OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad 9.

Pecúšikovia, stávajú sa mi divné veci, do dnes rána na Hromnice sa mi snil sen o stredoveku, bubnoch, lukostrelcoch, jednom človeku , čo ho viezli na smrť obesením na voze a podarilo sa ho zachrániť,o tom, že som mala ďalšie ruky a bránila som kohosi a na nohe ma poranili. zobudila som sa o 2h30 do tichého zasneženého rána a na tej nohe mam kvalitnú modrinu namiesto zranenia.Neviete, čo by to mohlo znamenať?O čom sú Hromnice?Pl. Naša odpoveď: – Si na správnej ceste.Perún , ktorého sviatkom sú Hromnice, je ochrancom lukostrelcov. Pecuchy

Vzduch vonia premenou

Toto sa udialo tesne pred naším lukostreleckým hromničným stretnutím v lese. Vždy je to skúška správnosti, ako vyjde práve táto lukostreľba: je mokro, často fúka a Morena robí, čo môže, aby nám znepríjemnila obrad. Lebo je to obrad už jarný: prvé známky leta! Na Hromnice sa totiž prvý raz sa po zime objavuje živel ohňa. Spájajú sa tu ženský ladný vodný prvok – zimná Morena- a mužský perný ohnivý prvok Perún. Vlastne iba sa snažia spojiť- a z toho vznikajú prvé búrky hromy, blesky. Z toho vzniká dosť veľký nesúlad. Práve preto je toto obdobie je všetkým známe ako veľmi perné, ohnivé a ťažké. Zároveň však Perúnove sviatky prinášajú prvok premeny. Nové udalosti sú vo vzduchu a vietor vonia. Veci sa začnú lámať, do života vstupujú zmeny. Ako si zasejeme , tak budeme mať. Po zimnom Moreninom spánku sa objavuje prvá aktivita. Ako keď prvý raz niečo vytryskne zo zeme ,vždy to so sebou niečo strhne. Po prvom nápore sa však prameň sily ustáli a rieka života tečie plynulejšie. Treba ten prvý nápor privítať a patrične osláviť. Veď Perún je božstvom lukostrelcov, ich patrónom, metajúcim ohnivé šípy. A Perúnova dcéra Devana bola vynikajúcou lukostrelkyňou. Zobrazovaná je s lukom a divými lesnými zvieratami. V Grécku to bola bohyňa lovu Artemis , pre Rimanov Diana. Devana sa chcela vyrovnať svojmu otcovi a veľa si trúfala, až ho vyzvala na súboj. Perún sa nahneval a v súboji ju porazil a ukázal jej, kto je pánom bleskov. A tak sa stiahla do lesov k divým zvieratám. No Devany i dnes pobehujú s lukmi po lesoch na našich obradoch a podujatiach, a stále dokazujú svoju silu a obratnosť. Divožienky a bosorky, staré duše v nových odevoch.

Karpaty lukostrelecké a posvätné

Karpaty sú ako stvorené na obradnú perúnsku lukostreľbu – pod dubmi, stromami zasvätenými práve Perúnovi, pod nohami šuchocú a lámu sa dubové listy, čo sa nerozložili, vietor v korunách dubov… Na ne nadväzujeme a ide to ako po masle. Iba opakujeme ich pohyby, napájam sa na udalosti, vtisnuté do pôdy, povetria, stromov, kameňov. Nevieme si práve tento obrad lukostrelcov predstaviť inde ako v Karpatoch. Na starých hradiskách, ktorých je v Karpatoch dosť, pretože tu sa strážili prechody, tu boli brány, s lukostrelcami a ich tichými, blesku podobnými šípmi. A tak sa pravidelne, rok čo rok, schádza skupina lukostrelcov s obradnou stravou – koláče, doma pečený chlieb, kozí syr, orechy- ktorá sa nesie na vyšívaný obrus priamo na zem k ohňu (nakŕmime aj ten) a s naladením na zmenu v lesoch malokarpatských a zima nezima sneh nesneh strieľa. Slávi svoj sviatok zmeny a nových vecí, otvárajúc dvere duše dokorán. S terčami maľovanými vlastnými rukami a priamo na mieste, každý raz rovnaký postup, a celkom iný pocit a výsledok. Príde sem rodina, ktorá zavrela vnútorný kruh prijatím luku na sviatok zimného slnovratu a duchovnej lukostreľbe sa venuje každý deň. Doma, v byte, vyhradili si na to svoj priestor. Riešia svoje osudy a vzťahy a hľadajú cestu ďalej. Ľudia si tu strieľajú za svoje zdravie, za riešenie osobnej cesty, za lásku. Je to čas, keď to najviac bolí, ako každá zásadná zmena, no práve preto sa to láme najistejšie. Prichádzajú noví, aby si svoju Cestu luku odskúšali na vlastných boľavých prstoch a zápästiach, doudieraných od tetivy. S bubnami, Perúnovým hudobným nástrojom, má veštecká lukostreľba ešte väčšiu silu a v nás sa ozvú tie najstaršie pocity, hlboko zasunuté pod povrch našich pocitov. A s nimi tie najstaršie a najsilnejšie pravdy a riešenia, na ktoré sme už zabudli. A prišiel čas vytiahnúť ich na svetlo pred plameň Perúnovho ohňa, aby ožili. Tak na Hromnice veštievali z ohňa pred posvätným dubom naši predkovia, ktorých krv je v nás hustejšia a ťažšia, než sme si mohli predstavovať – tento sviatok to ukáže vždy. A streľba do posvätného duba s perúnskymi, na tento obrad vyrobenými obradnými šípmi s perom sokola – Perúnov vták – bola poctou pre mnohých mužov – bojovníkov. A tiež veštcov…

Pred kostolom Perúnov oheň

Pohanské hromnice prevzala aj cirkev a za toto jej -paradoxne- vďaka, lebo zakonzervovala princíp Perúna v posväcovaní hromničnej sviečky – posvätenie ohňa, ktorý naši predkovia ctili. Na niektorých miestach na Slovensku sa na Hromnice založí pred kostolom oheň a v kostole sa potom posväcujú sviečky často z včelieho vosku a farár dokonca ďakuje včelám za ich pracovitosť. (Pohanský prvok posvätného ohňa prežil spolu animistickým kultom). Do kostolov sa dokonca nosia dubové vetvičky a dub je zasvätený Perúnovi. Perún okrem iného prežil aj v našom jazyku, síce ako hanlivé vzývanie „Do Paroma, aby to Perún vzal!“ Dobré je to zmeniť na „Perún s tebou“. Perúnova sekera prítomná takmer v každej domácnosti dokáže jednoznačne preťať to, čo potrebujete oddeliť, zbaviť sa vecí, ťažkostí, bolestí, neistôt. Je to obradná deliaca čiara, ktorá pomôže sa odpútať ako vystrelený šíp. )

Milí pecúchovia, do rána sa mi snilo so starodávnym dubom, cez jeho korene som vletela do jeho útrob. Bol plný svetla…

• Ten vietor a tri sokoly boli úžasné…ďakujem.

Karpatskí Pecúchovia, Myjava http://pecuch.vsieti.sk