Obrad prijatia mena

Obrad prijatia mena

Keď sa čas naplní, keď príde tá jedinečná chvíľa, je to najlepšia príležitosť na prijatie mena. Svojho, ale nie tajného, s duchovnou podstatou. Takého, ktoré ťa v tej chvíli zdvihne na nohy, a možno ešte kúsok vyššie. Tak, aby si mal pocit, že sa vznášaš. Tvoje meno je totiž tvoja nová príležitosť. Nová možnosť, stretnutie sa so sebou samým, so svojou dušou…

PRIJATIE AJ POTVRDENIE
Videli sme to už nespočetnehokrát: kruh bytostí okolo obradného ohňa, obrysy stromov, zastavený čas. Vo vzduchu očakávanie, všetci pozorní a uvoľnení zároveň. A čakanie na otázku,, ktorá napokon zaznie. „Je tu niekto, kto by chcel prijať meno?“
Prežívame ten okamih znovuzrodenia znova a opakovane…Je zakaždým nový, tak, ako sa v tej chvíli zrodí pred našimi očami a v kruhu spriaznených svedkov nová bytosť. Zemislava, Vlkan, Čaroslava, Lesana, Devana, Vlkoslav, Luna, Veverica, Orlík – to sú iba niektorí z tých, čo prijímali svoje duchovné meno toto leto v Mokošinom lone u nás. Ďalší svoje meno potvrdzovali, a tým ho vystužili, posilnili, tiež aj význam, ktorý nesie: Vesna, Radoslav, Mladotín, Sokol, Spevoslava a další. No stane sa, že pred obradom bytosti ešte zaváhajú a napriek tomu, že niekoľko dní venujú pozornosť tomu, aby si vybrali čo najpresnejšie meno, odstúpia od neho. Chcú ešte počkať. To je veľmi zodpovedné rozhodnutie a svedčí o tom, že bytosť skúma svoje srdce a pohnútky s vážnosťou a rozvahou. Nikdy nenástojíme a nechávame to iba na nich.
Máme tiež zásadu, že vôbec nie je povinnosťou tých, ktorí k nám prídu na pobyt, workshop alebo školu a zúčastnia sa na záverečnom obrade, prijať meno. Prijatie nového, duchovného mena je možnosť. Buď ju využiješ, alebo nie.
MENO SA DOTÝKA KOREŇOV JAZYKA
Stáva sa, že prídu ľudia, a už od prvej chvíle vedia, aké meno chcú prijať. Doma nad ním uvažujú, niekedy aj dlho pred obradom, niekedy prerokujú svoj výber aj s rodinou. A zasa naopak, sú bytosti, ktoré nás žiadajú o pomoc pri výbere, niekedy aj o udelenie mena. Nikdy túto voľbu nerobíme v tajnosti, obvykle sa meno „pretriasa“ pred všetkými, aj niekoľko dní. Tak sa nerozhodná bytosť ubezpečuje aj o tom, ako ju vnímajú ostatní. Býva to obvykle veľmi presne a obvykle zhodne.
Mená, ktoré si volia ľudia u nás, sú zrozumiteľné. Pre nositeľa aj pre okolie. To je jediná podmienka a zároveň jeho základná vlastnosť. Dotýka sa koreňov nášho jazyka, a tak pretvára bytosť od základu. Je to mnohokrát úľava, keď si dokážeš preložiť svoje meno od rodičov do slovenčiny (tak sa, napríklad, zrodila Weleslawa). Zostávaš v spojitosti s rodom, no si zároveň aj kýmsi celkom novým. Konkrétne deti toto milujú a pýtajú sa na významy svojich mien. Máme pocit, že tu ešte rodičia môžu pre seba, aj dieťa, urobiť veľmi veľa, pretože je predpoklad, že meno dávajú po zrelej, či aspoň nejakej, úvahe. (A je v povahe človeka vedieť, prečo sa volám Izabela alebo Ján a čo to pre mňa znamená.) Meno môže posilniť tebou želané vlastnosti (často vyberané mená ako Vojan, Slavic, Kvetana, Kvetoslava, Lesana, Lada, Rodana, Dobroslav, Zorana, Dobromila, Hviezda, Zora, Dobromir, Živa) alebo ti môže pomôcť niektoré dosiahnuť a udržať (Vodava, Sokol, Zemislava, Vlkan, Menedraga, Svetla, Skalan). To sú niektoré z mien, prijatých pri našom obradnom ohni.
KARPATSKÉ SLNKO
A tiež sa stáva, a je to výsostné právo na zmenu, ktorú má každá živá bytosť na svete, že človek pocíti – zasa príde tá presná chvíľa a ten čas sa naplní – že chce odložiť prijaté meno a učiniť novú voľbu. Výborne, vývoj pokračuje. Prebehne obrad prijatia nového mena, teda opak potvrdzovacieho. Je dôležité nelipnúť na „starom“ mene, ak máte pocit, že je vám tesné…Tak konali odjakživa prírodné bytosti. Ich mená sa mohli v priebehu života aj viackrát premeniť. (Ten pohyb je aj v koreni toho slova, sledujete?) Žiadne fosílie a skameniny, žiadne ustrnutia. Nový čin si žiada nové meno, a stane sa tak aj opačne! (Taká zmena z Kvetany na Vlkoslavu, ako sme to zažili, je dosť zásadná, aj sa hneď prejavila v činoch…Alebo Hviezda po hlbokom sklamaní v blízkej bytosti zatancovala svoj tanec ohňa a činu a premenovala sa na Lesnu. To meno poznali iba prítomní na obrade, kde dotyčný neverník nebol, a tak už nemal na dievčinu dosah .)
A tak sa tiež stalo, že koncom zimy tohto roku aj Karpatskí Pecúchovia pocítili dôvod na zmenu, a keď v svojom príbehu v predchádzajúcich číslach na týchto stránkch napísali vetu .“Sme stále Pecúchovia, no vychádza pre nás karpatské slnko,“bola to šifra. Naše nové združenie má názov Karpatské Slnko a sme to stále my, a zároveň sme trochu iní. Tak pociťujeme vývoj a plynutie času i dejov v nás i okolo nás.
Stretneme sa pri obradnom ohni v čase dušičkovom, priatelia na ceste…

Text a foto: Karpatské Slnko,Duchoslav a Weleslawa

Pridaj komentár