OZ Karpatský pecúch

Lukostreľba ako obrad – 12. časť

Tí ktorí si chcú zmeniť svoje konanie uprostred dnešného „moderného“ života a zvýšiť presnosť svojej intuície , ocenia poznatky z minulosti. Pozorovaním vlastnej minulosti sa učíme prekonávať prítomnosť. Tak , ako sa z luku vystrelilo, hneď vidíme kam sme mierili naozaj. Šíp dopadne tam, kam ide myseľ, hoc cieľ je akoby jasne pred nami.

Každodenný východ a západ slnka je jeden z najstarších obradov na tejto zemi. Slnko ho opakuje od nepamäti. Dnes ho však málokto vníma ako obrad na ceste. Vieme len, že v zime je slnka málo a v lete veľa. To, čo sa deje celý rok , nesledujeme. Dnes nesledujeme dokonca ani čo sa deje celý deň. Stretávame dokonca ľudí čo si ani nevšimnú, že je nejaký spln či nov mesiaca, vravia, že na nebo sa nepozerajú ani vodne, ani v noci. Každý deň však to isté slnko vyjde a zapadne. Je to malý zázrak ktorý nemôžeme ovplyvniť. A predsa je to obyčajné slnko uctievané celú večnosť. Obrady s ním spojené nájdeme vo všetkých kultúrach. Ľudia spravila však jednu vec. Napojili sa na tento večný obrad, keďže ho nedokázali ovplyvniť a využili tak jeho silu, ktorá ich presiahla a zviezli sa na jeho vlne. Preto nielen naši predkovia uctievali slnko – letný a zimný slnovrat a jarnú a jesennú rovnodennosť. Sú však aj prípady, kedy si ho ľudia natoľko vážia, že urobia obrad pre slnko, mesiac, zem… Dnes je takých ľudí málo. Všimnite si to slnko ráno uprostred mesta a večer pri západe. Ani raz to nie je to isté, ráno ožije a večer umrie. Znovu a znovu. Ako lukostreľba – šíp vystrelíte a znovu použijete. Opakujete jednoduchú vec. Snažíte sa ju pochopiť a máte nato čas vyhradenýlukostreľbou. Celý deň ostáva nepochopený, hoc sa stále opakuje. V lukostreľbe sa to snažíte zistiť, o čo tam ide, nájsť stav rovnováhy. Je to pre vás čistý obrad. Opakujete a neviete povedať prečo. Často je už čas skončiť streľbu no vždy sa to predĺži o ešte jeden a potom ešte ďalší. Taká malá droga. A ako droga nepochopená.

Živly na dosah

Oheň je živel, ktorý práve vládne v prírode a svete okolo nás. Aj v nás. Srdcia ktoré , sa zobudili a ich zrýchlený tep budeme cítiť až do polovice leta. Lásky a vzbĺknutia, no aj silné začiatky a zvládnuté nápory rozbiehajúcich sa činov. Oheň by mal mať plameň silný a stály – taká je jeho ideálna podoba. Vtedy vyrovnanosť plameňa predstavuje hrejivú a životodarnú silu. Neničí, nespaľuje, neohrozuje. Je to istota zohrievajúca nás až do chvíle, kedy sa vlády vo všetkých svetoch – skorá jeseň s nastupujúcou bohyňou Mokoš – zasa ujme živel zeme. Na spálených miestach však vznikajú najúrodnejšie polia. „Úpätia sopky vždy úrodné bývajú“, ako hovorí básnik…(Ak sa do stáleho plameňa dejov a stavov primieša priveľa vzduchu a vetra, čo sa kde- tu v lete stáva, nastávajú požiare. Nezvládnutý a rozkokošený živel pustoší vzťahy, úrodu, spaľuje lesy, ničí všetko čo bolo rozkvitnuté, aby mohlo na spálenisku narásť zasa niečo nové… Aj takto pracujú živly v náš prospech. Iba ich dokonalé poznanie a vnímanie súvislosti medzi nimi nám ukážu svet a aj naše vnútro v pravdivom odraze.)

Živlová lukostreľba v spojení s našimi najstaršími obradmi pracuje s týmito javmi a ich prostredníctvom vnímame aj ovplyvňujeme v kruhu bojovníkov deje Vesmíru aj pozemské. Práve v strede leta prebieha vždy jeden z najsilnejších, najstarších obradov a najlepšie zachovaných ešte aj dnes – letný slnovrat. (zimný slnovrat pohlcujú Vianoce). Oslavujú ho nielen Slovania. Pravdepodobne ho za silný deň považujú všetky národy na svete, staré i nové. V čase písania týchto riadkov sa naň už pripravujeme, lebo všetky prírodne a celostne cítiace bytosti sa už dlhý čas dopredu rozhodujú, kde strávia , s kým a na ktorom zo silných miest práve tento deň. Je to mrhanie vzácnou príležitosťou, pustiť ho a nechať iba tak preplynúť. Tento obrad je vám pomôže pochopiť a precítiť oheň vo vás, nijako sa nelíšiac od ohňa v na povrchu. Svarog – Slnko je na vrchole svojej sily, a i keď sa nám to nepáči začína zima. Niekoľko dní po letnom slnovrate včely uctievajúce a vnímajúce Slnko začínajú prípravy na zimu a v auguste už bývajú zazimované. Vykresanie ohňa(človek stvorí jeden zo živlov – oheň, stáva sa akoby bohom. Dnes je so zápalkami bohom akože každý), skoky cez oheň. Veľká oslava živlu ohňa pod otvoreným nebom. Uctievanie prírodných živlov má tisíce podôb. U Slovanov bolo tradičné vnímanie súladu s ohňom dokazované chôdzou po žeravej pahrebe bosými nohami. Tento obrad je dodnes dochovaný u Bulharov. Robíme ho však aj my na slnovratoch. Znamená to tiež, že človek je pripravený vykročiť na duchovnú cestu a je to i zasväcovací obrad. Pri živloch sa nechránite nebojujete, ste v súlade. Práve z tohoto dôvodu nikdy nepoužívame žiadne ochranné pomôcky pri lukostreľbe. Buď si veríte a konáte správne v súlade s vašim lukom a silou alebo sa bojíte a dáte si ochrannú barličku. Bez pomôcok sme videli strieľať aj najlepších strelcov tradičnej lukostreľby. Na ich vystúpení mali holé ruky a bolo cítiť ich istotu a dôveru v luk. Rovnako pracovali aj s koňmi bez pomôcok sedla i ohlávky a jazdili v súlade s koňmi. Keď dostrieľali, boli v súkromí rovnakí ako na vystúpení – nemenili sa.

Oheň v obrade Posledný letný slnovrat bol plný svetla a udial sa na myjavských lúkach. Uprostred hudby,farieb priateľov, zvierat . Na obzore zapadalo kruhové Slnko a dolu na zemi horel oheň. jeho odraz, v kruhovom ohnisku. Bytosti stáli v kruhu okolo neho, divožienky mali na hlavách kruhové vence z kvetov nazbieraných na lúkach a tancovali tanec v kruhu. Udierali sme na kruhový bubon a s nami ďalšie množstvo bytostí, cítiacich rovnako. A ohňová slávnostná lukostreľba sa udiala okolo polnoci, v tme tmúcej pod stromami. Iba jedna ohnivá fakľa ožarovala miesto, odkiaľ sme strieľali. Terč zostal ponorený v čierňave. Otočili sme svetlo na tmu – ono tam bolo, iba my sme ho nevideli. No ide o toto: vaša najvyššia bytosť presne vie, kde je terč, iba vy si myslíte, že ho nevidíte. Poviete to očiam a ony vám uveria, lebo si zvykli na to, že vy rozkazujete. Pri nočnej lukostreľbe bez ohňa a svetla rýchlo zistíte, že to, čo nazývate intuíciou alebo šiestym zmyslom, je absolútne spoľahlivé: streľba potme sa nijako v presnosti nelíši od streľby cez deň.

Kto teda mieri , vynára sa otázka. Vaše oči? Vaše ruky? A naozaj si myslíte, že ak beriete do rúk luk , zakladáte šíp, konáte tak iba vy? Ste iba nástrojom a luk je tým prostredníkom, ktorý vám to umožňuje. Je zrastený s vami : tak ako on, tak aj vy, ako vy, presne tak aj on. Na svet sme prišli čistí, a časom sme sa zapratali odpadkami. Nové auto, či mobil nemáte zo sebou večne, ostáva vám iba duša a nosíte len jedno telo. Netreba sa brániť, stačí sa uvoľniť a čistí vykročiť sami za seba na cestu.