OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad IV.časť

Luk býval hlavnou zbraňou samurajov v období Nara a Heian, neskôr ho vystriedal meč. Lukostreľba sa uskutočňuje ako rituál, čajový obrad a meč. Hačiman, boh Vojny, je často zobrazovaný ako lukostrelec, a luk je často ilustrovaný ako súčasť paraphernálii bohov. Go rin no šo, M,Musaši

V minulej časti sme sľúbili napísať niečo o zenovej lukostreľbe. Toto je len malý úryvok s presahom na naše podmienky a hlavne pre náš život.

Luk ako nástroj v boji Jedným z mnohých miest na zemi, kde lukostreľba prežila ako obrad do dnešných dní, je Japonsko. Je neodmysliteľnou súčasťou šintoistických obradov, sviatkov, slávností. Vybraných lukostrelcov si možno zaplatiť , aby vám prišli predviesť svoje umenie pred svadobný obrad, čí pri dokončení postaveného domu(tradičného), vtedy napr. lukostrelec vystreľuje šíp zvnútra stavby cez malý otvor v štíte strechy vo veľkosti mince. Obrad očisťuje stavbu, má tiež pre manželstvo symbolický charakter. Japonský asymetrický zenový luk , dlhý 200 až 220 cm, patrí medzi najdlhšie luky. Jeho veľkou zvláštnosťou je najmä to, že je nepravidelný- čo je jeho jedinečnosť. Japonskí majstri lukostreľby KYUDO(cesta luku) považujú jeho tvar za dokonalý. Dotýka sa nebies a zeme, jeho tvar je podobný tvaru ľudskej chrbtice. Je vyrobený najčastejšie z bambusu, pričom vlákna kladené rôznymi smermi spolu s rybím glejom vytvárajú taký silný luk, že vraj vedel odolať i sekom meča. Na bojových lukoch nebolo zvláštnosťou, že na jednom konci mali čepeľ pre prípadné použitie v boji. Luky boli také silné, že ich silu vyjadrovali v počte mužov, potrebných na ich napnutie . Známe boli šesťmužné ale i deväťmužné luky. Píše sa o nich i v učebnici šerbu: „Luk je strategicky veľmi silný na začiatku bitky, zvlášť pri boji v členitom teréne, pokiaľ je možné strieľať pomedzi kopijníkov. Avšak pri obliehaní je nanič. Jednou z jeho výhod je to, že môžeš šípy vidieť v lete a (podľa ich letu a dopadu) ich ovládať. Palné zbrane nieje možné vidieť ani ovládať vlete.“ Mijamoto Musaši

Božské šípy Sú tiež zvláštne. Ich dĺžka sa meria od prameňa sily strelca (cca palec pod pupkom) po zem, často 100cm. V zenovej lukostreľbe sa rozlišujú ľavo a pravotočivé šípy, podľa potreby v obradoch. Rovnako ako luky,tak i šípy patria k vysoko ceneným umeleckým dielam. S perami z orla a s hrotmi kovanými ako meč, či signálnymi, v lete pískajúcimi hrotmi , sa dedia po dnešnú dobu. Majú vlastné mená, vie sa kto a kedy ich vyrobil, kedy boli vystrelené. Armády sa niekedy hodnotili podľa toho, koľko majú samurajov, lukostrelcov, aké luky a aké šípy majú pri sebe. (Podobne ako v Bhagavadgíte, kde mal Ardžuna v zálohe božské strely spojené s mantrami,) O husárskych kúskoch japonských lukostrelcov tu netreba písať  – spomenieme len pár, Jedna zo škôl sa špecializuje na streľbu v chodbe vysokej 5metrov a dlhej 120 metrov. Jeden bojovník prišiel neskoro do boja a nazhromaždenú energiu venoval obete bohom. V šintoistickom chráme strieľal celých 24 hodín šípy. Neskôr z toho vznikol turnaj, ktorý pretrval podnes, ale iba s polovičnou vzdialenosťou (buď sú slabé moderné luky alebo moderní Japonci). Rekord tvorí nejakých 8700 šípov, ktoré preleteli 120m, zvyšných 5000 nedoletelo. To znamená kadencia šípov taká , koľko je Japoncov.

Zenová lukostreľba Táto forma umenia patrí medzi tradičné bojové umenia, ktorým sa venujú Japonci i dnes. Zamestnávateľ je rád, ak cvičíte aspoň jednu hodinu denne ktorékoľvek umenie. Medzi povinnosť patrí vystreliť aspoň 100 šípov. Strieľa sa v zenových centrách s krytím Dojo, ale vždy vonku v teplých ponožkách. Lukostreľba sa líši i tým, že šíp je kladený z vonkajšej strany, teda ho nevidíte, A luk je naťahovaný až za ucho. Veľký dôraz sa kladie na estetickú stránku lukostreľby. Samozrejme v tradičných školách je kladený veľký dôraz na duchovnú stránku lukostreľby. Učiteľ vás iba sleduje, necháva vás, nech sa trápite sami so sebou a skôr ako vašu techniku podrobne sleduje vaše ego, vaše činy, búrku, ktorá sa počas veľkého napätia odohráva vo vašom srdci , keď čakáte na dokonalý výstrel. Keď príde dokonalý výstrel, nasleduje poklona a už nemusíte strieľať, obsiahli ste ducha lukostreľby a už sa v živote neohnete, O zene je napísané mnoho , o zenovej lukostreľbe málo, lebo je to najťažšie, pretože lukostreľbu treba prežiť na vlastnej koži. Lukostreľba slúži ako nástroj pre dosiahnutie stavu slobodnej mysle a ducha. Každý šíp vás má vyslobodiť. Paradoxom je to, že jediný, kto tomu bráni, ste vy sami. Toto je samozrejme kruté zistenie, pretože celá vaša cesta je cestou cez jednu veľkú prekážku. Cez vás samotných. A prieser je v tom, že máte ešte k tomu aj luk, teda proti vám stojí ozbrojený a nebezpečný nepriateľ. Učiteľ KYUDO vie, čo sa vo vás odohráva, vidí vaše výstrely, vie v nich čítať. Váš terč ste vy, a on to vie.

Luk v živote lukostrelca Príde deň , kedy sa začne strelec zamýšľať nad celou lukostreľbou. Opakujem to isté. Je to to isté? Som ja ten istý? Strieľa luk? Človek sa mení lukostreľbou asi ako krajina Egypt povodňami . Po dlhom suchu príde nebezpečný príval vody, prinesie blato, všetko spláchne a tá istá zem neostane tou istou zemou. V duchovnej lukostreľbe, ako aj vo vašom živote, nejestvujú dva rovnaké výstrely. Vystrelený šíp sa snaží vaša myseľ, zmagorená modernou civilizáciou, spracovať ako jednotku a nulu , ale nejde jej to. Matrix nevie reagovať na dušu, ducha či fantáziu. Pri množstve výstrelov, kedy zlyhávate, sa neskôr naučíte nerozlišovať zásah od nezásahu. Budete vnímať len výstrel a nič iné. Každý váš čin sa stane skutočným ako vy. Vypustením šípu, ktorý učí o pominuteľnosti, ste sa vydali na cestu osobnej zmeny.

Nezabiješ Chodí k nám jeden lukostrelec, ktorý strieľa i na športových súťažiach a konvertoval zo športovo presných lukov a šípov na vlastnoručné nevypočitateľne strieľajúce luky a šípy. Nie je vegetarián. Sníval sa nám na nejakej streľbe v lese. V ten deň prišiel. Bol na súťaži. Počas rozstreľby na cvičné krabicové terče trafil všetky. Bol IN. Na pretekoch sa strieľalo na figuríny zvierat – medveď, prasa, jeleň. Vraj nič netrafil. Iba podstavce, chvosty, nohy. „Ja som netrafil ani kačicu z troch metrov. A inak triafam aj na 30metrov presne“ rozčuľoval sa. Nuž niečo na tom bude. Podľa nás zasiahol viac než podstavce. Dostáva sa k podstate, lebo jeho duša už má prst na luku, i keď tetivu drží on sám, mysliac si, že je pán. Ona ho chce viesť inak. To je to, keď vám luk ukáže cestu. O vešteckej lukostreľbe nabudúce.