OZ Karpatský pecúch

Byť v súlade je vždy a celkom najviac. Je to najdôležitejšie. Je to základná podmienka pri lukostreľbe, no nielen pri nej . O tom sme písali minule. Telo a duša v jednote, nadosah jedno druhému. Predpokladá to stále byť bdelý, sledovať poločkom úroveň jednu a úroveň druhú – nesmú sa prebiehať ani dobiehať. Ak sa posuniete na úrovni fyzickej, na úrovni tela, teda sa prestanete zanášať drogami (cukor, alkohol, tabak a iné),ohlupovať mliečnymi potravinami a otupovať mäsom, musíte dvíhať aj svoje duchovné uvedomenie. (Inak sa z vás stane „usmievavý blbec“…)Na rovinu: je pre vás prijateľnejšia poloha, keď nie ste na tom najlepšie ani tak ani tak – ustojíte, čo vám prinesie život a situácie pri strieľaní z luku. Je bezpečné , keď si kráčajú telo a duša„rúčka v rúčke“, aj keby tie rúčky neboli najčistejšie. V danej chvíli. A vy o tom viete a vidíte cestu ďalej…Vždy budete na tom lepšie než ten, koho telo je vyčistené, zdravé a duša sa šuchce kdesi pozadu. Alebo opačne – čo býva častejší jav: To sú potom tí, čo tvrdia, že duša je nadradená telu, duch hmote. Vo sfére zázrakov možno, no v bežnom živote sa to prejavuje trvalým nezáujmom o také základné veci ako dodržiavanie slova, potreby druhých, vrátane zvierat, ktoré sú na ňom závislé, chaosom, a ešte si z toho títo „duchovní“ robia prednosť. Akože „som natoľko duchovný, že tieto obyčajné veci ani nevnímam.“ A keď ho v tom ešte podporí aj okolie, ktoré tejto lži uverí, nešťastie je na svete. Keď sme zakotvení v tele– nie je to náhoda, je to určenie. Musíme ho teda vnímať a starať sa oň

Luk k tebe hovorí

Toto všetko by mal lukostrelec mať na pamäti a nepúšťať zo zreteľa. Je to duchovná cesta ako každá iná. Tak ak sa chystáte vziať do ruky luk, mali by ste sa krátko zamyslieť, o čo vám ide. Ak si chcete s priateľmi v nedeľu na záhrade „hodiť pár výstrelov „ pri pivku, nech sa páči. Dá sa zaspomínať na detské časy a Winnetoua alebo tak podobne. Aj oddychová lukostreľba (hovoria jej s obľubou „relaxačná“) má svoje miesto. Potom je tu ešte iný druh, tiež najlepšie s kamarátmi kdekoľvek: kto viac, kto ďalej, kto presnejšie. Tiež dobre. Súperenie a trocha vzrušenia, a k tomu, „kto má v ruke najväčšie delo“, ten je kráľ. No tí najbytostnejší lukostrelci to vnímajú ináč. Sú iní. Luk im nedá spávať. (Niektorí ho mávajú pri posteli a -je to divné písať o tom v ezoterickom časopise- aj v posteli. A to sa v našom okruhu nestalo raz!) Chodia si najradšej strieľať osamote. Luk je pre nich nielen zbraňou, ale i nástrojom veštby, rozhodnutia. Hovorí k nim – upozorňuje na to, akú energiu vkladajú do svojho konania, na akej vibrácii, vlnení sa pohybujú. Andrea si na našej letnej škole vyrobila luk, ktorému dala meno Mužok. Mužok sa jej pred dokončením naštiepil. Dva dni chodila ako telo bez duše s kruhami pod očami, sústredená iba na jednu vec: aby sa jej podarilo Mužoka udržať pri živote, aby sa jej nezlomil. No svoj osud neobišla. Iba na čas oddialila rozchod s milovaným mužom -vzťah už bol naštiepený, iba ona to v „reálnej“ rovine nevedela. No luk jej to ukázal a ako lukostrelkyňa pochopila, cez čo sa ukazujú budúce diania a čo v jej prípade nalomený luk značí. Dobromila dlho nemala vlastný luk, vždy sa zviezla na iných. Toto leto si u nás vyrobila konečne svoj, doplietla si tetivu, čo bola práce,ktorú dlho odkladala. Vždy bolo čosi dôležitejšie, čo ju zaujímalo:výroba hrebeňa, vlastnej misky, pomáhala s lukom synovi. Jej nový luk menom Živko pôsobil v jej rukách vznešene, aj celá Dobromila vyzerala zrazu ináč.Všetci sme otvorili ústa, keď stála pred nami na záverečnom lesnom obrade s lukom, čo ju prevyšoval – ako bohyňa. Aj postoj zmenila, celá sa vystrela, a naraz popri zvyčajnej milote vyzerala aj rozhodne a rázne. Jej výstrely nám vyrazili dych. Onedlho sa jej zamotaná situácia okolo priestorov, kde si chcela zriadiť čajovňu,prudko zmenila. Rozmotalo sa zamotané klbko – a Dobromila v týchto dňoch už varí a nalieva čaj vo svojej krásnej a priestrannej čajovni. Živka si „ofukuje“, ako nám nedávno povedala.

Po vyčistení silového poľa

Toto sa deje a je možné iba vo chvíľach, keď je lukostrelec v súlade. (Ktovie, prečo sa to viac darí ženám než mužom. To je naša skúsenosť.) Ak sa tento súlad podarí navodiť aspoň v tých dňoch – alebo dni -keď sa ľudia zdržiavajú v našom okruhu, stravujú sa čisto, pracujú so živlami, celé dni trávia vonku a vylaďujú svoje silové polia, vychádza na konci tejto cesty nádherná práca s lukom. Obradná lukostreľba vo vlastnoručne šitých bielych košeliach a sukniach, pri starých stromoch , v svätoháji, vždy prináša svoje ovocie. Preto práca s lukom a lukostreľba nie je o tom, kto najďalej a koľko librovým lukom – aj keď to k nej patrí tiež. No to je tá forma, telo. Duša lukostreľby je v trvalom pohľade na ňu. V postoji k luku a k streľbe z neho. Ako sme už napísali, jedno bez druhého hrozí „uletením“. Tak si to teda striehnime, milé bytosti.