OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako orad VI. V štvrtej knihe Iliady opisuje Homér silný luk kráľa Menelaa -ten bol vyrobený z leštených rohov kozorožca (Capra ibex), jeho končeky boli zlaté a tetiva bola spravená zo šliach býka. Homér opisuje i spôsob, akým Menelaos strieľal: natiahol luk so šípom nasadeným na tetive, natiahol tetivu až k hrudi až sa hrot šípu priblížil k lučisku. Keď mal natiahnutý luk tvar polkruhu, luk sa zachvel, tetiva nahlas zaspievala a šíp bystro vyskočil, ako by bol dychtivý prebiť sa davom (Homér, Iliada, IV:105–126).

Luk slobody Luk sprevádza človeka odpradávna. Dnes musí naopak človek sprevádzať svoj luk všade tam, kam pôjde. Luk predstavuje silu a tú si musí človek v dnešnej dobe sledovať a strážiť. Luk bol kedysi zbraňou chudobných, ale slobodných ľudí, dnes chcú byť mnohí ľudia slobodní hoc sú hmotne bohat í- a tak hľadajú luk – symbol slobody. Chodia si k nám vyrábať luky muži na veľmi drahých autách, no v dielničke pod lesom pri tvorbe sme si všetci lukostrelci rovní… Luk má čarovnú schopnosť slobody, odpútania. Vystrelený šíp symbolizuje odpútanie sa od seba samého. Odpútanie sa od starostí každodenného života. Ponúka tak možnosť ako si môže každý sám pre seba spraviť čas a odpútať sa v duchovnej rovine od unaveného tela a ducha. Vystrelený šíp vás predbehne a opustí vašu myseľ veľmi rýchlo. A toto prudké opustenie vás preberie. Výstrel predčí myšlienku. Vedomou lukostreľbou ste schopný zbaviť sa práve toho, čo potrebujete, čo vás ťaží, trápi… Šíp to spraví za vás. On z vás odnesie to, čo práve nepotrebujete. Obetujete silu pri výstrele i pri chôdzi za šípom. Do zeme uzemnený šíp sa tak očistí a vy si vytiahnete zo zeme či z terča čistý šíp. Každým zásahom a vytiahnutím sa šíp čistí. Kto ho zodvihne, ten ruší jeho cestu, berie na seba jeho tiaž, ale je aj schopný ho správne očistiť – uzemniť. Preto sa hovorí, že zber vlastných šípov – činov má psychohygienický charakter.

Dôkaz správnosti sily a pravdy V Odyssei je luk dôležitým artefaktom pri výberu nového manžela pre itackú kráľovnú Penelopu – nápadník,ktorý napne Odysseov luk, sa stane jej manželom namiesto Odyssea; keď to žiaden z nápadníkov nedokáže, skúsi to žobrák, ktorý ale luk napne – tým žobrákom je sám Odysseus, ktorý spolu so svojím synom Telemachom všetkých nápadníkov postrieľa (Homér, Odyssea).

Vlastný luk=vlastná sila vo vlastných rukách, preto je luk tak osobný. Je to magická zbraň pretože hromadí všetky vaše výstrely a činy. Keď nestrieľate, luk to cíti a pri najbližšej streľbe vám dá účet za vaše činy dobré či zlé. To je na vás. Luk je k vám vždy spravodlivý, buďte aj vy k nemu. Skúste ho zabudnúť na noc vonku opretý kdesi pri strome a zistíte hneď na druhý deň pri streľbe, ako sa cítil. Už to nikdy nebude ten luk , čo býval. Zmäkne, nechá vás v štychu. Lebo ako sa z luku strieľa, tak sa z neho ozýva. Je dôležité oceniť ho, keď tak veľa pre vás robí. My máme zvyk poďakovať sa, Weleslawa sa luku aj terču pokloní. Aj ho niekedy pobozká. Nevieme , či tak činili naši predkovia, no nám sa to zdá prirodzené. Správny výstrel cítite, tetiva zvoní a luk sa príjemne trasie. S vlastnou silou smiete zaobchádzať len vy – a nik iný. Zamestnávateľ sa o to samozrejeme môže snažiť, však vás aj platí za vašu prácu. Ale správna miera je na vás. Koľko si necháte pustiť žilou. Luk má jasnú hranicu a ak ste unavený, či váš duch je pre,č luk nenatiahnete. Odysseus bol taký si silný duchom a jeho väzba s jeho osobným lukom bola taká pevná, že jeho luk nik nenapol a Penelopa mu tak ostala verná.

Ohýba sa len luk Pri lukostreľbe sa má ohýbať iba luk. To nikdy neprestaneme zdôrazňovať. Strelec ostáva nemenný a vzpriamený. Tak ako slobodná myseľ nelipne na činoch a ich výsledkoch, tak strelec vypúšťa svoje šípy, ako svoje činy, ktoré nie sú a sú jeho. Luk je len nástrojom a strelec sa stáva tiež ,torý luk drží a sám strieľa. Poznáte to, keď sa správne rozhodnete. Neľutujete, nepremýšľate. Premýšľanie nad vecou v tiesni je ako príliš dlhé mierenie na cieľ. Ruka sa vám začne triasť a úspech je fuč. Nepremýšľajte – konajte. Buďte neoblomný vo svojich činoch a priami ako šíp v rozhodnutiach.

Magická lukostreľba Lukostreľba je vec čarovná, moderne povedané magická. Spája váš duchovný základ(vaše myšlienky, pocity postoje) s vaším hmotným telom do výsledku magického snaženia – do vášho výstrelu. Je to rýchla vec. Šíp na seba nenechá dlho čakať a výsledok magického snaženia je tu hneď. Predpokladá to samozrejme, že máte vlastný luk a vlastné šípy. Luk je vaše žezlo, ktoré nedávate do ruky nikomu neznámemu. Čím dlhšie ho máte a z neho strieľate len vy. o to je jeho čarovná moc väčšia. Je napĺňaný vašou silou. Preto je tiež dôležité si dávať pozor na vlastné myšlienky pri streľbe, lebo sa rýchlo plnia. Luk to vypočuje a snaží sa to splniť. Lukostreľba sama o sebe však ani moc priestoru pri streľbe na veľké “myšlovanie“ neponúka. Avšak stále treba byť bdelý. Je to predsa len zbraň a nástroj na riešenie vecí. Nejeden človek strieľajúci duchovne z luku sa neskôr čudoval, čo všetko sa mu v živote začalo diať a meniť. Musel zvýšiť svoju bdelosť. Prechod na vyššie vibrácie býva u každého rôzny. Tento jedinečný spôsob poňatia lukostreľby umožňuje každému človeku sa trochu zamyslieť nad svojimi myšlienkami a činmi. Má možnosť vidieť ako veci fungujú a aký majú dopad na veci v jeho okolí.

Dva svety Lukostreľba to umožňuje s veľkým odstupom, ktorý sa vás však dotkne až pod kožu a tetiva sa doslova zareže do vašej duše a vryje vám tam tak obraznú brázdu deliacu hmotný svet od nehmotného. Svet živých a svet mŕtvych. Tetiva sa vám vrýva do prstov a vy ju cítite na tom najcitlivejšom mieste. Konečne vás duša prinúti pozrieť sa na vašu dlaň a prsty. Sledujete, ako sa tetiva vrýva do prstov. Dáva vám tak pocítiť, ako sa duša cíti v hmotnom tele. Cíti jeho obrovskú tiaž tak ,ako aj vy cítite obrovskú tiaž pri naťahovaní luku. Šíp preletuje cez dva svety minulosti a prítomnosti. Naši predkovia uctievali duše predkov a na obradoch sa snažili dva svety ohraničovať symbolickou brázdou do zeme. Luk to robí na vašich prstoch. Pokiaľ napínate, luk hmotne cítite tú tiaž a brázda ukazuje, nakoľko ste hmotný a nakoľko nie. Rozdelí vaše telo a ostane malá časť na prstoch. Keď však dokážete naplniť telo duchom, brázdu viac nepocítite, alebo budete vedieť kedy skončiť aby sa nevyryla. To je dôvod, prečo nepoužívame žiadne ochranné pomôcky pri streľbe. Aby sa jasne ukázalo, kto pokiaľ zájde sám za seba. Za svoju dušu, za svoj luk a najmä po svoje šípy. Ako si ctí vlastné hranice. Aj ako ich cíti. Pomôcky sú dobré, ale kým ozaj nemusíte, nepomáhajte si umelo. Nepreskakujte seba samého, kráčajte postupne- tak, ako po rebríku. A čím ste potom vyššie, o to tvrdšie sú pády. Aj na to buďte pripravení. Z výšky sú však výhľady lepšie a máte prehľad o sebe samom aj o sebe v súvislostiach s okolím. Tetiva vám povie, ako ste na tom , luk zaspieva v oblúku a šíp zasiahne to, čo potrebujete. V ďalšej časti si povieme niečo lukostreľbe bojovej a lukostreľbe rozjímavej.

Karpatskí Pecúchovia, Myjava http://pecuch.vsieti.sk, pecuchovia@orangemail.sk