Ešte pár slov k Slnovratu

Obrad v súlade s vesmírnym kalendárom

Kedˇže najdôležitejšie obrady roka, ku ktorým bezpochyby letný slnovrat patrí, slávili naši predkovia so svojím kmeňom či rodom, aj nás dlhoročné skúsenosti z obradovej praxe doviedli napokon k tomu istému: neotvoriť tento deň pre verejnosť, ale osláviť ho so „svojimi“.

Perúnovo kladivo nad hlavami

Rátame k nim dlhoročných alebo aktívnych záujemcov o slovanský duchovný svet a dedičstvo predkov,ktorí k nám chodia, absolventov a žiakov našich škôl-celoročných či letných-, priateľov lukostrelcov,  spolupracovníkov, výrobcov lukov či píšťal. Títo k nám chodia prežiť aj najsilnejšie  tradičné obradné chvíle. A v pohode uprostred pracovného týždňa, bez ohľadu na tzv. voľný čas. Riadime sa spolu vesmírnym kalendárom.

A už po tretí raz sa toto riešenie ukázalo ako správna voľba. A’no,napriek tomu sa stalo,že dve bytosti po prvých kvapkách rýchlo opustili obradné miesto a zvolili strechu nad hlavou a sucho, no sme si istí, že keby boli v ten večer na obradnom mieste „cudzí“, ´utek z obradu by bol hromadný.

Takto sme sa nedali rušiť ani bleskami, ani lejakom, ani údermi Perúnovho kladiva nad našimi hlavami, naopak, adrenalín iba stúpal. Oheň šľahal o to vyššie, spevy zneli o to radostnejšie, tance boli o to vášnivejšie. Nič sa nearanžovalo, umelo nepripravovalo, a tak, ako aj na zimnom slnovrate, i tu svišťala čistá energia. A naplno. Bez alkoholu domáceho či z obchodu, bez akejkoľvek drogy.

Deti na kožušinách

Obvykle na večerných a nočných slovanských obradoch nášho kruhu nie sú prítomné malé deti, a ak, tak s rodičmi, ktorí sú naplno a celou bytosťou obrátení k duchovnej minulosti našich predkov. Deti tak presne chápu, čo sa deje, a vedia sa na obrade správať,ako treba. Keď sa slávnosť ťahá k polnoci či ďalej, kľudne spia na kožušinách či v závesnej sieti medzi stromami.

V tú noc napriek lejaku neodišli ani Vierkini chlapci, ani Bielej Emma, ani Zlatkina Nika. Vďaka svojim mamám už majú v dušiach zapísanú informáciu, že obrad sa neviaže na počasie a nezávisí od neho, ale že je naopak dôležité, aby boli v súlade, ba počasie spolupracuje…Že posvätnosť chvíle stojí nad všetkými okolnosťami.

V teplej náruči matky

Spoločné tvorenie a spoločné prežívanie energie všetkých živlov – zeme,ohňa, vody a vzduchu. Bez zbytočných rečičiek, v pohybe a tanci. Napojenie na silu okamihu bolo dokonalé. A čistá radosť a veselosť vládli v ohnivom kruhu najdlhšieho dňa a najkratšej noci,i počas prechodu po žeravej pahrebe. A prešli ju v tú noc mnohí…

Hoci Kupalo sme si odsviatkovali spolu s ohňom, najvytrvalejší sme si ráno ešte obradne zaplávali,ako každý rok, v jazierku pod lesom na Starej Myjave, i kedˇ vzduch mal čarovných 10 stupňov.Voda v jazere o desať stupňov viac, takže sme sa v nej schovali ako v teplej náruči matky a nikomu sa príliš nechcelo vyliezať von. Ako však hovorievame,počasie je vždy nejaké. Nás to trápiť naozaj nemusí…A ukázalo sa až neskôr,že aj tentoraz vesmír a dobré sily stáli na našej strane a že nezvyčajne presné načasovanie búrky ,ktorá trvala práve a iba v súlade s trvaním obradu, malo dôležitý dôvod.

No o tom iba osobne…

Weleslawa