tu sa im naskytuje úžasná vec. A síce brána do vlastnej mysle sa im otvára, dôležité je do tých dverí pevne strčiť nohu a nenechať si nič privrieť. V tomto bode sa rozhodnú buď ísť ďalej alebo sa len na tie dvere pozerať, či ich skúsiť otvoriť.

Lukostreľba je vlastne rýchla skratka k sebe samému, ale treba ju neustále opakovať, je totiž veľmi krátka a veľmi rýchla - asi tak, ako ste schopný vystreliť ten váš šíp. Lukostreľba sa pre vás stane modlitbou k sebe samému. Vašou osobnou mantrou sa stane váš výstrel. Namiesto ruženca budete mať plný, či prázdny tulec šípov. Bude pre vás ako cesta Himalajami, kedy sa budete musieť každým krokom klaňať. 
Ego to neznáša, je predsa také múdre. Bude vám hovoriť, že sa nemôžete predsa takto trápne ničiť a opakovať ten istý výstrel dookola. Bude  s vami bojovať o každé nové založenie  šípu a najmä po úspešných zásahoch sa vás bude snažiť odhovoriť od pokračovania:"Už si majster, už si to dokázal, neopakuj si to stále. Radšej poď a pozri sa, čo dobré v obchode alebo v TV." Bude sa hnevať, ak budete pokračovať a nejaké ďalšie šípy zmarí zo slovmi: "No, som ti to hovoril , mal si skončiť,  keď si mal stred, teraz vyzeráš ako tupec. Tak už to neopakuj, zmeškáš večerný program." Čistiaca modlitba duše, ega i tela vás očistí, ale ako hovoria budhisti o očiste ako o praní ponožiek: "raz to nestačí, nosením sa znovu zašpinia, preto je potrebné ich znovu oprať." Takto zjednodušene pracuje lukostrelecké opakovanie. Opakované zásahy vás utvrdzujú v ceste, no sú pascou ega, nezásahy vás motivujú k streľbe. Nedajde sa zmiasť ani jedným ani  druhým. 
Je len výstrel. Vy ste zásah. Zastavenie sa je možné len vzdaním sa úspechu či neúspechu, vtedy môžete obsiahnúť oboje a budete uprostred. Nebudete len dobrí či zlí strelci. Ostanete strelcami naozaj, a to je základ pre váš ďalší rast. 

Zásahom sa to nekončí
Je to zvláštne, ale je to tak. V skutočnosti sa pre vás život po zásahu len naozaj rozbehne. Počas streľby ste na ňu sústredený, myslíte na ňu dopredu a budete ju spomínať. Počas držania luku a šípov v ruke je i v mysli. Počas streľby sa meníte, čistíte, stávate sa iným človekom. Nepotrebné odpadne, potrebné sa dostane na povrch. Neprestávajte byť preto bdelý ani keby vám čuvač v meste ušiel, či keby  vám prasklo hoc vodovodné potrubie, alebo keď cúvate autom. Buďte pripravený sledovať šípy vašich činov v bežnom živote. Orať, siať, obchodovať, variť, cestovať- skrátka ste stály terč,  ste cieľ svojej cesty a až sa rozsype a bude ozaj prázdny, môže pojať všetko a už ho nič nezničí. 
Váš dosiahnutý cieľ vám bude nanič, a predsa znovu založíte šíp a zistíte, že ten cieľ ste už minuli, a možno prestanete mieriť a trafíte všetko. Nie množstvo zlikvidovaných nepriateľov sa ráta, ale množstvo spojencov, nie zasiahnuté terče, rozbité vázy, ale možnosť zasahovať, byť vždy pripravený vstať a vypnúť žehličku, či svetlo....
- pec- foto-:Myjart. Shii Moonka