Iné nebytosti v slovanskej mytológii
Okrem bohov a vyšších démonov náš svet odjakživa obývali a našich predkov – a nás tiež – sprevádzali a sprevádzajú iné nebytosti, nižší démoni.
Zo zásady sa viažu na živly a nimi vytvorené prostredie. Obývali túto zem a jej okolité kolónie dávno predtým, než sa tu zjavil človek a bohovia, ktorých si stvoril.
Sú mocnejšie, zraniteľnejšie, životaschopnejšie, premenlivejšie, „“krutejšie““ ( z nášho, ľudského hľadiska) a nepostihnuteľnejšie ako bohovia. Nemajú záujem o komunikáciu s ľuďmi, nezávisia od nich. ( Všeobecne známym z nich je démon Morena, a asi aj najmocnejším, keďže sa jej podarilo vtesnať sa do Kola roka medzi božstvá. )
Skôr sa im vyhýbajú, prídu iba ak zo zvedavosti alebo sa s nimi stretnete náhodne, keď vojdete vy do ich prostredia ( les, voda, močiar, vysoké hory ………).
Naši predkovia žili v úzkom vzťahu s prírodou, medzi stromami, v tráve, pri riekach , a denne trávili vonku neporovnateľne viac času, než človek dnes. So surovou podobou tzv. prírody sa potýkali v kuse a stále, pôsobili na seba vzájomne.
Nie týždeň, či dva, nie mesiac, ale roky, a počas vývoja ľudstva tisíce generácií … Nebytosti živlov si toto nemohli nevšimnúť, a človeku nemohlo ujsť, že nie je nikdy sám.
Takže prebieha súvislý boj a súvislý sled pokusov o naklonenie si, uzmierenie. Vytyčujú sa hranice, ktoré sa vzápätí rôzne posúvajú, ale aj rušia.
Tieto nebytosti majú oproti nám neodškriepiteľnú výhodu: čas. Nič ich nelimituje, môžu sa takto „“hrať““ s nami donekonečna. Kým my iba v priebehu nášho nesporne veľmi krátkeho života.
Zabudnutý priamy prenos
Čiže vždy sa generačne preruší, čo bolo vybudované či vyriešené, a potomkovia začínajú obvykle od začiatku. Našťastie jestvujú príbehy, rozprávky, báje, a ak nám nemá kto z okolia povedať, o čo ide, nejako sa to predsa len dozvieme… Veľakrát vo veľmi skreslenej podobe, ale predsa. Doby, keď bol tento prenos priamy a ústny, už prešli. ( vVhodným priestorom boli priadky, kde sa preberalo všetko a kde sa niekoľko týždňov stretali ženy a dievčatá, čoby Mokošine kňažky, a pri ťahaní nití a stáčaní na praslicu sa „“stáčali““ aj príbehy, osudy, strašidelné príhody, nadprirodzené úkazy a javy… ale aj večery pri blikotajúcej sviečke či presvitajúcom ohni z piecky, keď dospelí rozprávali a deti s našpictenými ušami počúvali.).
Dnes to nahrádza svojím charakteristicky zmäteným a chaotickým spôsobom internet a divné filmy a knihy ako Trhlina, Tma, Les, Záhada Blair vWitch a pod.
Nebytosti si svoju cestu hľadajú aj cez počítačové a rolové hry (Dračí doupě) a fantasy knihy zo slovanského a iného prostredia ( Sapkowski, Červenák a spol.) Takže ani dnešné deti nie sú celkom negramotné, čo sa „“príšer““ týka…
Starí démoni, nové cestičky
Je dôležité vedieť, že rôzne podivuhodné entity dnes využívajú na prenos a prejavenie sa v súlade so zmenenými podmienkami v našom svete rôzne nové prostriedky a prostredia.
Tie najagresívnejšie sa napríklad plynulo začlenili k zariadeniam ťažkej techniky, takže pri práci s motorovou pílou, bagrom či kosačkami si môžete naplno „“vychutnať““ ich prítomnosť, ak ste aspoň trocha vnímaví… ( Aj preto sa ľudia s jemnejšími rozlišovacími schopnosťami týmto strojom vyhýbajú. No, na druhej strane, ak dokážete „“celebrovať““ takúto čiernu omšu, a neprepne vám pri tom, môže byť odstránené rovnaké rovnakým… ale toto by som neskúšala. Ešte tak počúvať v hučaní motora v autobuse zbor donských kozákov alebo ómové spevy tibetských mníchov… naozaj tam sú! Chce to však cvik a vedieť sa naladiť. To je však téma na iný článok či knihu. )
xNebytosti vodyx
V zimnom období sa vodné nebytosti, keďže voda je teraz naozaj všade (dážď, sneh, ľad), dostávajú do našej tesnej blízkosti. Sú to jedny z najlepšie popísaných a najčastejšie sa vyskytujúcich démonov (rusalky ako napríklad aj obrovské a hrozivé boginky, a vodníci vo všetkých možných podobách, napríklad aj ako riečny či morský kráľ… )
Rusalka
Poznáme ju všetci. Ale ak si predstavujete, že sa vám pri vode objaví, ako sa to traduje, krásna deva s dlhými vlnitými vlasmi, sporo odetá, tancujúca a plachá, skúste sa lepšie prizrieť postavičke, ktorá sa nám pri našom ročnom pobyte na mlyne v Kvačianskej doline plietla do života…₍ (viď kresba)
Táto Bleduľa je rusalka, vyzerá dosť odpudivo, a mali sme tú česť… Pravidelne sme sa stretávali, pokiaľ sme tam v tesnej blízkosti vody žili.
V rozprávkach, príbehoch, bájkach sa o rusalkách, čo žijú v lese ( jeden druh) alebo pri vode (druhý druh), tiež nepíše nič jednoznačné. V niektorých popisoch sa u nich objavujú dokonca aj špicaté a husté zuby a a čeľusť ako dravá ryba, napríklad šťuka…
Všetky však majú dlhé vlasy, sú ženského rodu, vyskytujú sa často v skupinách, ako dáka družina, sú napoly priehľadné, pohybujú sa ladne a rýchlo a správajú sa zvláštne: vábia, ale aj nasilu vťahujú do kruhu a utancujú svoje obete do vyčerpania, niekedy aj smrti. Čo značí , že oplývajú veľkou silou a výdržou, neporovnateľnou s ľudskou. Je možné, že nemajú jasný zámer uškodiť, je tu však zjavný nesúlad s naším svetom, tieto krásky nie sú stavané na naše podmienky, ale ani my na ich, nech by to vyzeralo akokoľvek nádejne ( láska medzi človekom a rusalkou či vílou…). Vždy pri tom niekto zomrie, často napríklad dieťa.
Prostredie, kde sa pohybovali, nemuselo byť len vodné. Zdržiavali sa na brehoch, pod ľadom (niekedy tam prečkali zimu), ale aj v korunách stromov pri vode. Spievali alebo vyli, rozprávanie im nešlo.
Podľa bájí a starých príbehov jeden druh rusaliek dokonca pôsobil ako bojová skupina, devy nebytosti jazdili na laniach a strieľali z lukov.
Aj naši predkovia sa pred týmito krásnymi alebo ohyzdnými žienkami sústavne chránili šatami oblečenými naopak, alebo nosili pri sebe čokoľvek zo železa, keďže tieto nebytosti sa železa stránia, vôbec im nie je príjemné.
Vodník
Obýva podvodné ríše. Je neviditeľný, splýva s okolím, keď sedáva pod drevenými mostíkmi (pri Kvačianskom mlyne) alebo v húštine pri vode. Obýva aj hate pri mlynoch, hlboké vody. Striehne a pozoruje. Čaká.
Všeobecne sa predpokladá, že môže byť aj nebezpečný, zlomyseľný a krutý. Mlynári a rybári si ho neustále udobrovali a prinášali mu dary a obete, veľakrát aj zvieracie. Keďže vodník vládne vodám, je dobré neznepriateliť si ho. Vodník sa rád tvári ako neškodný strýco, čo bafká z fajočky, no má , ako všetky nebytosti, obrovskú silu, je mrštný a krvilačný. Unáša aj ženy a deti.
Porušenie niektorých pravidiel, ako kúpanie sa v magických časoch poludnie a polnoc, trestal často napadnutím a utopením plavca.
(Ttento text je z našej novej knihy Nech Slnko vyjde! 2. Bohovia, démoni a iné nebytosti našich predkov, ktorá vyšla na Lucie 2019.)